Streda, 31. júl 2024 
Ján Janočko Kapitána našej reprezentácie v curlingu na vozíčku prišiel k tomuto športu cez stolný tenis aj biliard a na svojich spoluhráčov sa väčšinou díva “z opačnej strany”. V rozhovore rozpráva Radoslav Ďuriš o tom, ako sa so spoluhráčmi snažia dobehnúť zameškané, prečo na Slovensku nemá curling dosť priestoru na trénovanie aj o šanciach na medailový úspech z Pekingu.
Na jeseň pred majstrovstvami sveta sa hovorilo o veľkom tréningovom deficite našich curlerov počas pandémie. Už ste ho dobehli?
Uf, snáď už áno, skoro dva roky sme neboli na ľade. V januári sme mali odtrénovaných viac ako 100 hodín, v polovici februára ich bolo 50. Snažíme sa to dohnať, či to bude stačiť, to uvidíme.
Poďme si trochu viac predstaviť curling na vozíku. Ak by si od vás niekto pýtal odporúčanie na kvalitnú metlu, asi by nepochodil…
Presne tak, my metly nepoužívame, z vozíka sa zametať nedá. My zameriame, posunieme kameň a potom už len sledujeme, kde skončí. V tomto je najväčší rozdiel oproti klasickému curlingu.
V curlingu na vozíku je teda ešte väčší dôraz na precíznosť a presnosť?
Áno. Hovorí sa, že aj zametaním sa dá veľa pokaziť, ale v tomto prípade je to u nás asi náročnejšie.
Ako vlastne funguje systém kvalifikácie na Paralympiádu?
Na Hry sa dostane tím na základe výsledkov z Majstrovstiev sveta. Tie prebehnú trikrát medzi Paralympiádami a na základe výsledkov postupuje na záverečný turnaj 12 tímov.
Pre Slovensko je to tretia curlingová účasť na Paralympiáde. Predtým to bolo 6. a 9. miesto, tentoraz by to malo byť tretie, aby to bolo zase číslo deliteľné tromi, nie?
(Smiech) To by bolo pekné. Chceme skončiť čo najlepšie. Curling je dosť vyrovnaný, dokazujú to aj majstrovstvá sveta, keď veľakrát kvalitné tímy vypadli. Budeme radi, ak sa nám podarí dobré umiestnenie.
Čím to je, že je tento šport tak vyrovnaný?
Na toto neviem odpovedať. Deje sa tu veľa prekvapení. Napríklad dlhé roky bola dominantná Kanada. Vyhrali Paralympiádu, trikrát po sebe majstrovstvá sveta a zrazu, pred tromi rokmi, vypadli na šampionáte do B-kategórie. To sa stalo aj silnému tímu USA. Síce sa dokázali rýchlo vrátiť medzi elitu, ale… proste sa dejú aj takéto veci.
Keby sme sa teda na blížiaci sa turnaj v Pekingu pozreli optikou bookmakera, na koho by bol najnižší kurz?
Hm, pre mňa budú najväčšími favoritmi domáci Číňania. Majú silný tím, vyhrali aj posledné majstrovstvá sveta. Silná bude Kanada, ale napríklad aj Nóri. Radi by sme sa k nim pridali.
V čom sú silné stránky nášho tímu?
Sme skvelý kolektív, v tíme je stále dobrá nálada, neustále vtipkujeme. Dobre sa dopĺňame, dúfam, že sa to prejaví na ľade.
V akom formáte sa vlastne curlingový turnaj odohrá?
Hrá každý s každým, potom sa podľa tabuľky hrá semifinále a neskôr finále. Čaká nás teda minimálne 11 zápasov.
Ako vyzerá balenie sa a prípravy na Peking a v čom sú rozdiely oproti iným Paralympiádam?
My už sme mali šancu vyskúšať si turnaj v Pekingu, konkrétne minuloročné majstrovstvá sveta. A vlastne aj Číňania si na nás vyskúšali všetky procedúry. Oproti iným turnajom to bolo dosť obmedzujúce. Pred oploteným hotelom v ktorom sme bývali na nás čakal autobus, do ktorého sme nastúpili a z ktorého nás po 45-minútovej jazde po diaľnici vysadili rovno pred halou. Z Číny sme nevideli absolútne nič, nikoho sme nestretli. Ale rozumiem tomu, prečo sa to robí, chápem, že sú také pravidlá.
Predpokladám, že ani teraz si Čínsky múr a pandy v miestnej zoo neužijete.
To určite nie. Len som na nejakom videu videl, že v olympijskej dedine bol model Čínskeho múru z ľadu, tak aspoň čosi (smiech).
Ako je to s kameňmi, ktoré používate pri zápasoch. Tie sú súčasťou batožiny?
