Veronika Vadovičová: Na Paralympiáde ma môže prekvapiť už len počasie

O rok sú tu Paralympijské hry a jedno z našich horúcich želiezok v ohni už míňa náboje po tisícoch. Veroniku Vadovičovú som už raz pre Takurčitee spovedal, po dvojročnej pauze sme sa stretli na bezbariérovom festivale Paráda a znova sme debatovali. Tentoraz viac o plánoch, o tom, ako si 6-násobná medailistka z hier “prenáša” strelnicu z Francúzska na Slovensko, prečo sa neteší na Eifellovku, ale aj o tom, prečo zrejme bude mať nudné Vianoce.

Naposledy sme sa rozprávali čerstvo po hrách v Tokiu, teraz začína príprava na tie v Paríži. Budú už o rok. Ste nadšená, alebo skôr nervózna?

Skôr nadšená, lebo som v hlavnej sezóne a vo švungu. Začali sme prípravu na Paríž, po ceste máme takéto kontrolné check pointy a zastávky, ako Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta. Tie nám ukážu, či na tréningoch máme ten správny smer, alebo či budeme musieť niečo upraviť.

Dá sa povedať, že ladíte paralympijskú mušku?

Áno.

Čo sa zmenilo od posledného razu, čo sme sa rozprávali? Olympijský cyklus býva štvorročný, ale teraz sa vám o rok skrátil. Prišli kvôli tomu nejaké zmeny?

My športovci si niekedy ani neuvedomujeme, že prešla taká krátka doba, že prešli len dva roky. Za normálnych okolností by to boli tri roky. Možno je to ešte o to lepšie, že to bolo pred tak krátkym časom a že forma aj tréningy na seba plynule nadväzujú. Mala som len krátku študijnú pauzu a pokračujeme ďalej.

Takže stále ste v nejakom olympijskom móde

Asi áno, a možnože je to takto aj lepšie.

Už sa vám sníva o Eiffelovke?

(Smiech) Nesníva, lebo nebudeme priamo v Paríži, ale o 300 kilometrov ďalej. Je mi aj trochu ľúto, že budeme mimo atmosféry a paralympijského diania. Bývať budeme v malom, komornom mestečku Chateauroux. Strelnicu máme už postavenú a mali sme možnosť si ju vyskúšať. Boli sme tam dvakrát. Raz sme boli na súťaži Svetového pohára a potom sme mali týždňové sústredenie. Je to veľká výhoda, že sme si ju mohli vyskúšať a vieme do čoho ideme. Počas predchádzajúcich Paralympiád sme nevedeli, čo čakať. Všetko sme poznali len z fotiek a videí. Teraz to bolo iné a prispôsobili sme si aj naše domáce strelnice.

Aká je strelnica?

Je absolútne iná ako bývajú štandardné strelnice. Je menšia, čo mi aj celkom vyhovuje, je z iných materiálov a inak rozložená. Pre nás je dôležité aby sme mali odkopírovanú podlahu, aby mala rovnakú farbu, výšku, vzdialenosti terčov, materiál pozadia. Všetko treba prispôsobiť aby to vizuálne aj pocitovo sedelo s tým, čo nás čaká.

Takže sa to snažíte skopírovať v pomere 1:1?

Áno, presne tak, všetko máme zmapované a teraz to budeme prenášať na našu domácu strelnicu. A to aj vrátane intenzity osvetlenia či iných detailov.

Má vás tam potom čo prekvapiť?

Nemá, ak nerátame počasie. Škoda, že sa nám tam nepodarilo ísť teraz, v tomto období. Našim cieľom bolo mať sústredenie práve v týchto dňoch. Boli sme tam asi pred necelými dvoma mesiacmi, bolo tam vraj podobné počasie, ako bude o rok. Mali sme možnosť ísť ešte o dva týždne, ale to už odchádzame do Peru. Vo vlhkosti a teplote by nemal byť už taký veľký rozdiel a teraz to sledujem na online mapách ako sa teploty v tomto období menia, aby sme sa čo najlepšie prispôsobili.

Niektorí športovci, ktorí dosiahnu vysoké úspechy ťažšie hľadajú motiváciu. Vy ste megaúspešná športovkyňa. Nie je pre vás náročné ešte stále hľadať motiváciu a neustále sa zlepšovať?

