Spomienkové leto s NHL: Quebec Nordiques

Dnešný tím netreba nikomu, kto má aspoň akú takú šajnu o slovenskom hokeji, nijako extrémne predstavovať. Viete, kto je to Peter Šťastný? Tak potom viete, kto boli Quebec Nordiques.

Quebes Nordiques

Ale predsa zopár faktov na úvod: Nordiques boli prvým z trojice tímov WHA, ktoré v NHL nakoniec neprežili. Povodne mali sidliť v San Franciscu a volať sa Sharks, majitelia to však nejako finančne nedávali, a tak sa tesne pred spustením ligy tímu ujala kanadská frankofónna skupinka investorov a presunula ho do Quebecu. O tom, že to bolo narýchlo, svedčí aj samotný názov – odkazuje jednoducho na to, že v tom čase to bol jeden z najsevernejších tímov v severoamerickom profesionálnom športe (Ville de Québec leží na 46. rovnobežke, tromfla by ho aj Dunajská Streda na 48.). A logo? Logo prosím pekne znázorňuje iglu držiace hokejku. Tiež som netušil.

Ich prvý trénerom nebol nikto iný ako legendárny Maurice „Rocket“ Richard. Už po dvoch zápasoch však prišiel na to, že to nie je robota preňho a dal sa na kŕmenie holubov. Nordiques sa do playoff prvý raz pozreli vo svojej tretej sezóne, v tej štvrtej sa až piatim hráčom podarilo dosiahnuť sto bodov (v NHL je doteraz rekord štyria hráči) a v tej šiestej sa im konečne podarilo vyhrať Avco World Trophy. To už bola WHA v horšej kondícii a o dva sezóny sa Nordiques spolu s pre nás už dobre známou trojicou Whalers, Jets a Oilers presunuli do NHL. Podobne ako ich spolunováčikovia dostali studenú sprchu už pri vstupe do ligy, keď im všetkých schopných hráčov rozobrali konkuretni a v prvej sezóne skončili vo svojej divízii beznádejne poslední.

Bratia Šťastní

A potom prišiel rok 1980 a bratia Šťastní. Po dramatickom úteku počas výjazdu Slovana na turnaji európskych majstrov v Innsbrucku prišli s veľkou pompou do Kanady – nečudo, išo o jedny z prvých ozajstných hviezd z východného bloku v NHL.

Peter a Anton Šťastní si teoreticky mohli vybrať hocijaký klub, no vzhľadom na to, že Antona si rok predtým z 83. miesta v drafte vybrali Nordiques (rok predtým ho zo 198. mista ťahala Philadelphia, aby sa neskôr zistilo, že bol ešte na draft primladý), vyhral Quebec. O ich dramatickom úteku a bombastickom uvítaní si môžete viac prečítať v Petrovej autobiografii Hokej na dvoch kontinentoch. O rok neskôr s ak nim pridal aj Marián a vytvorili tretí bratský útok v histórii NHL.

Ich formáciu nazývali nie príliš originálne  „Stastny Brothers“, fanúšikovia súpera prišli s originálnejším a posmešným „Stastny Sisters“, kvoli menu Marián, ktoré je v angličtine ženské.

Na čele so Šťastnými či Michelom Gouletom Réalom Cloutierom a na lavičke s Michelom Bergeronom sa stali pravidelnými účastníkmi playoff, keď v ňom nechýbali ani raz medzi rokmi 1981 až 1987. Dvakrát, v 82. a 85., sa dostali až do finále konferencie. Ako sa neskôr ukázalo, to bolo ich maximum.

Kanadskí rivali

Prirodzenými rivalmi Nordiques boli ich frankofónni susedia z Montrealu. Ich rivalita dosiahla vrchol počas šiesteho zápasu druhého kola playoff na Veľkú Noc 1984, ktorý sa do histórie zapísal ako „Good Friday Massacre“. Po siréne druhej tretiny sa spustila hromadná bitka, ktorej výsledkom bolo niekoľko otrasov mozgov a zlomených nosov. Rozhodcovia sa o trestoch bavili celú prestávku, hlásateľ ich začal vyhlasovať až počas počas rozcvičky pred treťou tretinou. Keď podaktorí hráči počuli, že už dostali DKZ, povedali si, že prečo to nevyužiť a strhlo sa druhé kolo. V tom sa už dokonca pobili aj bratia Dale (Quebec) a Mark (Montreal) Hunterovci. Okrem jedenástich trestov DKZ mala bitka viacero nepríjmených následkov, napr. vynútený koniec kariéry rozhodcu Bruca Hooda za nezvládnutú situáciu či Jeana Hamela kvôli vážnemu poraneniu oka. Zápas nakoniec vyhral Montreal vďaka piatim gólom v poslednej tretine a postúpil ďalej.

