Zdeno Chára a poslední mohykáni NHL

Už o pár dní odštartuje 104. ročník kanadsko-americkej NHL. Bude opäť iná, na akú sme zvyknutí. Nový formát, nové divízie a stovky hráčov čakajúcich na slávny Stanley Cup.

V posledných rokoch sa hokej v NHL výrazne zmenil. Hra je rýchlejšia a do popredia sa čoraz viac dostávajú mladíci. Pred dvadsiatimi rokmi si čerstvo draftované uchá museli väčšinou na svoju šancu nejakú tú chvíľu počkať. Pochopiteľne, draftové jednotky a tí najlepší išli do ligy priamo. Ale hráči, ktorých si kluby vybrali v nižších kolách sa museli pretĺkať niekoľko sezón na farme.

Dnes je to inak. Už 18 – 19-roční chalani sú takmer dokonale pripravení na súťaž. Silovo, kondične, korčuliarsky a aj technicky. NHL mladne. Ak má hráč po tridsiatke a nie je superhviezda súťaže, berie každú nasledujúcu sezónu ako dar. Musí podávať nadprirodzené výkony, pretože na jeho miesto si brúsi zuby hneď niekoľko mladých bažantov.

Vek neoklame nikto a raz korčule zavesí na šnúrky každý. Teda okrem Jágra a Stümpela. Pripravili sme zoznam desiatich najstarších hráčov, ktorí v novej sezóne vykorčuľujú na ľad najlepšej hokejovej ligy sveta. Pre niektorých to bude last dance.

#10 Duncan Keith – Chicago Blackhawks (1983; 37 rokov)

Žijúca legenda Chicaga Blackhawks. Skúsený Čierny Jastrab bol draftovaný v roku 2002 z celkového 54. miesta a nikdy nehral za iný klub. Do NHL sa pozrel prvýkrát v sezóne 2005/2006 a na farmu sa viac nevrátil. Vyhral skoro všetko, čo mohol. Dvakrát olympijské zlato, trikrát Stanley Cup, dvakrát Norris Trophy a raz Conn Smyth Trophy. Jediné čo mu chýba do Tripple Gold Clubu je zlato z MS. Má „iba“ striebro z MS 2008 v Rusku.

V NHL odohral 1138 zápasov, strelil 101 gólov a zaznamenal 610 kanadských bodov. Jeho najlepšou bodovou sezónou v základnej časti bola 2009/2010, kde získal 69 bodov. Celkom slušné na obrancu.

V tejto sezóne bude poberať plat vo výške 5,53mil. USD. Zmluvu má okrem tohto aj na ďalšie dva roky. Za svoju kariéru v NHL zarobil 69mil. USD (pred zdanením, ale aj tak).

#9 Jason Spezza – Toronto Maple Leafs (1983; 37 rokov)

Kto si ešte spomína na légiu skazy, Heatley – Spezza – Alfredsson?

Jason Spezza je ikona Ottawy Senators. Draftovaný z druhého miesta v roku 2001. V tom roku ho predbehol len Ilja Kovalčuk. Na NHL si ale ešte rok musel počkať. Na začiatku profiligovej kariéry hral vo vtedy veľmi silnej Ottawe, ktorá deväťkrát za sebou postúpila do playoff. Jedným z vrcholov Spezzovej kariéry bol ročník 2006/2007, keď to Senátori dotiahli až do finale. Nad ich sily bol už len Anaheim Ducks. Vždy bol tak trochu v tieni Daniela Alfredssona, takže kapitánske céčko Ottawy si mohol užiť len jednu sezónu (12/13) po Švédovom odchode do Detroitu. Po nej putoval preč aj Spezza. Do Dallasu. Vekom klesal aj jeho ice-time a v minulej sezóne sa rozhodol atakovať na vytúžený Stanley Cup podpisom s dlhoročným rivalom z Toronta. Maple Leafs sa už niekoľko rokov tvária ako hviezdami nabitý klub, ale vždy skončia v play-off medzi prvými. Inak to nebolo ani naposledy.

