Tupé zuby Žralokov

Pôvodne som plánoval tento článok písať ako „akty X“ sériu, avšak uvedomil som si, že výsledková mizéria sa dala čakať. Sharks majú zuby tupé a výsledky ešte horšie. Zrejmé príčiny ich úpadku opíšem nižšie. Začnem klasicky historickým okienkom.

Tenkrát podruhé?

San José sa po jedenástich zápasoch nachádza na dne. Na najhorší začiatok vôbec musia ešte prehrať  štyrikrát. To však vyžaduje návrat do roku 1943, kedy počas druhej svetovej vojny, New York Rangers dokázali nevyhrať pätnásťkrát. Rangers sa v tej sezóne pomerne vzchopili a dokázali skončiť s bilanciou 6-39-5 (vtedy sa hralo aj na remízy). To je 22% zápasov, v ktorých tím boduje. Žraloci však momentálne bodujú v úbohých 9 %.

Najviac prehier v jednej sezóne držia práve Sharks, edícia 92/93. Až 71! Bola to ich druhá sezóna v lige a tím sa budoval. Paradoxne vyhrali prvý zápas a pre porovnanie mali bilanciu po jedenástich zápasoch 2-9-0, čo by bolo v dnešných časoch vykúpené zlatom. Prilievajúc olej do ohňa – v hrôzostrašnej sezóne stále dokázali skórovať. Tých gólov nebolo veľa, 27, ale stále vyše dvakrát viac, ako v súčasnom ročníku. Úplný extrém predstavujú posledné dva výsledky 1:10 s Vancouverom a 2:10 s Pittsburghom. Nutne dodať, že s Pittsburghom, ktorý prechádza zmenami a herne zatiaľ nepripomína starý silný Pittsburgh.

Pri tomto tempe môžu mať na konci sezóny Sharks osem bodov a okolo 600 inkasovaných gólov. Niečo sa musí zmeniť, značka „rýchlo“.

Platová pasca

San José sa v minulosti vyzbrojilo slušnou kostrou hráčov, ktorú obmieňalo. Na štedré a hlavne dlhodobé kontrakty pre hráčov v strednom veku svojich kariér som opakovane upozorňoval už dávnejšie. Jednoducho povedané, nemôžu dať cez 7 miliónov Vlasicovi, Burnsovi, Karlssonovi a čakať, že tento domček sa nezrúti. Zrúti. Napriek výmenám. Vo výsledku dokázali vymeniť Burnsa aj Karlssona, ale stále doplácajú 4,22 milióna na ich renty ročne. Vlasicových sedem miliónov bude strašiť už len tri roky. Marc-Édouard posledné dve sezóny však nie je hoden ani tri milióny. Ak sa k tomu prirátajú dva buyouty pre Jonesa a Balcersa a pochované platy Lindbloma so Šimekom, 20 percent platového stropu zmizne bez jediného relevantného hráča.

Pri zraneniach Coutura, Barabanova a Benninga je jasné, že Sharks majú zarobené na poriadny problém. Hoffman a Granlund mizériu nevykúpia, rovnako ako v Detroite trápiaci sa Zadina. Chýba vymenený Meier, ktorý by mohol v tomto okamihu zdvihnúť zástavu so žralokom. Svetlým momentom tak ostáva Tomáš Hertl a platovo veľmi dobre vyvážený (ešte z Floridy) Anthony Duclair.

Ako ďalej?

Mike Grier ako generálny manažér ostáva v nezávidenia hodnejpozícií. Môže sa spoľahnúť na návrat zranenej opory a ostatných hráčov. Hru by mohlo oživiť skoré víťazstvo napríklad s trápiacim sa Edmontonom už 10. novembra. To je riešenie, ktoré by som nazval jemné, keďže sa v podstate iba počkalo.

Následne sa môžu použiť výmeny hráčov. Dosť pochybujem, že by hráčov, o ktorých by ostatné tímy uvažovali, bolo ochotné San José vymeniť. O to, čo by San José vymeniť chcelo, nebude zrejme záujem na trhu. Vytiahnuť by sa teoreticky mohli hráči z rezervy, i keď Baracude to v AHL ide dosť podobne ako „Áčku“.

Ostáva podpis voľných hráčov. Tu narážame na starý dobrý problém platového stropu, San José ostáva na nové podpisy niečo málo cez troch miliónov. V tejto platovej relácii môžu byť zaujímaví na vystuženie hĺbky kádra Bailey, Bear, Simmonds, Dzingel a ako posledná šanca prekvapiť Kieffer Bellows alebo Nolan Patrick.

San José stojí na okraji priepasti, pričom možné riešenia a posledné výsledky prinášajú viac pochybností, ako riešení. Nikto nečakal pred sezónou, že by San José hralo prím, ale žraločia blamáž je v súčasnosti výrazne horšia. Táto sezóna by mohla predstavovať veľký míľnik v oblasti hrozných sezón. Je preto na hráčoch a vedení, zabrániť tomuto scenáru. Zároveň budiš toto mementom pre každého (Holland), kto nezmyselne podpisuje štedré a dlhé kontrakty.