Traja dobrí, traja nie, alebo kto ako začal sezónu NHL

Niekto začal sezónu správne, niekto nesprávne, niekto, tak ako vždy (Buffalo, opäť raz). V rámci jednotlivcov je možné povedať, že napríklad Tomáš Tatar nemá najlepšie obdobie. Vybral som však iných hráčov, ktorí ma zaujali. Nižšie nájdete čisto subjektívny výber. Traja dobrí a traja nie.

Traja dobrí

1. William Nylander

William momentálne žiari vo farbách Toronta. Bodoval v každom jednom zápase od začiatku tohto ročníka. Sedemnásť zápasov v rade sa zdá byť veľa. V historických tabuľkách to je prvá stovka. Švédsky rekord je 30 Matsa Sundina, legendy Quebecu (ešte chvíľku musí naháňačka pokračovať). Každopádne Nylander má našliapnuté na 100-až 120-bodovú sezónu, čo sa mu ešte nepodarilo. Torontské vrásky prehlbuje fakt, že je v poslednom roku svojej zmluvy.

2. Filip Hronek

Z Detroitu sa porúčal, keď prestal zapadať do prestavbových plánov generálneho manažéra. Vo Vancouveri našiel akúsi hernú pohodu. Zrejme sa to odráža od faktu, že Vancouver celkovo hrá prím v lige. Živou vodou pokropený tím zo západného pobrežia pravidelne boduje, čo sa odráža v produktivite jednotlivcov. To, že Hughes, Boeser, Pettersson, Miller budú bodovať sa vedelo, i keď Hughes na čele bodovania ligy je prekvapenie. (Hughes je predsa len obranca). Markantná zmena v počte bodov Čechovi vyniesla miesto v rebríčku, mohol by sa priblížiť méte bodu na zápas na konci sezóny. Ďalšia vec, ktorú nemôžem nespomenúť, je nameranie zatiaľ najtvrdšej strely v NHL vôbec. Filip z nej dal zatiaľ svoj jediný gól.

3. Pavel Mintyukov

Najvýššie draftovaný Rus z roku 2022 začína vo svojej prvej sezóne napĺňať očakávania, ktoré do neho v Anaheime vložili. Jedenásť bodov je na obrancu v prvej sezóne skvelý výkon. Špeciálne v meste, kde je tona talentu akýmsi spôsobom neochotná sa pretaviť do tímového úspechu. Pavel by to mohol v budúcnosti zmeniť. Nemusí, ale mohol by. Vyzerá ako jeden z troch kandidátov na Calder Trophy. Nevyhrá, ale bude vo finále.

Traja nie

1. Patrik Laine

Draftová dvojka porovnávaná s Alexandrom Ovechkinom. Toto je nálepka, ktorú Patrik mal. Teraz sa čoraz častejšie začína hovoriť o nenaplnenom potenciále fínskeho snajpera. V podpriemernom Columbuse mal byť líder, stáva sa z neho príťaž. Už Tortorella ho neváhal posadiť počas zápasu. Pascal Vincent to vyšperkoval a posadil Laineho priamo na tribúnu. Z 30-40 gólového strelca, ktorý kľudne mohol atakovať 50 aj 60 gólov za sezónu sa pomaly, ale isto stáva 20-gólový. Nezabudnúť, že jeho primárnou úlohou je práve skórovať. Preto pokiaľ Patrik nedáva góly, nie je považovaný za výkonnostne dostatočného vzhľadom k jeho platovému ohodnoteniu.

2. Connor McDavid

Prekvapivá voľba, očakávam, že veľa ľudí bude nesúhlasiť so zaradením Connora do tohto rebríčka. Prečo? Odpoveďou sú očakávania. Po 150-bodovej sezóne značky McDavid som predpokladal, že nový ročník začne tam, kde skončil na jar ten starý. Často sa spomína, že hrá zranený alebo nie úplne fit. Pozerajúc sa na výkony Edmontonu by ho pokojne mohli nechať sa doliečiť, pretože táto sezóna vyzerá byť čoraz viac stratená. Takýmto štýlom to vyzerá, že McDavid bude mať sezónu s „iba“ bodom na zápas. To je skoro až na obvinenie z humanizmu.

3. Ryan Reaves

Toronto Maple Leafs je zaujímavé nielen svojím márnym čakaním na pohár, ale aj schopnosťou zle odhadnúť hráčov pri podpisoch zmlúv. Ide to ruka v ruke a jedno vedie k druhému. Od Murraya, Simmondsa k Bertuzzimu s Reavesom. Samozrejme od Reavesa nikto nečaká, že bude bodovať, je v tíme na ochranu hviezd päsťami. To Reaves stihol túto sezónu iba dvakrát, čo je na bitkára málo. Jedenásť mínusiek hovorí za všetko. Reaves môže začať pomaly písať pamäte s názvom „Volali ma bitkár“ (alebo možno aj nie). Torontské vrásky prehlbuje fakt, že nie je v poslednom roku svojej zmluvy.