Utorok, 30. júl 2024 
Ján Janočko Tri zlaté a jedna strieborná medaila z Paralymiády, tituly z majstrovstiev sveta aj Európy a cenné triumfy v európskom aj svetovom pohári. Slovenský boccista Samuel Andrejčík zbiera úspechy ako na bežiacom páse a o rok chce zabojovať o ďalšie. Tentoraz pôjde okrem športu aj o tie akademické triumfy.
Paralympijský cyklus bol trojročný namiesto štvorročného. Vedeli by ste povedať v čom je to iné oproti klasike?
Ak sa na to pozeráme rok sa za rokom, tak to nie je žiadna zmena. Federácia pripravila kalendár tak, aby sa čo najviac podobal štandardnej sezóne s tým, že máme podujatia, na ktorých pravidelne zbierame body a máme aj nominačné preteky. Tohto roku sú tu aj preteky, na ktorých sa dá získať priama vstupenka na Paralympijské hry Paríž 2024. Postupne sa bude uzatvárať nominácia a následne začne príprava na celú paralympiádu.
Je to už len rok do hier. Cítite napätie, alebo nadšenie?
Dá sa povedať, že sme stále v príprave. Na Paríž sa ani nesnažím fokusovať, lebo máme ešte kopec iných pretekov, ktoré musíme predtým absolvovať. Snažím sa k tomu pristupovať krok za krokom a zápas od zápasu podávať čo najlepšie výkony. Keď príde na samotnú Paralympiádu, nastavíme si tréningový cyklus a budeme sa baviť čisto o Paralympiáde. Teraz ešte nie sú uzavreté nominačné kritériá a v princípe nie je ani isté, či sa jej zúčastním.
Čo sa vo vašom živote zmenilo od nášho posledného rozhovoru?
V čase okolo Paralympiády v Tokiu som skončil druhý stupeň vysokoškolského vzdelania na Technickej univerzite v Košiciach. Hneď potom som nastúpil na doktorandské štúdium, pokračujem v športe a venujem sa niekoľkým reprezentačným kolegom v ich tréningovej príprave. Navzájom si robíme sparingov, aby bola príprava ešte o čosi kvalitnejšia – vždy hľadáme spôsoby, ako to posunúť ďalej. Venujeme sa mládeži a aktivitám v rámci projektu Sme si rovní, kde pomáhame čerstvo hendikepovaným ľuďom vracať sa späť do života. Tých projektov, resp. aktivít je niekoľko a stále sa to vyvíja.
Akú máte tému dizertačnej práce?
Venujem sa skriptovaniu, konkrétne obrazovej steganografii, teda ukrývaniu dát do obrazu.
Viete to nejako využiť aj v športe?
Na šport a štúdium som sa vždy pozeral cez odlišné okuliare a stále som sa to snažil čo najviac odseparovať. V športe som nechcel, aby som bol nejak limitovaný školou a naopak v škole aby ma definovali ako aktívneho športovca. Nikdy som nebol typ, ktorý by sa snažil tieto dva prvky prepájať a benefitovať z toho – práve naopak. Obe paralelné línie som šiel zvlášť.
Musíte na doktorandskom štúdiu aj učiť?
Áno, máme okrem toho, že sa učíme aj ďalšie povinnosti. Zabezpečujeme časť výuky a sme konzultanti záverečných prác.
Ste študentom a zároveň aj pedagógom, ako ste si na to zvykli?
Pedagóg je asi silné slovo, ale snažíme sa pomôcť pri výuke tak, ako sa to od nás očakáva. Zatiaľ to všetko sadlo a veľmi pekne to zapadá. Prechod je plynulý a vďaka patrí Technickej univerzite, ktorá sa snaží vytvárať priaznivé podmienky. Každý rok sa nastavuje špecifický program a funguje nám to.
Ako je to s bezbariérovosťou na našich školách?
Na Technickej univerzite som už siedmy rok a musím povedať, že má naozaj progresívny prístup, čo sa týka riešenia bezbariérovosti – prispôsobujú učebne, konzultujú naše potreby. Pri Technickej univerzite je zriadené aj Bezbariérové centrum Technickej univerzity Košice, kde majú hendikepovaní študenti svoje zázemie a môžu prísť s nápadmi na zlepšenie a tlmočiť ich. Za ten čas, čo som tam, sa debarierizovalo mnoho vstupov do budov a to, čo bolo nejakým spôsobom limitované, bolo riešené ľudským prístupom. Snažili sa eliminovať aj zvyšné bariéry, napríklad prehodením rozvrhov do bezbariérových priestorov a podobne. Ja hovorím, že všetko je o komunikácii a pokiaľ je ústretovosť na oboch stranách, tak sa výsledok určite dostaví.