Ešte keď som chodila do školy, bežala kampaň, ktorá sa volala Sme závislí na športe a tiež Zober loptu, nie drogy. Šport je tak trochu droga a keď má človek niečo rád, tak to dokáže robiť celý život. Ja ho mám rada, i keď musím povedať, že niekedy prišli z únavy myšlienky či nie je čas skončiť. Teraz sme opäť nabrali rozbeh. Opäť ideme s motiváciou čo najlepší výkon.

Takže už vám niekedy napadlo, že je čas seknúť so športom a prišiel čas robiť niečo iné.

Po poslednej paralympiáde boli také myšlienky. Povedali sme si, že dáme ešte jednu, možno dve.

Čo bude po kariére športovkyne? Máte plán B?

Mám! Na Fakulte telesnej výchovy a športu som skončila trénerstvo športovej streľby. Takisto v súčasnej dobe je a asi aj stále bude dopyt po medzinárodných rozhodcoch. Možno by som sa dala aj na rozhodcovskú dráhu, alebo by som skúsila niečo úplne iné.

Takže od aktívnej streľby k rozhodovaniu? Často sa športovci na rozhodcov hnevajú. Bol to aj váš prípad?

Nie, to nie. Máme skvelých rozhodcov, veľmi si rozumieme. Sú prísni, v športe je disciplína vždy na prvom mieste. Pri streľbe tým, že ide o zbrane a o koncentráciu a presnosť, strelci nemajú problém dodržiavať pravidlá, ktoré sú určené. Rozhodcovia sú milí, prídu na strelnicu, porozprávame sa.

Čím žijete počas týchto mesiacov?

Do mája som riešila školu, diplomovku a od mája som takmer stále na cestách, či už na sústredení, alebo na súťažiach. Takže keď prídem domov, len operiem veci a pozriem na mapu kam zase ideme. Takto to bude až do 1. októbra. Potom budem mať chvíľu pokoj, s trénerom zhodnotíme celý rok a nastavíme kritériá na tréningy. Povedali sme si, že nezvoľníme. Rozmýšľame už, či vôbec niekam pôjdeme na Silvestra a či ho budeme oslavovať. Tiež, či bude aj nejaké voľno okolo Vianoc. Vyzerá to skôr, že nebude a že to budeme musieť potiahnuť až do Paríža a do Paralympijských hier.

Športovci, ktorí majú vrchol sezóny často hovoria, že si ladia formu. Čo vy môžete ešte zmeniť oproti bežnej sezóne?

Muška môže byť stále presnejšia, pretože pri streľbe ide aj o jemnú motoriku a odhad výstrelu. Ak si dám mesačnú pauzu, tak to veľmi cítiť. Niekedy ma to stojí dva mesiace tréningov. Je to o “mikro vnímaní” všetkého okolo. Každý sval, pohyb, postavenie. Možno sa to nezdá, ale je pri tom strašne veľa úkonov a niekedy si pripadám, že mám hlavu ako procesor počítača. Aj spolupráca s trénerom- nie je to len človek, ktorý sedí pri mne, ale ide o naozaj aktívnu spoluprácu. Má úlohy, ktoré sú jeho prácou. Dôležité je, aby to všetko dobre zapadlo a prišli dobré výsledky. Takisto je pri ladení formy dôležitá príprava nábojov. Prednedávnom sme riešili vzduchovkové náboje pre budúcu sezónu, lebo vo firme nemali dostatočný počet, keďže teraz je hlavná sezóna pre všetkých strelcov. Ideme šiť nové strelecké oblečenie. Sú to veci, na ktorých veľmi záleží a musia sa spraviť s dostatočnou prípravou.

Aký je rozdiel v počte vystrelených nábojov počas olympijského a neolympijského roka? Máte nejaké štatistiky?

Je ich určite viac. Pred Majstrovstvami Európy aj Majstrovstvami sveta som mala trojfázové tréningy. Ráno, obed, večer, niekedy sme ťahali aj do deviatej. Keď je to mimo paralympiády, alebo sú len svetové poháre, tak vtedy ideme jeden – dva tréningy za deň.

Vieme aj približný počet?

V bežnom roku je to okolo 20 000 vzduchovkových a 20 000 malorážkových nábojov. Keď je to olympijský rok, tak je to 40 000 z jedných aj druhých.