Streda, 27. marec 2024

Štvornásobná majsterka Európy v pretláčaní: Do páky s ňou odmietol ísť aj Attila Végh

Ján Janočko Ján Janočko 30.05.2022
Foto: Barbora Bajčiová

Desaťnásobná juniorská majsterka Slovenska, sedemnásobná juniorská majsterka Európy aj sveta. Osemnásobná seniorská majsterka SR, štvornásobná seniorská majsterka Európy. Trojnásobná seniorská majsterka sveta. Slušný výpis úspechov, čo poviete?

Barbora Bajčiová z oravského Žaškova robí armwrestling. A ak sa práve nepretláča, ponúka dobroty v miestnych potravinách. Aj o “dvojitom” živote úspešnej Slovenky sa rozprávame v našom rozhovore.

Kedy ste zistili, že armwrestling bude ten šport, ktorému sa budete venovať?

Som zo športovej rodiny. Otec bol futbalista, takže už od útleho detstva som sa motala okolo ihriska, hrávala som futbal. Na základnej škole som hrala rôzne športy ako volejbal, vybíjanú, bedminton. Na strednej som študovala na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne, kde ma telocvikár zavolal na moju prvú súťaž v pretláčaní rukou. Bála som sa, o pretláčaní som nevedela vôbec nič. Nevedela som, čo je to za šport, aké to má pravidlá. Myslela som si, že sa budem pretláčať ako v škole chlapci – dievčatá. Nakoniec som na súťaž išla a vyhrala som. 

Čo bolo ďalej?

Cez leto a prázdniny na chvíľu nastalo tiché obdobie. V septembri som nastúpila do druhého ročníka, kde funguje súťaž, ktorá sa volá Silná ruka stredných škôl. Ide o talentovú súťaž, na ktorej si asociácia vyberá talenty. Súťaž sa konala v Tvrdošíne a organizoval ju môj terajší tréner Peter Kasan. Vyhrala som kategóriu stredné Slovensko. Strašne ma to namotivovalo, začala som chodiť do fitka a venovať sa konkrétnym cvikom. Postúpila som do celoslovenského finále, ktoré sa konalo v Banskej Bystrici. Vyhrala som dva zápasy. Neskôr prišiel moment, keď som náhle dva zápasy prehrala. Prvý bol s vtedajšou úradujúcou majsterkou sveta Miškou Vakoničovou, ktorá sa čerstvo vrátila z majstrovstiev. Prišla som domov, revala som mame doma na pleci. Povedala som si, že musím niečo so sebou robiť, že úspech nepríde len tak. Začala som na sebe pracovať a dostala som sa do klubu. Potom prišli majstrovstvá Európy, neskôr majstrovstvá sveta a pokračuje to ďalej. Nedávno to bolo šesť rokov, odkedy mi tento šport učaroval.

Museli ste sa vtedy vzdať všetkých ostatných športov?

V čase, keď som chodila do fitka, som sa tomu venovala aj popri iných športoch. Neskôr sa to už ale nedalo sa popri škole stíhať. Musela som si určiť priority a pre mňa to bolo práve pretláčanie. Navyše, prišiel úraz kolena, ktorý u mňa zastavil kolektívne športy. Chodím byciklovať, zabehám si, ale už to nie je na takej úrovni ako predtým a ostala som čisto pri posilňovaní a pri pretláčaní rukou.

Ako tento nový šport zmenil váš život?

Život mi to zmenilo o 180 stupňov. Okrem úspechov, ktoré som dosiahla za tú krátku dobu, mi tento šport dal aj novú, športovú rodinu. Sme neskutočná partia. Mala som možnosť precestovať kus Európy, dostala som sa do krajín, kde by som sa možno bez toho nikdy nedostala. Dostala som obrovskú možnosť sebarealizácie. Snažím sa pracovať na sebe nielen ako športovec, ale aj ako človek.

Armwrestling ale nie je vaším oficiálnym povolaním…

Chodím na vysokú školu do Banskej Bystrice. Športom si nezarábam, takže chodím aj do práce.

Čo študujete? 

Momentálne som v treťom ročníku odboru cestovný ruch a podnikanie v turizme. Teraz mám polročnú pauzu kvôli medziročníku, ale od septembra nastupujem znova. 

Viete šport využiť aj vo svojej športovej kariére?