Táto sezóna bude buď-alebo. Vzhľadom na jeho cap hit 700 000 dolárov, to môže byť Spezzov posledný polrok vo veľkom hokeji. Je to najmenej, čo hráč v NHL môže dostať na výplatnej páske. Chudobný však určite nie je, keďže za celú kariéru si stihol vykorčuľovat úctyhodných 88 mil. USD.

V NHL má na konte 1123 zápasov a viac ako slušných 940 bodov (341+599). To nedokáže hocikto.

Má zlato z MS 2015 v Česku a dve striebra z MS 2008 a 2009. Zhodou viacerých okolností si Spezza nikdy nezahral na ZOH. V rokoch 2006 aj 2010 bol v tíme Kanady, ale oba turnaje presedel na tribúne. Tomu sa povie smola.    

#8 Curtis McElhinney – Tampa Bay Lightning (1983; 37 rokov)

Mnohí si asi položíte otázku, “a toto je kto?” Hráč, ktorého môžeme charakterizovať ako večná brankárska dvojka. Draftovalo ho Calgary v šiestom kole v roku 2002. Trvalo päť rokov, kým zažil svoj debut v NHL. Celú svoju kariéru pendloval medzi farmou a prvým tímom. Postupne chytával za Calgary, Anaheim, Ottawu, Phoenix, Columbus, Toronto, Carolinu až sa dostal ku svojmu súčasnému zamestnávatelovi, Tampe Bay. Nikdy neodchytal viac ako 33 zápasov v základnej časti.

V sezóne 2018/2019 sa stal najstarším brankárom v histórii, ktorý zažil svoj debut v zápase play-off. Mal vtedy 35 rokov a za Carolinu odchytal celkovo päť zápasov vo vyraďovačke. V minulej sezóne robil dvojku Vasilevskému v Tampe a na jej konci mohol nad hlavu zdvihnúť slávny Stanley-Cup.     

Jediný raz sa predstavil na majstrovstvách sveta. Bolo to v Dánsku 2018, kde s Kanadou obsadil štvrté miesto.

V NHL odchytal celkovo 237 zápasov. Na konte má 90 víťazstiev pri úspešnosti 90,9% pochytaných striel.

#7 Mikko Koivu –  Columbus Blue Jackets (1983; 37 rokov)

Málokto si ho vedel predstaviť obliekať iný dres ako tmavozelený s nápisom Wild. A predsa, pred touto sezónou si to ako voľný hráč namieril do Columbusu. Pravdepodobne má pred sebou posledný ročník v NHL, aj keď, motyka môže ešte vystreliť.

Draftovaný bol o rok neskôr a o tri priečky nižšie ako Marián Gáborík. Konkrétne v roku 2001 zo šiesteho miesta. Do Minnesoty sa však nehrnul, hoci s takým poradovým číslom je to trochu zvláštne. Potiahol ešte dva ročníky v TPS Turku (1. a 2. miesto), povyhrával dva bronzy a striebro na mládežníckych MS, kvôli lockoutu si rok zahral v AHL a až v sezóne 2005-06 konečne vykorčuľoval na ľad X-Cell Energy Center v Saint-Paul. O tri roky už bol kapitánom Minnesoty. Hoci s klubom nikdy žiadnu trofej nevyhral, je držiteľom viacerých klubových rekordov. Drží rekord v počte bodov za klub (709), najviac zápasov za klub (1028) a keby neodišiel, určite by prekonal aj Gáboríkov gólový rekord klubu (219). Chýbalo len 14 presných zásahov.

Viac sa mu darilo v reprezentačnom drese. Striebro na prestížnom Svetovom pohári 2004 aj na ZOH v Turíne, tri bronzy z MS, jedno striebro z MS a zlato v pozícii kapitána na MS 2011 na Slovensku. A v neposlednom rade „ukradnutý“ slovenský bronz z olympiády vo Vancouveri.

V nasledujúcej sezóne zarobí 1,5mil. USD a pridá ich na kopu k už zarobeným 69mil. USD.

#6 Pekka Rinne – Nashville Predators (1982; 38 rokov)

Každý, kto len trochu sleduje dianie v NHL, pozná tohto takmer dvojmetrového fínskeho obra. Draftovali ho v roku 2004 až v ôsmom kole! Nikdy nehral za iný klub ako Nashville Predators. Debutoval v sezóne 2005/2006 ale nasledujúce tri sezóny len pendloval medzi farmou a prvým klubom. Od roku 2008 však naplno prebral žezlo tímovej jednotky.

Je držiteľom klubových rekordov Predators v počte víťazstiev a shutoutov a žiadny fínsky gólman neodohral viac zápasov v NHL ako on. Momentálne ich má na konte 659, čo je o 10 viac ako druhý Kari Lehtonen. Štyrikrát si zahral v zápase hviezd, vyhral Vezina Trophy (2018) a je jedným z dvanástich brankárov, ktorí sa môžu pýšiť streleným gólom v NHL. Strelil ho v januári 2020 proti Chicagu. Zo spomenutých 659 zápasov si pripísal 359 víťazstiev a 39 čistých štítov.

V reprezentácii získal striebro na MS v Bielorusku 2014 a o rok neskôr stanovil rekord v počte minút bez inkasovaného gólu na MS. Gól nedostal 211 minút a 56 sekúnd.

Posledné dve sezóny sa v bránke Nashvillu musí deliť so svojim mladším fínskym kolegom, Juuse Sarosom. Rinnemu momentálne plynie posledný rok zmluvy, a je veľmi pravdepodobné, že bude počas sezóny vymenený, alebo na jej konci odíde ako voľný hráč. Je vylúčené, že si Nashville podrží oboch brankárov s končiacimi zmluvami, keďže Pekka berie 5 miliónov ročne a Saros si pýta niekoľkonásobné vylepšenie svojho chudobného, 1,5-miliónoveho kontraktu.

#5 Mike Smith – Edmonton Oilers (1982; 38 rokov)

Pokračujeme ďalším veteránom v bránkovisku. Smitha draftoval Dallas v roku 2001 v piatom kole. V NHL debutoval v sezóne 06/07 a už o rok neskôr bol vymenený do Tampy. Slovenskí fanúšikovia si ho môžu pamätať zo zápasu so Slovanom v septembri 2008 ešte na starom zimáku. Ovtedy si postupne zahral za Phoenix, Calgary a momentálne pôsobí v Edmontone.

Je ďalším do partie brankárov so streleným gólom. V roku 2013 ho len 0,1 sekundy pred koncom strelil Detroitu. O dva mesiace neskôr však spoznal aj to, aké to je keď sa od neho šťastena odvráti. Po tečovanej strele mu puk spadol do nohavíc a pri cúvaní späť do bránkoviska preťal zadkom bránkovú čiaru. Ukážkový vlastenec.

Bol členom víťazného tímu Kanady na ZOH 2014 v Soči. Síce nenastúpil ani na minútu, väčšinou bol tretím brankárom ale v jednom zápase bol na striedačke, keď kryl chrbát Luongovi. Preto si na krk mohol nechať zavesiť zlatú medailu. O rok neskôr si to vynahradil v Prahe, vyhral zlato na MS v Česku s impozantnou bilanciou 8-0.

V NHL odchytal 610 zápasov a má 262 víťazstiev. Momentálne mu plynie posledný rok 1,5 miliónového kontraktu. Čo bude ďalej, sa dozvieme po sezóne.