Nie nie, jeden váži 20 kíl, ale neberieme ich so sebou, na mieste ich majú organizátori. Hokejisti si predsa so sebou tiež neberú bránky.
Máte obľúbenú farbu kameňov s ktorými radšej hádžete?
Nie, ani si nemôžeme vyberať. Farbu nám pridelia podľa rozlosovania pred zápasom resp. podľa zápisu alebo losu.
Fungujú vo vašom športe videoanalýzy?
Áno, na každom vrcholovom podujatí máme vlastnú kameru, na ktorú si natáčame každý zápas. Následne analyzujeme prípadné chyby v taktike. Po zápase si sadneme, tréner nám vysvetlí chyby, ukáže, či sme niektoré veci mohli riešiť inak, lepšie.
Čo taktika, bavíme sa o ofenzíve, defenzíve, ako v iných športoch?
Jasné, každý má iný systém hry. Ak potrebujete zahrať viac kameňov, musíte si ich postaviť aj pred kruhy, aby ste sa mali za čo schovávať. Vyzerá to pritom presne opačne, než by sa mohlo zdať. Človek, ktorý si pred kruhy postaví kameň, sa môže javiť ako niekto, kto ide brániť. Pritom je to naopak.
A čo doping?
Tak o tom som ešte u nás nepočul.
Vaša pozícia v tíme sa volá aj “skip”. Čo všetko taký skip robí?
Skip je človek, ktorý je, v prípade, že práve nehádže svoja dva kamene, na opačnej strane ľadu a rozhoduje o taktike každého endu. Rozhoduje o tom, ako majú ďalej jeho spoluhráči hrať, vyhodnocuje situáciu.
Treba na tento post aj nejaké špeciálne osobnostné predpoklady?
Na toto neviem odpovedať, bol som vybraný trénerom (smiech). Asi je dobré mať rýchle taktické myslenie. A tiež vedieť, ako sa môžu kamene poodrážať. S tým mi napríklad pomohol aj biliard, ktorý som tiež hrával.
Aké sú domáce podmienky na tréning?
Trénujeme v Bratislave. Predtým sme trénovali v súkromnej hale v Lamači, majiteľ však plochu prerobil tak, aby sa na nej mohli korčuľovať deti. Čo sa dá robiť, asi to tak lepšie ekonomicky vychádza. No a teraz trénujeme v Ružinove, v hale, ktorú má v správe mestská časť. Od januára tak opäť trénujeme. Je to smutné je u nás len jeden štadión, pritom vo svete ich je o dosť viac. Keď sa stavajú nové hokejové štadióny, je to skvelá šanca na vybudovanie hoci len jednej curlingovej dráhy. Na klasickom zimnom štadióne pritom sú dobré podmienky vrátane chladenia.
Naozaj je to tak jednoduché?
Áno, najmä na nových štadiónoch. Curlingová dráha má šírku 4-5 metrov, čo naozaj nie je veľa. Keď sa však v minulosti takéto veci pri stavbe konzultovali, väčšinou dostali prednosť napríklad väčšie šatne, posilňovňa. Curling ich nezaujímal.
Možno sa to vďaka vašej účasti na Paralympiáde zmení a šport bude v prípade úspechu populárnejší.
To si nemyslím. Aby curling vozíčkarov spopularizoval tento šport, keď sa to doteraz nepodarilo curlingu u zdravých?
Ale zdraví nemali šancu priniesť medailu spod piatich kruhov. Vy áno.
No, tak uvidíme (smiech).
Ako ste sa dostali ku curlingu?
V časoch, keď sa u nás začínalo s curlingom aj pre zdravých sa ma jeden môj kamarát spýtal, či by som s tým nechcel začať. Vtedy ešte na Slovensku nebol ani štadión, trénovalo sa v jednom nákupnom centre v Bratislave, potom v Prahe a v Budapešti. Pamätám si, že sme často chodili na víkendy do Česka. Aj tam sme sa s curlingom zoznamovali a trénovali.
Vy ste sa k športu dostali po úraze?
Áno, po úraze som začal so stolným tenisom, ale ten som vypustil. Skúšal som aj biliard pre vozíčkarov a nakoniec som zakotvil pri curlingu.
Dás sa niečo zo stolného tenisu a z biliardu preniesť aj do curlingu?
Zo stolného tenisu možno sústredenie. A z biliardu je toho viac, napríklad práve ten odraz gulí, resp. kameňov. Fyziku neoklamete, tá je odtiaľ dobre využiteľná.
Máte aj klasickú prácu, predpokladám, že ste si ju museli poriadne okresať a prispôsobiť.
Áno, pracujem v projekte Sme si rovní ako motivátor. Kedysi sme trénovali po víkendoch, teraz nám zamestnávateľ umožnil viac trénovať a pracovať len 2 dni v týždni. Takýto režim máme iba pred Paralympiádou.
Komentáre