Každý semester mám trochu iný. Mala som napríklad predmet gastronómia, čo by sa dalo spojiť s mojim športom – potrebujem totiž kvalitné jedlo. Kúpeľníctvo by sa dalo spojiť s regeneráciou športovcov a v oblasti cestovných kancelárii ma napadla myšlienka prepojenia cestovania a športu. Nápadov je strašne veľa, ale uvidíme aký bude dopyt. Verím, že ma šport aj štúdium budú dlho držať a baviť a že sa na to nevykašlem (smiech).

Čo na to vaši učitelia a zamestnávateľ? Tolerujú vám, že chodíte po súťažiach a povedzme, že to je niekedy v hodnotovom rebríčku vyššie ako škola, alebo práca?

Na strednej škole to brali úplne v pohode a aj doteraz tam chodím dosť často. Organizovala som súťaž stredných škôl a vyšli mi v ústrety úplne vo všetkom. Mali sme školskú posilňovňu, kde som mohla chodiť zadarmo cvičiť. Nebol problém s vymeškávaním hodín počas medzinárodných podujatí. V práci s tým rovnako nie je problém, a keď potrebujem, tak mi dajú aj týždeň voľna. Čo sa týka vysokej školy, tak som v treťom ročníku a dva a pol roka sme v podstate doma, takže som sa popri škole mohla venovať aj fitku. So súťažami je to trochu náročnejšie. Kvôli covidu sa veľa súťaží presúvalo na koniec roka, kedy je už skúškové a dosť mi to dávalo zabrať. Keď však človek chce, a má k tomu vôľu, tak sa to dá. 

Popri škole pracujete v supermarkete, na akej pozícii?

Som radový zamestnanec a pracujem na pekárni a lahôdkach. Dosť sa stretávam s ľuďmi a strašne sa mi to páči, lebo som v strede diania a moji fanúšikovia v Kubíne sú úžasní. Po návrate z majstrovstiev sveta ma pred obchodom čakala pani, ktorá hovorila ako o mne čítala a videla ma na Youtube. Doniesla mi štrúdľu a parené buchty. Oslovujú ma aj cudzí ľudia, že o mne čítali v novinách, že som tá slávna športovkyňa. To ma vždy pobaví, keď mi to hovoria, keď stojím za pultom v supermarkete.

Zamestnávateľ je rád, keď takto ľudí lákate a pristavia sa pri pulte?

Stala sa situácia, že sa pri mne pristavil pán s vnukom. V ruke mal papierik a hovoril mi ako ma sledoval na livestreame. Mal tam napísané číslo stola, na ktorom som mala zápas, celé to mal naštudované a hovoril, ako mi držal palce. Nájdu sa však aj chlapi, ktorí sa smejú, že robím práve takýto šport. 

Foto: Barbora Bajčiová
Foto: Barbora Bajčiová

Spoločnosť teda nie je úplne nastavená na to, že baba robí silový šport.

Keď som sa začínala venovať armwrestlingu, veľký boom bol v chlapskej kategórii. Postupom času sa však práve ženská reprezentácia stáva stále úspešnejšou. Na posledných majstrovstvách Európy sme vyhrali ako ženský tím a na majstrovstvách sveta sme boli druhé. Slovensko má veľmi silné ženské družstvo, takisto aj to juniorské. S poznámkami sa však, napriek tomu, stretávam veľmi často. Mojim osobným snom je ísť na olympiádu a teda aby sa pretláčanie stalo olympijským športom. To by mohlo pomôcť, nájdu sa však všelijakí ľudia. Jeden pán mi povedal, že sa radšej obesí akoby toto mal byť olympijský šport. Pretláčať sa máme maximálne v krčme a že sa na to nedá ani pozerať. Nájdu sa aj neprajníci a hejteri, ale už som si na to zvykla. Jedným uchom dnu, druhým von, neriešim.

Spomínali ste, že ženská reprezentácia išla dopredu, čím si to vysvetľujete?

Musím povedať, že máme dobrých aj mužov. Ivana Gregoričku z Dobrej vody, Filipa Hrica zo Zlatých Moraviec, ale povedala by som, že to je aj tou kategóriou. Nás žien je menej. Na majstrovstvách sveta nás bolo šesť a mužov býva niekedy aj 25. Navyše, človek musí mať aj šťastie na dobrý žreb. Súťaž v pretláčaní funguje na pavúkovom systéme. V ňom máme tzv. dvojitú elimináciu – čiže keď dvakrát prehráme, súťaž pre nás automaticky končí. Je to aj o šťastí, akého súpera dostanete. Nedajú sa porovnávať ženy a muži aj keď niekedy by som si rada vyskúšala aj aj. 

