Nedeľné rána bývajú rôzne. Prvé olympijské bolo nečakane dobré. Rory Sabbatini, golfový import z Južnej Afriky, získal tretiu medailu pre Slovensko na OH v Tokiu.
Dobré ráno, Slovensko
Deväť z desiatich, alebo možno až deväťdesiatdeväť zo sto športových fanúšikov ani netušilo, že naša krajina posiela do Japonska golfistu. Síce nie Juraja Jánošíka, Petra Nováka ani iného tradičného Slováka, ale rodeného Juhoafričana. Štyridsaťpäťročný Rory Sabbatini sa pred časom po druhýkrát oženil, zobral si za manželku Martinu predtým známu ako Štofaníkovú a získal slovenské občianstvo.
Rastislav Antala, šéf slovenského golfu, komunikoval novú vlajočku pri mene člena najlepšej svetovej PGA Tour ako snahu spopularizovať šport medzi mladými u nás. V ideálnom prípade dobrým výsledkom na olympiáde v Tokiu. Turnaje pod záštitou Roryho Sabbatiniho prebiehajú na slovenských ihriskách ak sa nemýlim druhým rokom, skúsený profesionál berie svoju úlohu zodpovedne.
Á propos, profesionál. Len asi tridsať hráčov zarobilo golfom viac peňazí, ako Rory. V kariére získal na odmenách z turnajov takmer presne 35 miliónov dolárov. Šesť turnajov vyhral, na Masters, golfovom Wimbledone, skončil raz druhý. Je síce v pokročilom veku aj pre svoj šport – najlepší hráči súčasnosti majú väčšinou pod 30 – výhodou golfu ale je, že občas dopraje aj takpovediac seniorom. Phil Mickelson vyhral jeden zo štyroch hlavných turnajov pred pár mesiacmi ako 51-ročný.
61 v nedeľu? ČoTiŠibe?!
Poďme ale do Tokia. Roryho snaženie som sledoval celé štyri dni, golf hrám a sledujem vyše dvadsať rokov. Viem, že tento turnaj nebol taký, aké bývajú na Túre. Namiesto 156 hráčov len 60. Všetci navyše hrali všetky hracie dni. Počas bežných turnajov po štvrtku a piatku menej úspešná polovica cestuej domov bez zárobku. Na olympiáde mali všetci možnosť dohrať do konca. Bronz získal C.T. Pan, ktorý bol v Tokiu po prvom dni predposledný.
Golf je príliš náhodným športom, aby sa mohol hrať napríklad len na jedno kolo. Štyrikrát 18 jamiek, spolu takmer 30 kilometrov “jazdnej dráhy” jamiek prinesie aspoň akú-takú spravodlivosť. Sabbatini bol pred nedeľou sedemnásty, jeho výkon v poslednom olympijskom kole treba označiť za životný. Šesťdesiatjeden úderov sa podarí málokomu. Maximálne raz, možno dvakrát za život. Desať úderov pod predpísanú normu ihriska je jednoducho famózny výkon. Fakt, že sa podaril na olympiáde výnimočnosť znásobuje.
Slovenský reprezentant útočil zozadu. Bol prvým v olympijskej klubovni s extrémne dobrým skóre, mínus 17. Keďže sa nikomu nepodarilo jeho rekord miestneho ihriska zopakovať, s pribúdajúcim časom bolo zrejmé, že ho medaila neminie. Nakoniec je strieborná, len o 18 rokov mladší Američan Xander Schauffele si udržal pokoj na posledných dvoch jamkách a o jeden úder Sabbatiniho predbehol.
Výsledkom žil celý golfový Twitter, uznanlivé príspevky striedali vtipné, aj také nízkej úrovni. Všetko jedno, lajkoval som každý, ktorý mi prebehol v tajmlajne.
Zobudí sa golf na Slovensku a dočká sa rozmachu? Ťažko povedať. Hokeju nepomohla zlatá generácia ani striebro z Helsínk, prečo by mal byť tento šport iný? Ja ho všetkým individuálne odporúčam už vyše dvadsať rokov a na prípadné otázky rád zodpoviem. Najlepšie rovno na ihrisku v Báči, Hrubej Borši, Veľkých Uľanoch, Bernolákove, Malackách, Skalici, na Táloch, v Tatrách, či Alpinke pri Košiciach.
Tradičná česká odpoveď
Ako sa stalo v Tokiu tradíciou, na slovenský úspech reagovali Česi väčším. Nie, nie v golfe. Tam ich Ondřej Lieser skončil posledný. O päť úderov za predposledným. Treba ale uznať, že zlý hráč to nie je. Prebojoval sa na European PGA Tour, čo je druhá najvyššia úroveň, aká existuje. České tenistky vo štvorhre porazili Švajčiarky a Siniaková s Krejčíkovou získali svoje zlato krátko po tretej slovenskej medaile.
Do tretice prebili náš úspech väčším. Keď bola Zuzana Rehák Štefečeková zlatá, o hodinu vyhrali v trape zlato a zároveň striebro. Keď bol Jakub Grigar druhý, porazil ho, samozrejme, o pár minút Čech Prskavec. Ako mladší súrodenci z bývalej, dnes už neexistujúcej rodiny, sme si to všimli viacerí.
Čechom sa v Tokiu darí. Majú osem medailí, z nich štyri zlaté. Toľko má aj Nemecko, len dvanásť krajín je v oficiálnej medailovej tabuľke pred nimi. Kraľujú ženskému tenisu (dve medaily), majú prekrásne príbehy (džudista Lukáš Krpálek), medailu po sto rokoch (šerm, Alexander Choupenitch) aj veľkú nádej napríklad v lezeckom športe (Adam Ondra). Dokázali sa na olympiádu prebojovať okrem plážového volejbalu aj v tradičnom basketbale a ich muži si hanbu neurobili.
Ich šport je pred našim o míľový krok vpredu. Len neviem, či v prípade porovnávania sa s nimi už nie je na Dobré ráno, Slovensko, neskoro.
Komentáre