Piatok, 19. apríl 2024 
Ján Janočko Už dnes sa začínajú prvými disciplínami Zimné paralympijské hry 2022. Priamo z Pekingu sme sa spojili s našim vlajkonosičom Miroslavom Harausom. Lyžiar nám porozprával o prvých dojmoch z Číny, o netradičnej príprave aj o tom, čo musí domov z Paralympiády priniesť.
Na úvodnom ceremoniáli Zimných paralympijských hier ste niesli slovenskú vlajku. Boli ste pripravený?
Bol, po mojej dlhodobej kariére som rád, že som bol nominovaný. Je to pocta, že som mohol priviesť Slovensko na Zimné paralympijské hry a dúfam, že sa nám podarí čo najlepšie reprezentovať našu krajinu.
Vy ste už boli na viacerých paralympiádach. Bola príprava na tú aktuálnu doteraz najzvláštnejšia?
Bola. Toto je v poradí už moja piata paralympiáda, celá príprava sa trochu skomplikovala, mali sme rôzne problémy, hlavne kvôli situácii vo svete spôsobenej pandémiou. Niektoré preteky svetového pohára sa nám zrušili. Majstrovstvá sveta sa popresúvali buď na iný rok, alebo boli zrušené úplne. Zasiahlo nás to aj počas niektorých pretekov, keď členovia výpravy museli ísť do karantény.
Viacero športovcov sa muselo popasovať s tým, že buď nemali vhodné podmienky na tréning, alebo nemohli absolvovať všetky preteky. Stihli ste dobehnúť ten tréningový deficit?
Posledné dva roky sme sa neustále snažili improvizovať. Keď sme sa mali zúčastniť tréningu napríklad v Čile, tak nám tesne pred odchodom čilská vláda zakázala vstup kvôli opatreniam. Museli sme hľadať náhradný program a vycestovali sme na nejaké iné miesto, kde sme sa snažili napodobniť daný tréning. Takýmto spôsobom sme fungovali počas celej prípravy. Komplikácie boli, ale snažili sme sa s nimi nejak vysporiadať aby tá priprava prebehla čo najlepšie.
Slovenskí športovci často hovoria, že u nás nemajú ideálne podmienky na prípravu. Tie ich však naučia popasovať sa s prekážkami a aj v tom je potom ich sila. Možno práve vďaka pandémii by sme mali byť opäť silnejší a favoritmi. Ako vidíte svoje šance?
Sme malý národ a podmienky na lyžovanie nie sú až také ako v zahraničí. Paralympionici sa však spájajú aj s inými tímami. Tento rok sme spolupracovali v tréningovej príprave hlavne s reprezentáciou Poľska a Talianska. Snažili sme sa spolupracovať, aby príprava bola čo najkvalitnejšia, využívať kontakty v rôznych strediskách, kde sme mali vytvorené veľmi dobré podmienky. Cez zimnú sezónu nám veľmi vyhovelo stredisko Jasná.
Na koľko medailí sa cítite?
Všetci kvalitní súperi sú už v Pekingu. Cestovanie bolo v posledných mesiacoch veľmi komplikované a Novozélanďania, Kanaďania, alebo Austrálčania mali problém docestovať na svetový pohár do Európy, ale konečne sme všetci pokope. Teraz sú karty rozdané a je ťažko predvídať ako to môže dopadnúť. Snažím sa zamerať na podanie dobrého výkonu a dobrý výsledok by sa tak mohol podariť. Ale netrúfam si tipnúť presné umiestnenie.
Mali ste už šancu vyskúšať si v Pekingu zjazdovku a tamojší sneh? Aké ste mali z toho dojmy?
Stihli sme to, máme za sebou merané tréningy v zjazde. O dva dni nás čakajú prvé preteky, piateho marca prvý zjazd. Podmienky sú tu veľmi dobré. Čo sa týka štruktúry snehu, mne vyhovuje. Pre nás, hendikepovaných športovcov, je však zjazdovka dosť náročná. Mnohí z nás majú problém, lebo je úzka a má veľa pasáží, kde nám zachádzajú za obzor navádzači. Máme trochu problém s orientáciou a niekedy musíme ísť, dá sa povedať, naslepo. Ďalšia vec je, že miesto, na ktorom je zjazdovka, je veterná oblasť a často tam fúka dosť silný nárazový vietor. Niekedy tak nemôžu premávať lanovky a tak to narúša program.
Stihli ste si zvyknúť na časový posun?
Čiastočne už aj áno. Keď je na Slovensku, polnoc tu je skoro ráno a ideme rovno na svah. Niekedy mávame nejaké náznaky únavy, ale podarilo sa nám prestaviť a už to až tak nevnímame.