Ako je to so sponzormi? Majú záujem podporovať takýto šport a ako je to s rozpočtom? Náklady na cestovanie a súťaženie musia byť celkom vysoké.

Slovenská reprezentácia je rozdelená na tri triedy A, B, C. C sú majstri Slovenska a regionálny víťazi. B sú tí, ktorí skončia na majstrovstvách sveta, alebo Európy, od 6. do 4. miesta. Áčkoví sú medailisti. Už na prvej súťaži som bola zaradená do Áčkového tímu a keďže som mala medailu, tak som automaticky mala všetky šampionáty hradené Slovenskou asociáciou. Keď prišiel covid, peniaze šli inam, v asociáciách je menej financií a tak si musíme nejaké percento hradiť aj sami. Skúšala som oslovovať sponzorov, spoločnosti a firmy, ale ako ste hovorili – je to dosť netradičný šport a nie každý podnikateľ chce riskovať. V budúcnosti by som však chcela niečo rozbehnúť. 

Počul som, že mávate zaujímavých sparing partnerov, je to pravda?

(smiech) Súťažím za Oravský klub a na tréningoch nás býva tak 15 až 20. Na západe Slovenska, kam teraz chodím častejšie, sa však kluby zhlukujú, je tam iná atmosféra a na tréningu nás býva aj 50. Je pre mňa dôležité striedať ruky, mať iný uhol, skúšať inú silu a počúvať aj iné názory na moju osobu. Sme už aj patria a kamaráti a rada sa ukážem v Trnave, alebo na Dobrej vode. V Trnave a v okolí si užijem kadejaký sparing, aj v spoločnosti MMA zápasníkov.

Už ste sa skúšali pretláčať aj s Attilom Véghom?

S Atkim mám dosť zaujímavú skúsenosť. Bol za nami na súťaži na Dobrej vode. Pýta sa ma: “Ako to pretláčanie funguje? A gádžovka, ty si koľká skončila?” a podobne. Mali sme výzvu – majsterka sveta a človek z davu a on to komentoval. Prišla som za ním, že mu poukazujem techniky… zavolal kamarátov, nechali si to vysvetliť, je to strašný borec. Možno by som ho aj ukecala, ale viete, ako Attila hovorí, on tiež zarába paprčkami. A tak sa na to asi chalan necítil (smiech).

Foto: Barbora Bajčiová
Foto: Barbora Bajčiová

Nerozmýšlali ste niekedy nad tým, že by ste skúsili MMA?

Keď som bola mladšia, tak som nad bojovými športami rozmýšľala. Teraz už na to nie je čas. Určila som si priority, a jednoducho sa mi to do môjho časového harmonogramu už nezmestí. MMA scénu však sledujem. Poznám sa s pár zápasníkmi z Trnavy, Žiliny, alebo Košíc. Sledujem, podporujem a s bratom chodím na Oktagon, takže som v dianí.

Nedávno ste sa vrátili zo šampionátu v Rumunsku. Medailovú zbierku vraj máte opäť o čosi širšiu.

Získala som svoj 3. a 4. seniorský titul majsterky Európy. Ale pocity boli zmiešané. 

Barbora Bajčiová
Foto: Barbora Bajčiová

Prečo?

Veľmi som sa na šampionát tešila, boli sme super partia, ale vieme, aká je situácia – ak súťaženie neovplyvňuje covid, tak to je vojna. Mnohé kategórie boli obsadené “skromne”. Chcela som si porovnať progres od decembra ale nie vždy bolo s kým… Ale šampionát hodnotím pozitívne a odnášam si len tie najkrajšie spomienky. 

Stihli vám už aj pogratulovať zákazníci v práci?

Dnes som tam bola a každý sa ma pýtal, či som nemala koronu, keď som bola týždeň preč (smiech) Niektorí vedeli, že budem na majstrovstvách Európy, ale čakám kedy o tom napíšu v regionálnych novinách na Orave a potom budem celebritka (smiech).

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera