Taliani vybavení LTT, ale hráme o medaily

Naši hokejbaloví reprezentanti snívajú sen o medailách, možno aj o obhajobe titulu. Tlak na domácom šampionáte narastá a je ho cítiť. Nie aromaticky, ale herne.

Pred štvrťfinále sme boli sebavedomí, v turnajoch, kde vás z boja o medailu môže vyradiť jeden zbabraný zápas, sa však môže stať… že ten zápas zbabrete. S húževnatými Talianmi, ktorí potrápili aj Kanadu, sa tak Slováci nemohli radovať z postupu medzi prvú štvorku predčasne.

Slovensko – Taliansko 3:2

Ak nič iné, fanúšikovia drukujúci v Košiciach (čítaj „u Košicoch“) sa nemôžu sťažovať na nudu. V skupine skončili tri zápasy našich jednogólovým rozdielom. Výnimku tvorilo len stretnutie s Veľkou Britániou, ktoré bolo kanonádou Slovákov. No a Slovák dúfal aj proti Taliansku v podobný výsledok.

Slovák dúfal, Talian mal iný plán. Prvé dve akcie modrých pripomínali moment, keď na X-boxe hrajú proti sebe dvaja hráči, ale len jeden z nich má v joysticku baterky. Na prvú šupu to Talianom nevyšlo, na druhú už hej a tak sme muselo doťahovať. Náš súper pôsobil v prvých minútach briskne, sviežo, odhodlane. Slováci nepôsobili. Diametrálny rozdiel bol v tom, že chalani z Apeninského polostrova boli ako ja na skúške po prebdenej noci pri NHLke. Nemali čo stratiť.

Vyrovnať sa stihlo v siedmej minúte. Martinusík sa zoči-voči gólmanovi dostal do pomyselnej hádky o tom, či loptička patrí za chrbát Taliana. Po dorážke gólman ustúpil a Martinusík skóroval. A vyhádal sa. S Talianom. Čo je, vzhľadom na rozšírený stereotyp o hádačských schopnostiach súpera, slušný úspech. Neostalo to bez odozvy kompetentných, Martinusíka vyhlásili za najlepšieho hráča Slovákov.

Na 2:1 to šupol Talianom Svitana a nebyť najakčnejšieho zákroku zápasu (majstrovstiev?) brankára hostí, ktorý hokejkou vyrazil oranžovú loptičku letiacu do prázdnej bránky, mohlo to byť o dva góly.

Taliani hrýzli a snažili sa naladiť na správnu tóninu, ktorou trápili súperov v základnej skupine. Nebol to z ich strany úplný Bocelli, ale taký obstojný Ramazzotti určite (prepáč, Tomáš Hudák).

Ku koncu druhej tretiny už Talianom dochádzali sily, tiekli nervy a vznikali z toho potýčky. Pozorný divák zachytil útok talianskeho hráča na fanúšika za striedačkou. Skúsil to najprv slovne a potom vodou. Proti však bol mantinel. „Ta vun dočista ošaľel!“ ozvalo sa z radu podo mnou po nevydarenom atentáte a o pár sekúnd to bolo 3:1 po peknej individuálnej akcii Martinusíka, ktorý si zbehol medzi nestíhajúcich obrancov. Asi výmena joystickov.

Do konca stretnutia sa ešte stihlo niekoľko Macejkov (eeeej!), z talianskeho brankára sa stal malý hrdina a tri minúty pred koncom náš súper znížil. To už niektorí na tribúne nevydržali a častovali hostí nevyberanými názvami cestovín. Za druhý gól im v Steelke zahrali Michaela Jacksona a tak si už okrem záverečnej agresivity mohli bookovať letenky do Neverlandu. Alebo radšej nie. Neviem. Íhi!

Semi proti Kanade

Naši ukázali tímového ducha, na Kanadu v semifinále však budeme potrebovať viac. Hlavne si treba poriadne oddýchnuť, lebo ihrisko v Steel aréne neskrátia ani nezúžia a spolukomentátor RTVS Robo Kašša nebude mať s nároďákom zľutovanie a hráčov nepotľapká. Po pleciach, samozrejme.

Plán na najbližšie dva dni je jasný. Ilustruje ho záver rozhovoru s českým fanúšikom, s ktorým snívame spoločný sen:

„Nejlepší by bylo, kdybychom se opět potkali. Ve finále.“

„Ta… Dakus je na tym pravdy…“