#4 Ryan Miller – Anaheim Ducks (1980; 40 rokov)

Po Hašekovi ďalšia brankárska legenda Buffala Sabres. V roku 1999 po ňom siahli Šable v piatom kole. O tri roky neskôr započal dlhú, 11-ročnú púť v meste pri Niagarských vodopádoch. Následne sa cez St. Louis a Vancouver dostal až do Anaheimu, kde odchytal posledné tri ročníky.

Je držiteľom viacerých ocenení a rekordov. V roku 2010 získal Vezina Trophy, žiadny Američan nevyhral viac zápasov v NHL ako on, má najviac čistých kont za sezónu (10), najmenej striel potrebných na víťazstvo (0 striel za 11 min a 40 sekúnd v bránke). Hašek je síce len jeden, ale žiadny brankár Buffala nemá na konte viac zápasov (540), odchytaných minút (31 661), víťazstiev (284) a výhier v sezóne (41) ako Miller.

Ešte ako hráč univerzity a AHL bol v rokoch 2001 ´02 a ´03 na troch MS ale bez medailového zápisu. Ako jednotka však získal striebro s výberom USA na ZOH vo Vancouvri 2010, kde ich až po predĺžení porazila Kanada.

V NHL odchytal 780 zápasov a 387 výhier. Aj jemu plynie posledný rok zmluvy za milión a pravdepodobne to je jeho labutia pieseň. Za celú kariéru však stihol zarobiť 61 miliónov USD.   

#3 Patrick Marleau – San Jose Sharks (1979; 41 rokov)

Tretí najstarší hráč ligy sa vracia tam, kde to celé začalo. Je jedným z troch hráčov, ktorí si zahrali v NHL ešte v minulom storočí a pamätá si aké to je hrať proti Gretzkému. Draftovalo ho San Jose v roku 1997 z druhého miesta. To ho predurčovalo na parádnu kariéru. Nikdy nehral na farme, z juniorky naskočil priamo do zostavy Sharks v sezóne 97/98. Nasledujúcich 19 sezón sa z mesta pri Pacifiku nepohol ani na krok.

Až v sezóne 2017/2018 si zmyslel, že v Toronte sa dá získať Stanley Cup. Robo Petrovický by hneď povedal: „Nedá“. Po dvoch rokoch zistil, že bude lepšie ak sa vráti, ale predsa len to ešte skúsil v Pittsburghu. Penguins ale v tom roku Stanley Cup nevyhrali, takže je späť u Žralokov a o pár dní začne svoju dvadsiatu tretiu sezónu v profilige. Z nich len dve odohral inde ako v drese Sharks.

Štyrikrát bol na MS a z nich si priniesol dve zlaté a jednu striebornú medailu. Ma tiež dve olympijské zlatá z Vancouvru a Soči. Takže do Triple Gold Clubu mu chýba jedine vytúžený Stanley Cup. Žeby tento rok?

Isté však je, že ho čaká nezabudnuteľná skrátená sezóna. Ak bude zdravý, môže sa stať hráčom s najviac odohratými zápasmi v základnej časti NHL. Momentálne je s 1723 zápasmi na piatom mieste a na prvého Gordieho Howa stráca len 44. Ostáva mu teda prekonať Francisa, Jágra a Messiera.

Na konte má tiež 1188 bodov za 562 gólov a 626 asistencií. Aj Marleau bude v nasledujúcej sezóne poberať almužnu v podobe 700 000 USD. Zarobených má už ale 95 miliónov.

#2 Joe Thornton – Toronto Maple Leafs (1979; 41 rokov)

Keď sme pri Marleauovi spomínali, že bol draftovaný z druhého miesta, bolo to preto lebo draftovú jedničku si uchmatol o tri mesiace mladší Jumbo Joe Thornton. V roku 1997 si ho vybral Boston Bruins, v ktorého drese strávil prvých osem sezón svojej kariéry v NHL. Následne Thornton putoval do San José k Marleauovi kde vytvorili nerozlučné duo. Vekom mu okrem skúseností rástla aj ikonická brada.

Jeho najúspešnejšou bola sezóna 05/06, keď v drese San Jose získal po základnej časti 125 bodov. Paradoxom je, že dal len 29 gólov a zvyšných 96 bodov tvorili asistencie. Ďalších 9 pridal v playoff. Po sezóne teda právom získal Art Ross Trophy a Hart Memorial Trophy.

Zúčastnil sa dvoch MS a získal jedno striebro z Viedne 2005. Bol však magnetom na prestížnejšie turnaje. Získal olympijské zlato vo Vancouvri a dvakrát vyhral Svetový pohár (2004 a 2016). Okrem toho ešte raz vyhral Spenglerov pohár a švajčiarsku ligu počas lock-outu v 2004.

V NHL odohral dovedna 1636 zápasov a získal 1509 bodov (420+1089). Za celú kariéru si zarobil 109 miliónov dolárov. V nasledujúcej sezóne mu Toronto bude vyplácať minimálku, teda 700 tisíc.

#1 Zdeno Chára – Washington Capitals (1977; 43 rokov)

Dámi a páni, to najlepšie na koniec. Najstarším hráčom v budúcej sezóne NHL bude Zdeno „Big Z“ Chára. Čakali sme vyše pol roka, či a kde bude pokračovať kariéra najvyššieho hráča NHL. Na prekvapenie všetkých si to zamieril do hlavného mesta. Ale poďme postupne.

V roku 1996 si ho vybrali Islanders z tretieho kola (56. miesto). Šancu dostal o rok neskôr, ale pár sezón trvalo, kým si našiel pevné miesto v zostave tímu z Long Islandu. Počas júnového draftu 2001 ho vytrejdovali do Ottawy za vtedajšiu hviezdu Alexeja Jašina. Ku Chárovi pribalili aj druhé miesto draftu, kde si Ottawa vybrala Jasona Spezzu. Podľa odborníkov to bol jeden z najhorších trejdov v histórii NY Islanders.

Po sezóne 05/06 Chárovi skončila zmluva so Senators a dostal kráľovskú ponuku z Bostonu. Bruins čakala prestavba a potrebovali pravého lídra. Ku vtedy 7,5 miliónovej zmluve (najviac v kariére) mu pribalili aj nášivku s kapitánskym céčkom. Začala sa 14 ročná éra Zdena Cháru v Bostone. Iba päť hráčov Bruins má na konte viac zápasov za klub ako Zdeno. Je isté, že onedlho Boston vyradí číslo #33 z obehu a jeho dres bude visieť pod stropom TD Garden.

Najväčší úspech v kariére prišiel v sezóne 2010/2011, keď Boston vyhral siedmy zápas finále na ľade Vancouveru. Nikdy nikto nezdvihol Stanley Cup do takej výšky ako 15. júna 2011 Zdeno Chára. Okrem toho vyhral v roku 2009 Norris Trophy a 2011 Mark Messier Trophy. Päťkrát si zahral v zápase hviezd, a jeho rekord v rýchlosti strely 175km/h zostáva dodnes neprekonaný.

Slovensko reprezentoval na MS dovedna sedemkrát a získal dve strieborné medaily (2000 a 2012). Zúčastnil sa na dvoch Svetových pohároch a troch ZOH. V Soči bol vlajkonosičom našej výpravy.

V NHL odohral spolu 1553 zápasov a získal 656 bodov (205+451). Veľmi obdivuhodne vyznie aj jeho štatistika +/- kde sa nachádza na hodnote úžasných +288! Najviac z aktívnych hráčov. Vo Washingtone bude poberať plat 795 000 USD, ktoré si priloží k už zarobeným 98 mil. USD.

Sme na konci zhrnutia veteránov NHL.

Za normálnych okolností by sa do výberu dostal aj Henrik Lundqvist, ale pre operáciu srdca si bude musieť počkať na hokej o trochu dlhšie. V našom výbere by sa s vekom 38 rokov umiestnil na šiestom mieste.