Streda, 31. júl 2024 
Peter Vretenička Olympiáda v Pekingu je už minulosťou, ale navždy nám v pamäti zostanú spomienky na výkon Petry Vlhovej, Marcela Merčiaka a hlavne našich hokejistov.
Dosiahli to, čo našim zlatým chlapcom pred 12 rokmi vo Vancouveri utieklo v poslednej tretine turnaja, keď Fíni otočili z 3:1 na 3:5. Domov vezú bronz, ktorý je historicky prvou hokejovou medailou Slovenska z olympiády a zároveň druhým najväčším úspechom po zlate z Göteborgu v roku 2002. Zhrnuli sme šesť pamätných momentov, ktoré boli kľúčové pri ceste za úspechom.
Vydretý postup z kvalifikácie
Logika nepustí, ak chceš medailu z olympiády, musíš sa na ňu najskôr dostať. Kým svetová špička postúpila priamo, my sme si museli postup pracne vybojovať. Koncom minulého augusta sme v Bratislave zorganizovali turnaj našej kvalifikačnej skupiny, v ktorej sme potrebovali na postup obsadiť 1. miesto. Hoci nám viacerí hráči z NHL odvolali účasť, po výhrach 2:1 s Rakúskom, 5:1 s Poľskom a 2:1 s Bieloruskom Slováci turnaj úspešne zvládli.
Postup sa však nerodil ľahko, výraznou mierou nás podržal brankár Branislav Konrád. Dramatický bol najmä zápas s Bielorusmi. Od 22. minúty bol po góle Šarangoviča vyrovnaný stav, ktorý vydržal až do záveru zápasu. Súper potreboval vyhrať za tri body a tak odvolal približne dve minúty pred koncom brankára, čo sme po strele Libora Hudáčka do prázdnej brány využili na vytúženú postupovú definitívu.
Slafkovského olympijský debut
Našu mladú hviezdu v prvom zápase olympiády nerozhodilo, že dostal dres s preklepom v mene. Mal tam napísané Slafkovksy, no presnejšie by bolo SlafGOALsky. Hoci začínal vo štvrtej formácii s nižším časom na ľade, Fínom strelil dva góly a neskorší priebeh turnaja ukázal, že už nikto iný nedokázal prekonať ich obranu pri vyrovnanom počte hráčov na ľade.
Najmladšiemu strelcovi turnaja od roku 1984 gólový debut nepochybne dodal veľké sebavedomie a od tohto zápasu v kanonáde pokračoval. Celkovo dal v Pekingu 7 gólov, z toho dva víťazné, čím sa stal najlepším strelcom na turnaji. Bol zaslúžene zaradený do All-Star tímu a vyhlásený najužitočnejším hráčom turnaja. A to dámy a páni, vo veku 17 rokov!
Jednotka na tretí pokus
Ďalší kľúčový okamih prišiel v druhom zápase proti Švédsku, kde sme konečne našli toho správneho brankára. Potrebovali sme na to síce šyri tretiny a vyšlo to až na tretí pokus, ale radšej neskôr, ako nikdy. Po Branislavovi Konrádovi a Matejovi Tomekovi dostal šancu Patrik Rybár, v ktorom tím našiel potrebnú oporu.
Na každý zápas sa dôkladne pripravil, chytal s obrovským prehľadom a predstavoval istotu, akú sme dlho nemali možnosť na takýchto podujatiach vidieť. Veď v štyroch zápasoch vyraďovacej časti inkasoval iba trikrát! Navyše vo štvrťfinále zlikvidoval všetkých päť samostatných nájazdov. Nikoho tak neprekvapilo, že bol po turnaji spolu so Slafkovským zaradený do All-Star tímu.
Cehlárikov nájazd
Mnohých mrzí semifinálová prehra s Fínskom, no netreba zabúdať, že pri postupe cez USA s nami v základnej hracej dobe neraz hralo aj šťastie, čo vyvrcholilo gólom kapitána Mareka Hrivíka v poslednej minúte. Drámu potom rozhodli až samostatné nájazdy, v ktorých sme sa mohli spoľahnúť na istého Rybára.
Potrebovali sme už len nájsť strelca, ktorý chladnokrvne premení svoj nájazd. Túto úlohu zvládol Peter Cehlárik. Najlepšiemu útočníkovi uplynulých MS sa nerozklepali ruky a s prehľadom svoj pokus nechytateľným spôsobom premenil. Vyradili sme tak najlepší tím po základných skupinách a dokonale šokovali hokejový svet.
Bronzová bodka
Po prebojovaní do semifinále sme potrebovali ešte jednu výhru, aby sme všetkým dokázali, že si naozaj zaslúžime medailu. V boji o tretie miesto sme neboli papierovým favoritom, no pokračovali sme naďalej v zodpovednom tímovom výkone a aktívnom hernom prejave. Aj v siedmom zápase na turnaji sme súpera prestrieľali.
Posledné minúty zápasu boli priam epické, Švédov sme vôbec nepustili k záverečnému tlaku. Vlastne ich Slováci nepustili k ničomu, aktívnou hrou im odoberali puky a vytvárali si šance. Dvakrát skúsili odvolať brankára a dvakrát chvíľu na to dostali gól. Cenný SlafKOVský bol náš!
Oslavujúci Ramsay
Craig Ramsay patrí k trénerom, ktorí počas zápasu prejavujú svoje emócie minimálne. Po našom veľmi dôležitom góle ho na striedačke spoznáte podľa toho, že tam ako jediný neskáče. Avšak pri oslavách na potláčanie emócií nebol dôvod a svoj ,,poker face“ vymenil za široký úsmev.
Skúsený tréner si tento úspech rozhodne zaslúžil a je úžasné, že po päťročnom úsilí prišla medaila. Aj keď trocha mrzí, že na olympiáde ju nedostávajú členovia realizačného tímu, ale len samotní hráči. Ramsay mal totiž na bronze obrovský podiel, v reprezentácii zaviedol jasný herný systém a ukázal cestu, ako sa tvrdou a vytrvalou prácou dá dopracovať k úspechu. V Pekingu Slovensko za hokejovou špičkou nezaostávalo absolútne v ničom.
S hrdosťou môžeme skonštatovať, že máme za sebou výnimočný olympijský turnaj, ktorý si budeme pamätať navždy.
Komentáre