Tak ako každý rok medzi sezónami sa v NHL otvorí trh s hráčmi a prichádzajú ťahy manažérov. Cieľ je jasný – postaviť družstvo, ktoré naplní svoj potenciál a bude konkurencieschopné. Stáva sa, že tímy podpíšu známeho, či menej známeho hráča na určitú dobu, ale forma vyhasne, výkonnosť klesá a hráč sa stane prílišným luxusom a záťažou. Jednoducho ako keď dáte kečup na parené buchty. V takom prípade prichádza na rad buyout – vykúpenie z väznice, ktorú spôsobil kontrakt.
Čo je to Buyout
Po lockdowne…ha ha ha, tentokrát nie! Po lockoute v sezóne 2004/2005 sa nabehlo na systém platových stropov, ktorý mal zaručovať relatívnu rovnosť šancí pre každého. Predpokladalo sa, že niektoré zmluvy budú pre kluby nevýhodné. Zrejme každý klub si časom uvedomí, že platiť hráča, ktorý nepodáva dostatočné výkony a brániť si tak v podpisoch nových hráčov nebude najlepšia cesta k úspechu.
Buyout má určité základné pravidlá. Prvým z nich je, že klub a hráč sa musia dohodnúť na jeho podmienkach. Je to v podstate predčasné ukončenie kontraktu a hráč v takomto prípade dostáva predom dohodnutú sumu počas predom dohodnutej doby. Zpravidla to býva menej peňazí, než v zmluve a peniaze sú vyplácané dlhšiu dobu. Hráčovi sú vyplácané peniaze z predošlého kontraktu, aj keď si nájde nový klub a suma vyplácaná z buyoutu sa ráta do platového stropu klubu, ktorý ho vykúpil.
Prvé buyouty
Úplne prvý buyout sa uskutočnil 26. júna 2006. Chicago Blackhawks vykúpilo útočníka Curtisa Browna. Do konca zmluvy mu ostávali dva roky s platom 1,254 milióna ročne. Namiesto toho dostával 4 roky po 418 tisíc. Ďalšie mená vykúpené ten rok boli zaujímavejšie. Bill Guerin, Tie Domi, Shawn McEachern a Travis Green (ktorý je ešte stále z nepochopiteľných dôvodov trénerom Vancouveru).
Veľké buyouty
Bill Guerin bol zrejme prvým hráčom so statusom hviezdy, ktorý bol vykúpený spod zmluvy. V lige si po výkupe užil ešte štyri roky a vyhral svoj druhý Stanley Cup. Naozaj veľké zmluvy sa vykupujú takmer pravidelne a aj budú. Sedem mien s najvyššou vykúpenou sumou hovorí za všetko: Vincent Lecavalier (32,666 milióna), Rick DiPietro (24 miliónov), Ilya Bryzgalov (23 miliónov), Brad Richards (20,666 milióna), Alexej Jašin (17,632 milióna), Kyle Turris (16 miliónov) a Mikhail Grabovski (14,333 milióna). Vždy sa jednalo o zmluvu s dĺžkou osem a viac rokov.
Napríklad Lecavalier, ktorý bol vykúpený v roku 2013 bude dostávať rentu až do sezóny 2026/2027, rovnako Bryzgalov a DiPietro dokonca až do 2028/2029, a to išiel v ten istý rok. Všetci z vyššie menovaných, okrem Jašina, podpísali kontrakty až v ére platového stropu. Čiže manažérom muselo byť jasné do čoho išli a aké riziko podstupujú podpisom dlhodobých zmlúv.
Čo sa týka Jašina, Mike Milbury urobil jeden z najhorších trejdov histórie, aby ho získal. Pritom Alexej mal povesť problémového hráča, čo sa týka financií, už v drese Senators. Zrejme preto má Milbury v sedmičke dokonca dvoch zástupcov. Ďalšou zaujímavosťou je, že v nej sú až dve draftové jednotky – Rick DiPietro a Vincent Lecavalier. Lecavalier bol navyše v čase vykúpenia kapitán Tampy Bay.
Zaujímavé je napríklad, že v roku 2009 Ottawa Senators vykúpila kontrakt Daniela Alfredssona, a potom ho podpísala za rovnakú sumu na ďalšie 4 roky. Alfredsson dostal v podstate 2,1 milióna zadarmo, pretože zmluvu podpísal ešte v roku 2004. Cap hit Ottawy mal ale záťaž 700 tisíc na tri roky.
Slovenská stopa
Doteraz boli kontrakty so slovenským podpisom vykúpené dvakrát. V prvom prípade to bolo ešte v roku 2008. Urobila tak Florida Panthers pri Jozefovi Štumpelovi. Posledný rok zmluvy v hodnote 2,25 milióna bol vymenený za dva roky po 750 tisíc, ktoré strávil v Baryse Astana (teraz už Nursultan).
Druhý prípad je oveľa mladší. Andrej Sekera odchádzal z Edmontonu po sezóne 2018/2019. Oilers ho vyplatili a namiesto 5,5 milióna ročne bude dostávať 1,5 milióna každý rok až do konca sezóny 2022/2023. A to mu ostáva ešte jeden rok v Dallase, kde berie rovnaký plat. Dallas má v podstate 3-miliónového obrancu s polovičnou zľavou.
Komentáre