Trápenie Nordiques začalo sezónou 1987/88, keď skončili, podobne ako v nasledujúcich štyroch, poslední v divízii. V snahe niečo zmeniť vymenili dve najväčšie hviezdy Petra Šťastného aj Michela Gouleta (ostatní Šťastní odišli už skôr), a hoci sa pomaly začínala prejavovať hviezda Joea Sakica, zlepšenie prichádzalo pomaly.

Prípad Lindros

Vďaka slabým výsledkom si však tím mohol tím ťahať z prvého miesta až v troch sezónach po sebe, a s výbermi naložili vcelku solídne: Mats Sundin (prvá európska jednotka draftu), Owen Nolan a Eric Lindros. Posledný menovaný sa však už dopredu vyjadril, že v Quebecu hrať nikdy nebude, čo aj dodržal.

Po vyše ročnom naťahovaní sa Nordiques nakoniec stratili trpezlivosť a Lindrosa vymenili – a keď už, tak rovno dvakrát: do New Yorku Rangers aj Philadelphie Flyers.

Nordiques najprv verbálne  súhlasili s ponukou Flyers a dovolili im dohodnúť sa s hráčom na osobných podmienkach. Po niečo viac ako hodine však prišli s ponukou aj Rangers a Nordiques prikývli aj im. V oboch prípadoch šlo o šialené trady, veď uznajte: na jednej strane Lindros, na druhej Peter Forsberg, Mark Ricci, Ron Hextall, Steve Duchesne, Kerry Huffman, Chris Simon, dva prvokolové picky a 15 miliónov dolárov. Celkom dobrá cena za niekoho, kto vás nemôže ani cítiť. Ani Rangers neboli z lacného kraja, ich ponuka čítala Sergeja Nemčinova, Tonyho Amonteho, Alexeja Kovaleva, Jamesa Patricka,  buď  Johna Vanbiesbroucka alebo Mika Richtera, 20 mega a k tomu tiež nejaké prvé kolá.

O tom, kto z týchto dvoch tímov nakoniec vyhrá Lindrosa musela rozhodnúť až arbitráž. Nakoniec to teda boli Flyers. Skutočným víťazom tohto trejdu bol nakoniec ale niekto úplne iný.

Labutia pieseň

No to už Nordiques pomaly spievali svoju labutiu pieseň. Podobne ako Jets a a väčšina nie tak ekonomicky silných kanadských tímov doplácali na zvyšujúce sa mzdy a slabnúci kanadský dolár. Quebec bol najvyše najmenším trhom v NHL a po Green Bay najmenším mestom v profesionálnom severoamerickom športe. K tomu mali blízko seba väčší a slávnejší tím a hoci si vybudovali lojálnu fanúšikovskú základňu, bola príliš malá na to, aby mohla konkurovať väčším a bohatším americkým mestám.

Nepomohol im ani prehnaný lokálpatriotizmus – klub smerom von komunikoval výlučne vo francúzštine, dokonca aj hlásenia na zápasoch boli iba vo v tomto jazyku, u anglicky hovoriaceho publika teda nemal šancu. To odrádzalo aj hráčov, viď Lindrosov prípad. Majitelia sa nakoniec rozhodli predať tím ešte predtým, ako by prišlo k bankrotu, novým vlastníkom sa stala skupina COMCAST z Denveru, ktorá ho presťahovala do Colorada a premenovala na Avalanche. A tu sa dostávame k víťazovi Lindrosovho trejdu.

Stará múdrosť hovorí kde sa traja bijú, štvrtý vyhráva, v tomto prípade to platilo stopercentne. Už aj tak slušne našlapaný tím na čele so Sakicom či Valerijom Kaminským dostal v podobe Forsberga či Ricciho ďalšie kvalitné posily, získaný prvokolový výber zas využili na draftovanie brankára Jocelyna Thibaulta, ktorého neskôr vymenili za Patricka Roya. Asi netreba pripomínať, že práve títo hráči sa výrazne pričinili o zisk Stanley Cupu hneď v prvej sezóne v Denveri.

Klubové legendy

Historicky najproduktívnejším hráčom je samozrejme Peter Šťastný nasledovaný Michelom Gouletom. V sieni slávy sú okrem nich aj Sakic s Forsbergom, Sundin a Guy Lafleur, ktorý si u Nordiques strihol dve sezóny po návrate z dôchodku. Posledným bývalým hráčom Nordiques v NHL bol Adam Nohe Foote v sezóne 2010/11, posledným aktívnym hokejistom vôbec Martin Ručinský v Litvínove v sezóne 2014/2015.

Skalným fanúšikom Quebecu ich tím v NHL samozrejme veľmi chýba, a tak sa pravidelne objavujú hlasy o návrate Nordiques na scénu. Celkom nádejne to vyzeralo v roku 2015, keď v meste otvorili novú halu, prednosť však dostalo Las Vegas. Po ostatnom rozšírení ligy o Seattle sú šance Quebecu mizivé, snáď jedinou možnosťou by bolo presťahovanie existujúceho tímu. Čas ukáže.

Nabudúce: Minnesota North Stars