Slovensko a jeho Hokejová zostava snov

Práve nám prebiehajú neexistujúce majstrovstvá sveta 2020 vo Švajčiarsku. Čo by bolo keby sa naozaj hralo? Kto by bol v zostave? S istotou však môžeme povedať, že kvalitou by ani zďaleka nekonkurovala výberom zo začiatku tisícročia resp olympiád 2002, 2006 a 2010.

Vybrali sme však hypotetickú zostavu snov. Teda za predpokladu, že by všetci nominovaní mali práve teraz zhruba 27 rokov a boli by v životnej forme.

Predstavujeme vám to najlepšie, čo kedy hralo za Slovensko v ére našej samostatnosti.

Brankári

Halák – Budaj a trojka Lašák

Jednotka je jasná. Jaro Halák už vyše 14 rokov stabilne chytáva v NHL. Tam nie je o čom. Síce na MS žiadnu veľkú dieru do sveta nespravil, pamätný však ostane Vancouver 2010. Rozhodovanie medzi Budajom a Lašákom bolo trochu tažšie. Na striedačku sa ale dostal Budaj, pretože sa dokázal presadiť v NHL. Životný turnaj odchytal na olympiáde v Turíne a iba naozaj zarytí historici pamätajú na jeho fantastický zákrok z MS 2008.

Lašák síce vychytal tri veľmi cenné medaily na MS vrátane zákroku snov v semifinále proti Švédsku, ale v NHL odohral len 6 zápasov a väčšinu kariéry strávil v Česku a Rusku. Peťo bol skrátka lepší.

Žiaľ do zostavy snov sa nezmestil Jano Laco. Konkurencia bola veľká.

Obrancovia

Chára – Meszáros, Višnovský – Štrbák, Sekeráš – Švehla, Sekera – Graňák

Zdeno, Ľubo Višňovský a Švehla vyčnievajú asi najviac. Hráči, ktorých pozná v zámorí každý. V druhom slede prichádza zvyšná pätica. Každý z nich je v niečom inom výnimočný. Krásny príbeh má za sebou Ľubo Sekeráš, ktorý sa nebál skúsiť NHL aj po tridsiadke. Pred finále MS 2000 utiekol z nemocnice s otrasom mozgu, aby mohol nastúpiť čo i len na pár minút. Andrej Sekera prišiel na MS vždy keď sa dalo. Andrej Meszáros, obrovský talent, ktorý bol draftovaný v prvom kole a takmer priamočiaro išiel z Trenčína do Ottawy. Martin Štrbák mal pestrú kariéru ovešanú reprezentačnými medajlami. Tituly v Rusku, Česku aj na Slovensku. A čo-to odohral aj za morom.

Ostáva už len Dominik Graňák. Podľa môjho názoru najsympatickejší a najinteligentnejší slovenský hokejista. Rekordér v počte účastí na MS. Len tá NHL ostala preňho zatvorená.

Do zostavy sa tentokrát nezmestili Braňo Mezei, Rišo Lintner a Peter Podhradský. Čakajú na telefonické zavolanie.

Útočníci

Hossa – Demitra – Gáborík

Jednotlivo by sa do all-star útoku dostal asi len Hossa, ale ako trojicu ich už asi nikdy nikto neprekoná. Najlepší útok slovenskej histórie. Žiaľ, ani jeden z nich si taký koniec kariéry nezaslúžil. Každý z nich mal úplne iné silné a slabé stránky. Čo by bolo keby nešiel Demo do Vancouvru, keby Hossa nedostal ekzém a keby mal Gáborík pevnejšie zdravie? Ale zato žiaden iný Slovák nebol taký gentleman, nikto spod Tatier nebol lepším brániacim útočníkom v NHL a nikto zatiaľ nebol vyššie draftovaný. H-D-G v skratke.

Šatan – Šťastný – Bondra

Peter Šťastný je spolu so Zdenom Chárom pravdepodobne najlepším slovenským hokejistom od čias samostatnosti. Obrovské meno si spravil v NHL. Miro Šatan má ako jediný kompletnú zbierku medailí a nebyť Ovečkina, Bondra by bol dodnes hráčom číslo 1 vo Washingtone.

Nagy – Stümpel – Pálffy

Jožko a Žigo boli nerozlučná dvojka už od mladých čias. A keď k nim pridáme talent Laca Nagya, táto formácia by bola postrachom pre ktorúkoľvek obranu na svete. Stümpel dodnes hokej hrá, Nagy skončil pred rokom a nebyť boľavého ramena by Pálffy hral o niekoľko sezón v NHL viac. Len traja Slováci majú v NHL viac ako bod na zápas. Žigo, Peter Šťastný a Stan Mikita.

Tatar – Handzuš – Zedník

Poskladaná štvrtá formácia nevyzerá vôbec zle. Tomáš Tatar je zatiaľ jediný hviezdny útočník, ktorý nevyrástol v minulom režime. Málo vídaný jav, ale o to vzácnejší. Handzuš málokedy prehral buly, a centrov ako on budeme musieť ešte dlho hľadať. Málokto však oceňuje kvality Richarda Zedníka. Možno preto lebo vo Washingtone bol v tieni Petra Bondru a za reprezentáciu nehral tak často. Vinou zdravotných problémov však prišiel o značnú časť skvelej kariéry.

Na tribúne čaká na svoju šancu ako trinásty útočník Zdeno Cíger. Presadil sa v NHL, ale Amerika mu nevoňala a dobrovoľne sa vrátil domov. Veľký hráč, ale povesť mu trochu pokazila reprezentačná trénerská stolička.

Mali sme a máme mnoho skvelých útočníkov, avšak do hviezdneho výberu sa tentokrát nedostali Bartečko, Radivojevič, Kopecký a Pánik.