Slovenský pas, alebo tisíce Eur. Otec mladého hokejistu píše Zväzu: Nebráňte deťom športovať

Marian Malák má syna, ktorý nemá slovenské občianstvo. Mladý, 12-ročný hokejista môže ale so svojimi spoluhráčmi iba trénovať. SZĽH neschválilo výnimku. Buď požiada o náš pas, alebo zaplatí tisíce Eur ako poplatok za štart zahraničného hokejistu.

Komunikácia so Zväzom trvá dlhé týždne, počas ktorých sa chlapec môže na zápasy len pozerať. Otec preto napísal Otvorený list so žiadosťou o prehodnotenie rozhodnutia.

Uvádzame ho v znení bez redakčných úprav.

OTVORENÝ LIST – ŽIADOSŤ O PREHODNOTENIE ROZHODNUTIA

Vážený pán prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja, Vážení členovia Výkonného výboru,

Som otcom 12 ročného hokejistu, ktorému namiesto podpory, o ktorej sa toľko hovorí, Slovenský zväz ľadového hokeja znemožnil venovať sa športu, ktorý si vybral a ktorý miluje.

Len preto, že nemá ten správny pas !

Hoci sa snažím ovládať a pri všetkej úcte, ktorú voči bývalým špičkovým hokejistom vo výkonnom výbore prechovávam, postup SZĽH a výkonného výboru SZĽH považujem za nepochopiteľný. Cieľom tohto listu nie je urážať vás, ale dopracovať sa k náprave, a to nielen v prípade môjho syna, ale aj mnohých ďalších detí do budúcna.

Som Slovak a žijem s manželkou z Ruska, ktorá má syna z prvého manželstva. Obaja majú ruské občianstvo, ale už 7 rokov žijeme ako normálna rodina na Slovensku. Syn riadne na Slovensku nastúpil ako 5 ročný do škôlky, momentálne je v šiestom ročníku Strednej športovej školy (Ostredková) v Bratislave. Od malička chodil na krasokorčuľovanie (zapísaný vo zväze, pravidelné súťaže) a ako 9 ročný prešiel k hokeju a stal sa členom jedného zo Slovenských hokejových klubov.

Pred začiatkom ligových súťaží, nám z Matriky SZĽH oznámili, že v zmysle Smernice o postupe v prípade štartu zahraničného hokejistu v súťaži riadenej SZĽH, ak chce môj syn nastúpiť do súťažných zápasov, musíme zaplatiť SZĽH 3.000,- EUR. Lebo syn je vraj
zahraničný hráč. (V prípade, že by bol nebodaj brankár, bolo by to dokonca až 6.000 EUR !!!)

Chápem, že ide o ,,obranné opatrenie” proti nekalým praktikám niektorých klubov, ktoré v honbe za výsledkami mali údajne v minulosti naberať ,,zahraničné posily“ už v mládežníckych súťažiach. Ale jednak to nie je náš prípad – môj syn nie je ,,kúpený” hráč zo
zahraničia a v druhom rade, takéto pravidlo pri 10, 11, 12-ročných deťoch je jednoducho nemorálne.

Napriek tomu, sme v spolupráci s vedením klubu reagovali pokojne a pokorne a na radu členov vedenia SZĽH sme požiadali Výkonný výbor SZĽH o odpustenie tohto poplatku aj s patričným vysvetlením. Boli sme uistení, že Výkonný výbor takéto prípady posudzuje individuálne, s neformálnym uistením, že samozrejme, ide o jasný prípad, kedy nejde o nekalú snahu, ale o normálnu životnú situáciu a že v takýchto prípadoch je odpustenie poplatku 3.000 EUR len formalitou.

Na naše prekvapenie, nás 19. októbra športové oddelenie SZĽH informovalo, že Výkonný výbor sa rozhodol neudeliť výnimku z poplatku za štart zahraničného hokejistu v súťažiach riadených SZĽH!!! Zároveň nás zástupca SZĽH informoval, o zavedení pravidla, že pokiaľ hráč požiada o Slovenské občianstvo na základe tejto žiadosti mu bude výnimka z povinnosti zaplatiť spomínaný poplatok udelená.

Vážení členovia výkonného výboru, naozaj považujete za normálne, žiadať od 10, 12 ročných detí 3.000, alebo 6.000 EUR, aby mohli hrať? Alebo ich nútiť, aby si požiadali o občianstvo?

S mojim synom sme absolvovali administratívno byrokratickú tortúru, s povinnosťou hlásiť sa pravidelne na cudzineckej polícii, kým dostal neobmedzené povolenie na pobyt. Nútiť nás, do absolvovania ďalšieho kola nezmyselnej byrokratických štrapácií, ktoré by sme inak nepotrebovali, je neprijateľné.