Ak máte podporu v škole, tak to musí byť jednoduchšie aj v športe.
Chcem veriť, že sa na mňa nikdy nepozerali len ako na hendikepovaného človeka, ale ani ako na športovca. Viem, že boli jednotliví pedagógovia, ktorí sa chceli týmto smerom uberať, no ja som chcel aby ku mne pristupovali ako k štandardnému študentovi. Samozrejme sme sa bavili o triviálnych záležitostiach, ako sa vôbec na tú výučbu dostať, no sadli sme si a pochopili sme sa. Výsledkom je to, že mám možnosť byť už na 3. stupni vysokoškolského vzdelávania, za čo som samozrejme veľmi rád.
Budúce leto nebude len vrchol v Paríži, ale možno aj v Košiciach?
Vyzerá to tak, že sa opäť spustí paralelne viacero dôležitých bodov v mojom živote. Na strednej škole, keď sme maturovali, tak bola Olympiáda v Rio de Janeiro v roku 2016. Následne o 5 rokov na to inžinierske štátnice na vysokej škole a posunutá Olympiáda Tokio a teraz ma to možno dobehne tretíkrát cez doktorandské štátnice a hry v Paríži 2024.
Čo vás ešte v najbližšej dobe čaká?
To, že sa bavíme o Paralympiáde, je z môjho pohľadu všetkých aktivít a menších čiastkových cieľov, ďaleká doba. Sú aj ďalšie aktivity, ktorým by som sa veľmi rád venoval, no nechcem aby to bolo len na 20 alebo 50 percent. Uvidíme, aké príležitosti sa ukážu v najbližšej dobe. Chcem sa primárne zameriavať na kvalitnú prácu na akademickej pôde a skĺbiť ju s ostatnými pracovnými povinnosťami a športom – myslím, že je to zatiaľ takto dostačujúce a čokoľvek ďalšie by znamenalo len to, že by som musel z vyššie spomenutých zľaviť a to nechcem.
Máte nejaké zaujímavé miesto kam sa chystáte na súťaž?
Ešte len teraz som sa vrátil z Južnej Ameriky a túto sezónu ma už nič tak exotické nečaká. V pláne máme ešte Poľsko a Českú republiku. Myslím, že túto sezónu by som označil za pokojnejšiu, uvidíme, aká bude sezóna 2024, príprava a čo donesie ďalšie obdobie.
Minule sme sa bavili, čo stojí nová výroba na bocciu. Oslovil vás niekto za posledný čas aby ste boli jeho mentorom?
V projekte Sme si rovní spolupracujeme s hendikepovanými ľuďmi, ktorých okrem iného vedieme k športovým aktivitám, venujeme sa im ale aj v rámci kompenzačných pomôcok, zamestnania, štúdia a ďalších záležitostí, ktoré ich môžu posunúť vpred a budovať aktívny a samostatný život. Venujeme sa teda aj športu a mám na starosti niekoľko začínajúcich športovcov, s ktorými sme riešili zakúpenie, alebo minimálne zapožičanie športovej výbavy kým si hráči zvyknú. Nie je jedno aké lopty si vyberú. Nákup odkladáme až dovtedy, kým hráč zistí, s akými loptami môže hrať, lebo investícia do výbavy je naozaj nemalá. Tiež s nimi absolvujem začiatočnícku tréningovú jednotku, aby sa dostali do obrazu, aby spoznali krásu športu a postupne pracujeme na ich rozvoji. Začínajúcim športovcom pomáhame v rámci získania finančných prostriedkov. Snažíme sa aby štart športovej kariéry bol čo najmenej vyčerpávajúci a športovec sa mohol sústrediť naozaj len na svoju prípravu a športový výkon.
Hovoríte o mentoringu. Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste v budúcnosti robili naplno prácu trénera?
Tri roky sa venujem sparing trénovaniu, pričom pomáham začínajúcim športovcom prípadne kolegom z reprezentácie. Tým, že som profesne starší a mám čo-to na kurte odžité, si myslím, že viem poradiť v športovej výbave a odhadnúť hráča. Spolupráca pretrváva niekoľko rokov, trénujeme spolu a pracujeme na zlepšení. Teším sa, že máme v tíme medailistov z rôznych pretekov a tiež hráčov, ktorí majú našliapnuté za účasťou na LPH Paríž 2024. Mám z toho radosť.
Komentáre