Čo vás po príchode do Číny najviac prekvapilo?
V Číne som prvýkrát. Prekvapila ma organizácia, ako to všetko zvládajú a ako to zorganizovali. Hlavne ma zaujalo to prostredie paralympijskej dediny – vybudovali ho v horách a predtým tu naozaj nič nebolo.
Nemrzí vás, že si kvôli opatreniam nebudete môcť užiť z Číny viac?
Vždy som sa sústredil hlavne na výkony – aj v posledných paralympiádach, ktoré som absolvoval. Nikdy nebolo zvykom, aby športovci chodili po krajine a pozerali nejaké pamiatky. Zdržujeme sa väčšinou na športovisku a v paralympijskej dedine.
Aké bolo cestovanie do Pekingu? Mali ste všetko dopredu naplánované, alebo ste niektoré veci riešili na poslednú chvíľu.
Slovenský paralympijský výbor zabezpečil všetko potrebné. V rámci spolupráce s inými výpravami sme mali zajednaný charterový let, odlietali sme s Rakúšanmi a Nemcami. V lietadle boli len športovci, tréneri a realizačný tím. Každý musel mať nainštalovanú aplikáciu, ktorú vypĺňa a zaznamenáva veci ohľadom svojho zdravotného stavu. Každý deň pred príchodom sme sa chodili testovať a pred samotných odchodom sme museli sme byť v bubline.
Poďme predstaviť aj vás osobne. Ako ste sa dostali k športu?
Športujem od malička. Predtým som robil atletiku, na lyžiarskom výcviku som sa však naučil lyžovať a začalo ma to baviť. Začal som postupne trénovať. Dostal som sa do dobrého športového klubu, kde sa o mňa postarali a zabezpečili mi veľmi dobré podmienky. Začal som sa zúčastňovať na pretekoch a postupne som sa vypracoval až do reprezentácie.
Museli ste mať silné zázemie vo svojom okolí a rodine. Neviem si predstaviť, že by sa dalo dostať takto ďaleko bez podpory od najbližších.
Väčšinou u každého úspešného športovca, ktorý robí šport na vyššej úrovni, je dobré zázemie nevyhnutnosťou, a to hlavne v období, keď sa nedarí. Aby nestratil motiváciu pokračovať. Ja som tú podporu mal a to je jedna veľká výhoda.
Boli aj také chvíle, keď ste mali chuť sa na všetko vykašlať a prestať so športom?
Každý športovec si niekedy týmto obdobím prechádza – keď sa vám nedarí či už na tréningu, alebo v samotných pretekoch. Úplne som sa na to vykašlať nechcel, ale niekedy sa musíte opäť naštartovať, aby ste dostali späť chuť a motiváciu. Ten, kto sa s tým naučí pracovať a nestratí motiváciu má väčšinou aj dlhú kariéru.
Čo robíte vo voľnom čase a čo vám pomôže vyčistiť hlavu, ak práve nie ste na zjazdovke?
Voľný čas väčšinou trávim aktívne. Aj keď idem na dovolenku tak, nedokážem len tak vylihovať. Odpočinok trávim iným športom alebo len prechádzkou v prírode. Mám rád aktívny spôsob regenerácie.
Robíte zimný šport. Keď príde dovolenka – tak v zime alebo teple?
Som taký typ, že pri mori naozaj dlho nevydržím. Mám radšej trochu chladnejšie podnebie a hory.
Budete mať šancu ísť povzbudiť aj nejakých iných slovenských športovcov? Dá sa to vôbec a môžu sa takto športovci chodiť navzájom povzbudzovať?
Keď je medzi jednotlivými súťažami väčší časový priestor a dni voľna, tak sa to dá. Ja by som chcel však absolvovať všetky disciplíny, ktoré sú v programe Paralympijských hier. Je ich päť. Peking je od našej dediny vzdialený dve hodiny autobusom, čiže je to dosť veľa cestovania a v dňoch voľna potrebujem trochu regenerácie a oddychu, alebo sa skôr niekde prejsť. Veľmi rád by som išiel povzbudiť, ale dôležité sú preteky, kvôli ktorým som sem prišiel.
Išli ste na ďalekú cestu, ste prvýkrát v Pekingu. Rodina aj známi si vtedy často pýtajú nejaké suveníry z cesty. Čo chceli od vás?
Známi chcú väčšinou magnetky. Zo začiatku som hľadal také, na ktorých je Čínsky múr, ale väčšinou sú tu v dedine len také s tematickými motívmi paralympiády a maskotmi. Dostal som však informáciu, že tu kdesi majú aj ten Čínsky múr. Tak snáď im ho nájdem (smiech).
Komentáre