Piatok, 19. apríl 2024 
TASR Medailová séria slovenských vodných slalomárov v disciplíne C1 mužov pod piatimi kruhmi sa skončila po 25 rokoch. Nepredĺžil ju Matej Beňuš, obhajca striebra z predchádzajúcej olympiády v Riu de Janeiro skončil v pondelkovom finále v tokijskom kanáli Kasai na 6. mieste.
Slovensko tak nemá v C1 mužov zastúpenie na pódiu prvýkrát v histórii modernej samostatnosti. Pri premiére v Atlante 1996 sa tešil zo zlata Michal Martikán, o štyri roky neskôr získal v Sydney striebro a v Aténach 2004 ho zopakoval. Na OH 2000 bol navyše Juraj Minčík bronzový. V Pekingu 2008 sa Martikán opäť postavil na najvyšší stupienok a v Londýne 2012 pri svojej piatej olympijskej účasti skompletizoval zbierku bronzom. Na jeho úspechy nadviazal Beňuš v Riu, kde ho zdolal len víťazný Francúz Denis Gargaud Chanut.
Skvelá kvalifikácia
Beňušove výkony v kvalifikácii v Tokiu, ktorú vyhral, nasvedčovali tomu, že by sa obdivuhodná séria mohla natiahnuť. Ako však sám po prvom súťažnom dni povedal: “Výhra v kvalifikácii nie je dôležitá. O tom, ako dopadnú preteky, rozhodne druhý deň.”
Ten mu v Tokiu nevyšiel podľa predstáv. Na náročnej trati sa dotkol bránky už v semifinále a postúpil z 9. miesta. Vo finále spravil dve chybičky po 15. bránke, musel riskovať. Šieste miesto pod piatimi kruhmi by sa vynímalo vo vitrínach mnohých športovcov, no obhajca striebra a jeden z veľkých ašpirantov na cenné kovy bol z neho sklamaný.
“Mal som vyššie ambície. Chcel som hocijakú medailu. Cieľ sa mi nepodaril. Samozrejme, som z toho sklamaný, ale svet sa mi nezrúti,” povedal Beňuš po pondelňajších pretekoch. Vo finále mal čas 105,60 s s dvoma trestnými sekundami po “ťuku” na 19. bránke. Tie však vyplynuli z dvoch predchádzajúcich chýb v druhej polovici trate. Po nich sa už snažil dobiehať stratu a pri tesnom výjazde z bránky prišiel trest.
Finále s chybami
Bez penalizácie by mu čas stačil na bronz: “Myslím si, že to bolo chrbtom pri výjazde. Bol som tam zatlačený a už som to dobiehal a zachraňoval. Napriek tým dvom chybám by som mal aj bez toho dotyku medailu.”
Pre Beňuša sa však preteky lámali už skôr: “Na jazdu som sa tešil a po 15. bránku bola aj veľmi dobrá, no potom som sa zastavil na ťažkom valci. Vlastne na ňom to vo finále pokazila polovica pretekárov. Vedel som, že na 15. a 16. bránke som niečo stratil, a tak som musel potom dobiehať a musel som trošku skracovať nájazdy. Dole prišla ešte jedna chyba a nakoniec to vyšlo na šieste miesto.“
Hneď v cieli vedel, že s takým časom môže zabudnúť na medailu. Trať mu pritom celkom sadla, no nevyvaroval sa chybám. “Ten jeden valec to začal a už to bolo naprd…” povzdychol si. “V cieli som už vedel, že určite nebude medaila, keď v semifinále bol najrýchlejší čas okolo 100. Popravde chcel som ísť okolo 99 sekúnd, no tie dve chyby a dotyk mi to znemožnili. Trať mi sedela a myslím si, že som pokojne mohol ísť čas o sedem sekúnd rýchlejší, kebyže by sme išli ďalšiu jazdu. Ale je to vodný slalom, raz to ide a raz nie.”
Nenadviazal tak na striebro z Ria de Janeira. Pred piatimi rokmi taktiež útočil zozadu, keď v semifinále obsadil 8. miesto. Teraz v ňom skončil ešte o priečku horšie. Po dotyku na 6. bránke nabral stratu a v cieli bol o 5,75 s pomalší ako Francúz Martin Thomas: “Ale to som ani nejako neriešil, základ bol postúpiť do finále a je jedno či z prvého, či desiateho miesta. Hovoril som si, že to bude podobné ako v Riu, že budem útočiť zo zadných radov.”
Po semifinále sa bol vyjazdiť, prezrel si s trénerom Petrom Škantárom svoje video i svojich súperov a išiel späť na vodu. Tentokrát sa mu však podobný útok ako v Riu nevydaril. “Som sklamaný, mal som vyššie ambície, ale nemyslím si, že 6. miesto na olympiáde je nejaká katastrofa. Táto trať bola jednoznačne náročnejšia ako v Riu. Je tu viacej valcov a boli tu ťažké kombinácie. Teraz si chcem trošku oddýchnuť, povenovať sa rodine. V septembri máme majstrovstvá sveta v Čunove na domácej vode, tam sa budem snažiť ukázať niečo lepšie ako tu,” dodal Beňuš.
Skončená séria
Slovensko tak prvýkrát v ére samostatnosti vyšlo v C1 mužov naprázdno. “O to viac teraz mrzí, že sa udiala takáto vec, pretože v tejto kategórii sme, dá sa povedať, vždy dominovali a teraz sa tá šnúra pretrhala. Je mi to veľmi ľúto,” povedal po finále Beňušov tréner Peter Škantár: “Vzhľadom na výsledky, teraz už môžem povedať, že škoda toho ´ťuku´. Dnes boli také časy, že stačilo ísť čisto. Už nájazd do tej brány bol riskantný, chcel zrýchliť jazdu, čo to dalo, ale nevyšlo to.”
Pretrhnutie medailovej série mrzelo aj predsedu sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richarda Galoviča: “Možno to ukazuje na genialitu predchádzajúcich výsledkov a tých športovcov, ktorí dokázali medaily v minulosti vybojovať a pod veľkým tlakom aj obhajovať.”
Podľa Galoviča bol Beňuš najväčším želiezkom v ohni spomedzi slovenských vodných slalomárov v Tokiu. Verí však, že zvyšná trojica zabojuje v ďalších dňoch o dobré výsledky a možno aj cenné kovy: “Ako sa hovorí, taký je šport. Možno je to pre Maťa taká športová tragédia, určite chcel viac. Myslím si, že v našej výprave bol najsilnejším medailovým tromfom, ale súťaže budú pokračovať a máme ďalšie tri šance. Verím, že naši športovci a tréneri sa z toho poučili a dokážu na to zareagovať tým najsprávnejším spôsobom. Budeme im držať palce.”
Komentáre