Nedeľa, 22. máj 2022

Stĺpček Telovýchovného vedúceho: Hokejové lekcie pre bežného Slováka

FOTO TASR - Martin Baumann

Dvadsať rokov uplynulo od prvého (a zatiaľ posledného) titulu majstrov sveta a desať odkedy Slovensko naposledy zažilo medailový turnaj hokejovej reprezentácie. Olympijský bronz z Pekingu prebudil po dlhom čase emócie fanúšikov, viacerí ho možno oslavovali až do rána. Po takom dlhom čase sa ani netreba čudovať.

S o čosi triezvejšou hlavou sa môžeme spolu zamyslieť, aké lekcie ponúka príbeh tímu, ktorý nepatril na ZOH k favoritom na medailu a predsa ju získal.

Prosiť o pomoc nie je hriech

Asi sa zhodneme na tom, že s odchodom najtalentovanejšej generácie hráčov slovenský hokej postupne upadal. Keď za jeho vrchol považujeme obdobie medzi rokmi 2000 a 2004 a koniec krátky úsek medzi 2010 a 2012, ocitneme sa na šikmej ploche, z ktorej sa šmýkal nadol svetovým rebríčkom až do roku 2017.

Na MS v Kolíne si v tom roku v zápase s Talianskom siahol na svoje dno. Libor Hudáček vyrovnal v hre bez brankára a Petrovi Čerešňákovi sa v predĺžení tak postavil puk, že mu pomohol streliť jediný víťazný gól Slovenska na turnaji. Všetky ostatné zápasy sme prehrali a boli blízko vypadnutia.

Keď bolo hokeju najťažšie, prišla zmena. Generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan oslovil Craiga Ramsayho, kanadského trénera s americkým pasom a celým životom skúseností z najlepšej hokejovej ligy sveta. Vyše tisíc zápasov odohral ako hráč, potom v nej trénoval napríklad aj v Buffale, kde mali Šatana za Boha.

Zvyšok je – ako sa hovorí – história. Tréner Ramsay je trénerom dodnes a Šatan čoby zväzový prezident stále jeho šéfom.

Ponaučenie: prosiť o pomoc nie je hanba.

Poctivá práca

Tréner Ramsay sa pustil do práce a začal budovať národný tím na svoj obraz. Lepšie povedané poďla svojich predstáv. Nevymenil naraz všetkých hráčov, to sa na Slovensku s obmedzenou hráčskou základňou ani nedá. Začal s nimi pracovať.

V hokeji sa niekedy stane zázrak, Slovensko sa ale vydalo inou cestou. Národný tím päť rokov systematicky pracuje. Úspech sa nedostavil zo dňa na deň, prichádzal postupne. Cesta za ním nebola jednoduchá a ani bez sklamaní.

Na prvých Ramsayho MS v Dánsku 2018 delilo Slovensko od postupu zo skupiny deväť sekúnd v zápase proti Česku. Na domácom turnaji v Košiciach o rok neskôr možno ešte menej v nešťastných zápasoch proti Kanade a Nemecku. Na oboch turnajoch naši hrali lepšie, krajšie a nádejnejšie ako roky predtým.

Potom prišiel Covid a tak sa tretí turnaj nového Slovenska uskutočnil až vlani. V Bielorusku sa podarilo urobiť ďalší krok – postup zo skupiny. V Pekingu sme sa zas o ďalší posunuli a vyhrali aj štvrťfinálový zápas.

Ponaučenie: aj poctivou prácou sa dá ďaleko zájsť.

Dôvera

Patrik Rybár, Peter Čerešňák, Martin Gernát, Michal Čajkovský a Libor Hudáček hrali na MS v Kolíne 2017. Slovenský fanúšik ľúbi vypiť vyhrať a tak keď ho niekto sklame, rád láme palicu. Craig Ramsay ale dal šancu aj tým, ktorí boli pritom, keď bolo veľmi zle. Dnes sú títo piati bronzovými olympijskými medailistami.

Tréner sa nebál ani vyťahovať hokejistov, na ktorých by iní možno ani nepomysleli. Buď kvôli veku, alebo kvôli predsudkom ohľadom ich miesta pôsobenia. Mladíkov Kňažka, Nemca a Slafkovského vytiahli na dospelácke turnaje keď ešte musia nosiť na prilbách košiky. Pavla Regendu, ktorý zaslúžene spečatil bronzovú výhru gólom do prázdnej švédskej bránky, pre zmenu z Dukly Michalovce. Každý z nich mal v tíme inú úlohu, jeden z nich svojou hrou doslova očaroval hokejový svet.

Ramsayho dôveru si ale musel každý zaslúžiť. Nielen výkonmi počas sezóny, ale najmä prístupom a ochotou hrať v rámci kolektívnych pravidiel. Na výsledok sa tak dobre v Pekingu pozeralo. Slovo “teamwork” sa počas olympijského turnaja dalo preložiť aj ako “Slovensko.” Čo na tom, že má o písmenko viac.

Dôvera je niečo, čo našej krajine chýba. V hokeji nesmie absentovať, keď chce 25 rôznych osobností, hráčov z všelijakých kútov krajiny, sveta a pomerov niečo veľké urobiť na hokejovom ihrisku. Nesmie si jeden útok ísť len to svoje. Ani jedna formácia na jedno striedanie prestať veriť dohodnutej stratégii. Bodaj by sme sa od hokejistov niečo naučili všetci.

Ponaučenie: dôvera nie je fráza.

Veriť sa musí

Po štyroch tretinách v Pekingu mali Slováci skóre 2:9. Fíni v prvom zápase vyhrali 6:2 a Švédi vyhrávali po prvej tretine 3:0. do bránky nastúpil tretí brankár na turnaji, Patrik Rybár. Skóre Slovenska od toho momentu v 17 zvyšných tretinách do konca olympiády? 17:7.

O týždeň hrali tí istí hráči proti sebe znova. Proti Fínsku to bol semifinálový boj, v ktorom boli oni o jednu dorážku šťastnejší. Švédov Slováci zaslúžene porazili. Zlepšovali sa zápas po zápase, hoci viacerí hráči putovali hore-dole zostavou.

Čo sa stalo medzitým? Hráči, tréneri a celý tím neprestali veriť. Hoci sa mohlo zdať, že po Soči a Pchjongčangu to nebude ani v Pekingu “náš” turnaj. Slovensko malo po prvom zápase so Švédmi bilanciu 11 prehier z posledných 12 zápasov na ZOH. Po ňom vyhralo štyri z piatich.

Ponaučenie: veriť sa musí.

Užiť si a pokračovať

Videl som na Facebooku ľudí, ktorí ani len status po krásnom úspechu nedokázali napísať bez, “ale”. Aj takých, ktorí pokračovali v ironizovaní. Niesom fanúšikom silných slov na sociálnych sieťach, ťažko ale odolávam ich ostrakizácii. Je ozaj nemožné nechať si jedovaté sliny pre seba aspoň na chvíľu po úspechu, ktorý mohol ľudí v rozdelenej krajine na pár okamihov spojiť?

Olympiáda v Pekingu pripomenula, aké silné emócie dokáže u nás hokej vyvolať. Aj že cesta, po ktorej sa vydal, je správna. Slovenský hokej získal za päť rokov veľa správnych návykov. Snáď aj základy, ktoré sa nerozsypú, keď si bude musieť poradiť sám.

Ponaučenie: namiesto spochybňovania je lepšia súdržnosť. Dôvera a poctivá práca. A viera, že keď budeme spolu pracovať, bude dobre.

Tak si ten bronz aspoň chvíľu spolu užime.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera