Utorok, 23. apríl 2024 
Jakub Halák Montreal Canadiens dokázal priam nemožné. Postúpil do finále Stanley Cupu po sezóne, v ktorej základnú časť tímu považujú viacerí za viac ako pochybnú, čo sa týka výkonnosti. Ako som spomínal už dávnejšie, v lige boli pred play-off až na 18. priečke.
No ale playoff je úplne iná súťaž a Montreal žije svoju rozprávku ďalej. Jednoznačne najväčšie prekvapenie tejto sezóny. Z pohľadu celkovej histórie NHL to však až také prekvapivé nie je. Klub s najväčšou zbierkou Stanley Cupov nebude hrať svoje prvé finále. Ani druhé. Ani tretie. Je to ich 34. finále. Z tých som si vybral päť, ktoré ma zaujali najviac. Sú v chronologickom poradí a vôbec mi nezáleží na tom, či Montreal vyhral alebo nie.
Rok 1956: Richardov sľub
Toto finále je zaujímavé z jednej podstatnej príčiny. Maurice Richard bol v roku 1955 legendou Habs a hlas frankofónnych Kanaďanov. Po tom, čo v sezóne 54/55 pleskol dve na tvár rozhodcovi, dostal dištanc do konca sezóny. O štyri dni po suspendácii zavítal el presidente Campbell na domáci zápas Canadiens, kde sa zhrotil dav, čo prerástlo do nepokojov v uliciach. Dav upokojil až samotný Maurice Richard, ktorý sa cez noc stal frankofónnym jánošíkom. Okrem iného sľúbil aj to, že prinesie Stanley Cup späť do Montrealu. No a rok na to, keďže dištanc mal aj na playoff, vo finále porazil Montreal Detroit 4:1 na zápasy. Skúsite uhádnuť, kto dal víťazný gól v poslednom zápase sezóny? Áno, Maurice Rocket Richard.
Inak zaujímavé, že v Montreale boli nepokoje aj teraz, keď postúpil do finále.
Rok 1967: Toronto vyhralo
Potom, čo si Montreal strihol v predošlom desaťročí 10 finále po sebe, sa rozhodol dať šancu aj iným klubom a medzi rokmi 61-70 tam bol iba päťkrát. Bolo to práve Toronto v roku 1967, ktoré narušilo Habs víťaznú sériu. Toronto, hrajúce s vekovým priemerom až 31 rokov, preplnené hviezdami ako Dave Keon, Terry Sawchuck a Tim Horton (áno, Tim Horton ako Horton´s Cafe) nakoniec vyhralo 4:2 na zápasy.
Možno to znie ako bežný piatok Montrealu a finále ničím zaujímavé, ale treba podotknúť tri hlavné veci:
- V roku 1967 bola svetová výstava Expo v Montreale a hrdí Canadiens, ako víťazi posledných dvoch ročníkov, si tam rezervovali stôl, aby ukázali svetu Stanley Cup.
- Ročník 1967 bol posledný pred začiatkom expanzií v NHL.
- Toronto vyhralo svoj zatiaľ posledný pohár a taktiež poslednýkrát zažilo finále NHL.
Rok 1971: One Dryden Show
Montreal zažil vo svojej histórii veľa. Jeden z najzaujímavejších príbehov je ten o brankárovi z roku 1971. Jedného krásneho dňa sa im zranil veterán v bráne, Rogie Vachon a tak postavili 23-ročného absolventa Cornellovej univerzity Kena Drydena. V základnej časti vychytal šesť výhier zo šiestich zápasov, tak dostal šancu v playoff ako jednotka . No a tento mladík s titulom už do playoff žiadneho iného brankára nepustil (tiež som musel googliť, kto je vlastne dvojka v MTL v tejto sezóne). Habs vyhrali 4:3 nad Black Hawks (vtedy to ešte boli dve slová). Dryden vyhral Conn Smythe Trophy a o rok neskôr aj Caldera. Jediný v histórii, komu sa podarilo byť MVP playoff skôr, ako nováčikom roka.
Rok 1986: Royova odysea
Od roku 1984 až po 1990 boli tímy z jednej provincie v Kanade extrémne silné. Tá provincia sa volá Alberta a jednalo sa o Edmonton Oilers a Calgary Flames. V Canadiens si krútil prvú sezónu francúzsky hovoriaci brankár menom Patrick Roy. A práve on priviedol Habs k ďalšiemu poháru. Vo finále porazili Flames, ktorí tam postúpili viac-menej náhodou. A Roy bral Conn Smythe Trophy.
Rok 1993: Spasenie technickou chybou
Zatiaľ posledné finále, ktoré Montreal hral, bolo v roku 1993. Bolo to proti nabitému kádru Los Angeles Kings, kde hrali majstri remesla ako Wayne Gretzky, Rob Blake, Luc Robitaille, Jari Kurri, Darryl Sydor a Alexei Zhitnik. Favoritmi boli Kings. Prvý zápas vyhrali a v druhom ešte pred koncom tretej tretiny viedli 2:1. A potom nastala zaujímavá situácia. Jacques Demers (tréner Canadiens) si vyžiadal premeranie hokejky jedného z hráčov. Marty McSorley mal hokejku zakrivenú nad limit, prišla presilovka a Habs vyrovnali. V predĺžení potom vyhrali, nasadli na koňa a roztrhali Kings v ďalších troch zápasoch. Pohár išiel do Kanady. A Roy bral Conn Smythe Trophy. By ma zaujímalo, či je Price pod tlakom po toľkých úspešných brankároch v červeno-bielom drese.
Komentáre