Stĺpček Telovýchovného vedúceho: Pokračuje najstaršia tradícia slovenského hokeja na MS, najlepším hráčom súpera je vždy brankár

Dva zápasy, dve výhry, šesť bodov. Slovenský národný hokejový tím začal majstrovstvá sveta 2021 nádejne.

Rovnaký scenár

Proti Veľkej Británii sa tak trochu zopakoval scenár z otváracieho zápasu v piatok proti Bielorusom. Rýchly proces s gólom v prvej minúte a na konci zápasu vysoký tlak fanúšikov, keď súper tlačil a mal šancu na remízu.

Aj v druhom zápase tím ťahali rozdieloví hráči z prvého útoku. Opticky sa zdalo, že Lantoši s Hrivíkom a Cehlárikom majú gólovú šancu pri každom striedaní. Hrívik bol tým, kto hneď v prvom uzemnil súpera a dodal spoluhráčom možno trochu falošného sebavedomia. Lantošiho paráda prišla krátko po prekvapujúcom vyrovnaní v druhej tretine, okrem nich sa už v nedeľu na obed nepresadil nik.

Nie, žeby Slováci nemali šance. Mali ich toľko, ako keby ich súper hral o kategóriu nižšie. Vyše štyridsať striel pochytal brankár Bowns, najmä vďaka nemu nezodpovedala výhra Slovenska obrazu hry.

This one was closer than we expected.🤏🇬🇧🇸🇰 #GBRSVK #IIHFWorlds @HockeySlovakia @TeamGBicehockey pic.twitter.com/yYUUnMWCyp

— IIHF (@IIHFHockey) May 23, 2021

Umelecký dojem na výbornú

Proti súperovi, ktorý nebol na adekvátnej úrovni, ukázal slovenský tím dominantnú hru. Držanie puku znázorňovali v televízore na titulkoch ako pri futbale, aby sme na vlastné oči videli ten nepomer. Podobný držaniu lopty keď hrá Barcelona proti východoeurópskemu tímu v Lige majstrov. Naši ukazujú pod vedením Craiga Ramsayho aj na tretích majstrovstvách sveta po sebe solídny herný prejav. Zároveň pokračujú v dodržiavaní najstaršej slovenskej hokejovej tradície na majstrovstvách sveta.

Aj v tomto zápase bol najlepším hráčom súpera brankár, Ben Bowns. Rovnako ako v piatok proti Bielorusom, vtedy ocenili dokonca náhradníka Taylora, ktorý striedal po troch góloch Šostaka. Škoda, že nikto neeviduje takú štatistiku. Stavím sa, že proti žiadnemu hokejovému národnému výberu neoceňujú tak často práve brankárov.

Napriek tomu je umelecký dojem Slovákov zatiaľ v pohode. Hráči korčuľujú, kombinujú (v nedeľu proti Britom možno až príliš), zodpovedne bránia a nerobia zbytočné fauly. Znova sa na to dá pozerať.

Jediná chybička krásy

Jednu chybičku krásy by som ale našiel. Nie vo výkonoch, ktoré hokejisti predvádzajú, ale na ich dresoch. Zmizlo z nich to pekné, moderné logo s hokejkami. To, kvôli ktorému bolo toľko hlúpych politických rečí.

Je to škoda. Nič proti národnému znaku, na dvojkríž sme si za tých takmer 30 rokov zvykli. Konečne sme sa dokázali pozrieť na dizajn dresov národného tímu ako v treťom tisícročí. Vkusne, vtipne a veľmi pekne. Nie nadarmo získalo to logo a marketingová kampaň niekoľko ocenení.

Postupne muselo odísť z hrude, premiesnili ho zmenšené na ramená. Dnes už nie je ani tam, namiesto neho tam našili obyčajnú vlajku. Ani proti tej nič, samozrejme. Máme len jednu, je naša.

Len sa chvíľu zdalo, že marketingovo máme na viac a môžeme patriť do áčka aj tam. Škoda, že sme takí … konzervatívni.