Mám to šťastie, že by som nemal problém zaplatiť tých 3.000 EUR. Ale odmietam to platiť z princípu. Takéto opatrenie v tejto vekovej kategórii je nemravné. Zaplatiť, by znamenalo takúto nemravnosť akceptovať. Je to absolútna diskriminácia detí. K tomu som nebol vychovaný a nebudem k tomu viesť ani môjho syna. A hneď aj vysvetlím prečo.

Na Slovensku je množstvo detí, ktorých rodičia prišli na zo zahraničia – či sú to odborníci v automobilkách, IT sektore, diplomati, lekári, zdravotníci…či množstvo iných profesií. Mnohí z nich sem prišli len na niekoľko rokov. S rodinami, s deťmi. Mnohé z tých
detí sa však venovali športu v krajine, z ktorej prišli. Je prirodzené, že by v ňom chceli pokračovať aj na Slovensku. My ich privítame vetou

,,Zaplať 3.000 EUR alebo požiadaj o Slovenské občianstvo”

Sú tu deti Slovenských rodičov, ktorí bývajú pár kilometrov za hranicami, ale keďže sa narodili úž v zahraničí, majú Rakúske, Maďarské, České, či iné občianstvo… Sú tu študenti, ktorí k nám prišli študovať na vysoké školy. A popri štúdiu sa chcú venovať
športu.

,,Zaplať 3.000 EUR alebo požiadaj o Slovenské občianstvo”

To nie sú špekulanti, ktorí chcú vybabrať so systémom. To nie sú vypočítavci, kšeftári… To sú len ľudia, ktorí milujú šport a chcú sa mu venovať.

Vážení členovia výkonného výboru,

Prosím Vás preto, aby ste zobrali tieto okolnosti do úvahy. A prosím vás o opätovné, prehodnotenie vášho rozhodnutia, o naozaj férové a športové rozhodovanie nielen o našom, ale o všetkých podobných prípadoch.

Som presvedčený, SZĽH sa pri svojom postupe dopustil chyby, ktorej výsledkom je nesprávny, neférový a nešportový krok, ale hlane je veľkou krivdou voči tým, ktorí sa proti nej nevedia nijako brániť – voči deťom.

Ako rodič vás žiadam – Nebráňte deťom športovať.

Prosím, nepoškoďte kredit Slovenského hokejového hnutia tým, že budete na detskom športe robiť kšeft pre SZĽH. Na to predsa hádam SZĽH nie je odkázaný. Keďže sme doteraz s vedením klubu postupovali, ako sme mali, trpezlivo, pokojne a
s pokorou, verili sme v pochopenie zdravý rozum, spravodlivé posúdenie situácie a v múdre rozhodnutie. Výsledkom tohto pokorného postupu však je, že môj syn sa len z hľadiska smutne pozerá, ako jeho spoluhráči na ľade bojujú so súpermi a nemôže im pomôcť.

Prosím preto o pochopenie, že v tejto situácii, keď sme vyčerpali štandardné postupy ale a napriek tomu pretrváva pocit krivdy na deťoch, cítim potrebu sa s touto krivdou podeliť a ,,vykričať ju do sveta“.

Preto volím formu otvoreného listu, aby som oboznámil so situáciou

• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako príslušný organ štátnej správy, ktorý dohliada na prerozdeľovanie financií pre šport, aby posúdil, či takýto postup zodpovedá predstave o správnom k športovaniu detí,
• Slovenský olympijský výbor, ako inštitúciu, ktorá by mala byť nositeľkou etických hodnôt v Slovenskom športe
• Prostredníctvom médií sociálnych sietí a ďalších dostupných informačných kanálov športovú, ale aj širokú verejnosť.
  

Nie som jediný rodič, ktorému sa niečo podobné prihodilo, viem o prípadoch, kedy bolo dieťa počas zápasu vykázané z ľadu a zvyšok preplakalo v kabíne a môj syn teda nie je jediný detský, či mládežnícky športovec, ktorý na túto stenu narazil.

Som teda naozaj odhodlaný vynaložiť nemalú energiu a zapojiť dostupné prostriedky, aby sa takáto krivda deťom nestávala a aby sa deti nestávali obeťami hlúpeho a zbytočného kšeftovania. Úprimne chcem veriť, že Výkonný výbor SZĽH bude v tejto snahe mojim spojencom, nie odporcom.

S úprimnou hlbokou úctou
Marian Malák