Od stredajšieho večera bola nálada na Slovensku veľmi pochmúrna. Rany síce už nekrvácali, ale stále bolia. Ťažko hľadať motiváciu a radosť z ďalšieho zápasu, keď vieme, že šance sú veľmi malé.
Oblačno miestami prehánky
Aj keby naši v nasledujúcich zápasoch vyhrali vždy aspoň o päť gólov, náladu to príliš nevylepší. Jedine žeby USA… ááále, to je ešte ďaleko.
Adam Liška povedal, že hokej je spravodlivý šport a všetko zlé sa nám nakoniec vráti v dobrom. Teraz by sa to veľmi zišlo.
Pár slov k súperovi
Či sme chceli alebo nie, čakal nás ďalší súper. Žabožrúti z Francúzska. Pred desiatimi rokmi hokejový trpaslík na ktorom sa odbavovali aj Lotyši alebo Dáni. Dnes sú na tom o poznanie lepšie. Síce to ešte nie je krajina do TOP 8 ale neradno ich podceniť. Majú zopár hráčov v NHL, ale tentokrát prišiel iba talentovaný, 19-ročný Texier z Columbusu. Gro tímu hrá vo francúzskej lige a zopár z nich vo Švajčiarsku, čo nie je liga úplne na zahodenie.
Samozrejme, treba ich poraziť. Bez debaty. Pred zápasom som znova chcel zhodnotiť svoj kapitál, ale po skúsenostiach s poslednými sekundami som netipoval výsledok ale gól hráča. Vybral som si tento krát Pánika a vložil istý obnos peňazí. Riško nesklam.
Šanca na reparát
Začali sme dobre. Hneď v úvode sme mali presilovku keď nám podrazili Lantošiho. Nič z toho. Tesne po nej sa však stalo niečo, na čo si nespomenie ani Jožko Golonka. Rybárovi normálne spadol ľavý betón. Akože, videl som už aj Putina hrať hokej, ale toto bolo priveľa. Keď to súdruhovia robia na suchý zips, niet sa veľmi čo čudovať.
Potom sme dostali druhú presilovku. Zase nič. Už to chcelo aj nejaké góly. A nakoniec sme sa aj dočkali. Až naša tretia presilovka priniesla úspech. Lantoši napriahol od modrej a z dorážky Pánik nemal problém doklepnúť.
Pochopiteľne, mal som dvojnásobnú radosť. Vyzerá to však tak, že rozhodcovia dostali výhodné paušály počas tohto šampionátu, lebo opäť sa po našom góle telefonovalo. Už hádam tretí krát, viacerým v hľadisku začal stúpať krvný tlak. Bol tam menší ťuk do brankára, ale odľahlo nám keď rozhodca ukázal rukou smerom na stredový bod.
Záver tretiny bol ako na hojdačke. Raz akcia sem, potom zase tam. V poslednej minúte sme však opäť udreli. Feherváry od modrej nahodil puk a Sukeľ bol tam kde mal byť. S pohodlným dvojgólovým náskokom sa mohlo ísť doplniť tekutiny. Tak hráči, ako aj diváci.
Kovbojka
Úvod druhého dejstva bol znova v našej réžii. Valier oplieskal stokilového Čajkyho o mantinel a hrali sme štvrtú presilovku. Dlho sa nič nedialo až kým si Hudy nenabehol na Pánikovú prihrávku a ocitol sa zoči-voči gólmanovi.
Spomalil čas… kľučka doľava, kľučka doprava, znova doľava a už si prikladal dlaň na ucho, nech poriadne počuje výbuch radosti. Neskutočne vykúpal Hardyho.
Vedieme o tri góly. Prestali sme ale hrať a Francúzi to využili. Pri avizovanom vylúčení našiel Manavian štrbinu v Rybárovej výstroji a znížil. Chvíľu na to sedel Černák na lavici hanby a Texier skresal náskok na jediný gól.
Chlapci, budíček. Stačilo herného kŕča, nebudeme snáď z toho robiť kovbojku. Išlo sa opäť do kabín.
Dávno sme tak nevybehli
Už dávno sme takto nevybehli z kabín. Úvodné buly záverečnej tretiny vyhrali Francúzi ale Trto predviedol svoju dotieravosť a bojovnosť. Posunul puk Pánikovi a ten mal oči všade. Krásne našiel aktívneho Černáka, ktorý si opäť nasypal na čepeľ pušný prach. Z medzikružia to umiestnil ako profesor.
Opäť vedieme o dva.
Chvíľu na to si rozhodcovia vymysleli faul v podaní Daňa. Úplne čistý hit, po ktorom sa Francúz zvalil na zem ako nemenovaný brazílsky futbalista a ich presilovka bola na svete. Našťastie v nej boli Francúzi tragickí a tak sme dali gól za nich. Forčeking Buca priniesol ovocie, nabil Čajkovskému a ten prepálil všetko čo stálo pred ním.
Vedieme o tri góly. Znova.
Našu silnú päťminútovku sme zakončili šiestym kúskom do súperovej bránky. Marinčin pálil od modrej, Daňova efektná zadovka a Lacike strielal do prázdnej bránky. Vskutku pekná akcia.
V čase, keď sa naši hrali so súperom ako mačka s myšou, ešte Francúzi naposledy dali o sebe vedieť. Na konečných 6:3 korigoval Rech a tak konečne po týždni znela v domácej hale domáca hymna.
Chlapci ukázali, že hokej hrať vedia. Ale tie závery sú stále rovnaké. Už tretí deň však trpezlivo čakáme a držíme balónik…
Putovná valaška
Budú ju mať dvaja. Ukázali svoju šikovnosť a doslova strápnili súperovu obranu aj brankára. Libor Hudáček a Kaapo Kakko. Hudyho gól sme dúfam všetci videli ale kápo to spravil ešte krajšie.
Škoda slov, radšej si to pustite sami (jeho show začína v čase 1:21).
Smoliar dňa
Christián Jaroš. Vyzerá to tak, že ide v stopách večne zraneného Mariána Gáboríka. Ak ma pamäť neklame, tak toto je už Christiánove štvrté zranenie v tejto sezóne. Našťastie by nemalo ísť o nič vážne, ale zamrzí.
Verme, že proti Britom už bude fit a prajeme mu tak skoré uzdravenie. Ozaj, čo je s Ďalogom?
Komentáre