Detroit: Become Human. Ideálna alternatíva k futbalu a NHL

Aj článkov o šípkach bude teraz menej. Koronavírus rozvrátil tradičné športové hodnoty a zabrzdil aj boom, ktorý zažívali práve šípky nielen v západnom svete, ale aj u nás.

Priznám sa však, že okrem nich si sem tam pozriem aj niečo iné. Na youtube politicko-spoločenské videá, inokedy rozbory rôznych zápasov zo strany futbalových fanúšikov. Tie v najbližšom čase samozrejme nehrozia. Film, či seriál si pozriem skôr zriedkavo.

Sviatočný hráč

Patrím aj medzi sviatočných hráčov videohier, no teraz je vhodná chvíľa venovať sa im. Kedysi bol počítač mojou svätyňou. Rodičia mi veľmi rýchlo dali časové obmedzenie, no pri každom prerušení hry na NHL-ke som zastavil stopky. Mám takú momentku navždy zaznamenanú aj v rodinnom albume.

Dnes síce márnim čas inými spôsobmi, napriek tomu v čase voľna občas nepohrdnem dobrou hrou. Viacerí pomaly oprašujeme prach z playstation, ponúknem vám preto do karantény, izolácie, jednoducho kým tu bude vírus hru, ktorá stojí za to: Detroit: Become Human.

Paralela s realitou

Detroit bol v 50. rokoch 20.storočia jedným z najbohatších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest v Spojených Štátoch. Mesto, ktoré je nám Slovákom známejšie ako hokejové, bolo v tom čase automobilovou baštou. Výraznou mierou k tomu prispel legendárny Henry Ford, ktorý v meste vybudoval viacero obrovských automobilových fabrík.

Ako však často býva zvykom, staviť všetko na jednu kartu sa nevypláca. Po čase odišla väčšina firiem do lacnejších častí USA alebo do Mexika. Bez záložného plánu začal Detroit upadať. Ekonomicky i personálne. Pred siedmimi rokmi prišiel bankrot, čo bolo aj v Spojených Štátoch pre tak veľké mesto dovtedy nepredstaviteľné.

Aj keď sa v posledných rokoch Detroit stavia na nohy vďaka stavbe veľkých zelených plôch, od prosperujúcej spoločnosti má mesto stále ďaleko. Na začiatku druhej polovice minulého storočia v ňom žilo viac ako 1,8 milióna obyvateľov, dnes len niečo menej ako 700 tisíc.

Génius a androidy

Túto skutočnosť využili tvorcovia hry zo spoločnosti Quantic Dream. Šlo už o ich piaty počin a tak boli očakávania pomerne veľké. Tvorcovia využili smutný príbeh Detroitu z reálneho sveta a urobili graficky krásne zábery vyľudnených a opustených oblastí, kde to „dýcha“ chudobou a smútkom za prosperujúcimi časmi.   

Práve upadajúci Detroit využil (aj) vo svoj prospech Elijah Kamski. Jedna z kľúčových postáv hry. Kamsi je génius s IQ 171, miliardár, ktorý postavil v Detroite fabriky na výrobu androidov kvôli nízkym cenám pôdy a nehnuteľností.

Hlavný príbeh interaktívnej hry tkvie práve v obrovskom rozmachu androidov, resp. robotov, umelej inteligencie. Tieto stroje sú využívane v rôznych oblastiach života. Pomáhajú na stavbách, v skladoch či v domácnostiach. Správaním a výzorom sú takmer na nerozoznanie od skutočných ľudí, keďže sú skvelo naprogramované aj z emočnej stránky.

Na jednej strane obrovská pomoc ľuďom, keďže androidi sú cenovo dostupní. Na druhej strane, Detroičanom berú androidi prácu. Mesto sa vyľudňuje a je v ňom veľmi vysoká, vyše 30% nezamestnanosť.

Vytvorte si svoj vlastný príbeh

Šikovnejším hráčom trvá celková doba hrania približne desať hodín. Pre niekoho tak akurát, niektorým sa zas málilo. Ak hovoríme, že Detroit je akousi „filmohrou“, možno by sme mali zvážiť názov „filmoseriál“. Hrá má niekoľko desiatok epizód. Po každej epizóde sa uloží. Ale pozor! Každé vaše rozhodnutie môže mať vplyv na pokračovanie príbehu.

Ako som už spomenul, Detroit: Become Human je interaktívna hra. V hre hráte väčšinu času s troma hlavnými postavami. Karou, ktorá je naprogramovaná pomáhať v domácnosti. Markusom, ktorý je naprogramovaný pre starostlivosť o starých a nevládnych a Connorom, ktorý je policajný vyšetrovateľ a v hre vyšetruje záhadu „deviantných“ androidov.

S pojmom „deviants“ sa stretávate v hre po celý čas a je základom príbehu. Všetky tri postavy, ale predovšetkým Kara a Markus, si po krátkej dobe začnú uvedomovať svoju silu. Dokonalosť, ktorú nadobudli vďaka naprogramovaniu ich tvorcov sa vymkne z pod kontroly a postavy sa začnú správať „deviantne“, teda sa začnú cítiť ako ľudské, živé bytosti.

Ako ďaleko zájde „deviácia“? Je to len na vás!

Čaro hry je v tom, že len vy rozhodujete o tom, ako sa bude vyvíjať. Na základe vašich rozhodnutí môžete deviáciu androidov tlmiť a postaviť sa na stranu ľudí, alebo sa postaviť na stranu androidov a bojovať za ich práva a rovnoprávnosť.

Tvorcovia si dali záležať na otázkach, ktorých frekvencia je veľmi vysoká. Záležať si dali ale i na momentoch prekvapenia. Niekedy si myslíte, že viete kam svojim rozhodnutím smerujete, nie vždy je tomu ale tak. Neraz budete dvíhať obočie a možno aj vyskočíte z postele. Viac vám nebudem prezrádzať.

Veľkou devízou sú bonusy

Hra, ktorá je zameraná na interaktivitu či na prácu s umelou inteligenciou, má aj veľké množstvo bonusov. Vďaka bodom, ktoré počas hry získavate, si ich môžete postupne v hlavnom menu odomykať. Môžete sa tak kochať umeleckými zábermi z hry, videami, ktoré ukazujú, ako boli jednotlivé scény tvorené, či rozhovormi s hercami, ktorí stvárnili Karu, Markusa a Connora.

Vďaka získaným bodom sa takisto môžete pozrieť na profily jednotlivých postáv, s ktorými ste sa v hre stretli. Je ich dokopy viac ako 100. Nemenej zaujímavým bonusom sú aj časopisy, ktoré si môžete prečítať aj priamo v hre. Verte mi, že aj keď nie ste veľkými čitateľmi, nejeden zaujímavý titulok zo sveta v roku 2038 vás prinúti prečítať si tých pár riadkov.

Morálna dilema, zimomriavky a slzy v očiach

Musím sa priznať. Kedysi som bol trocha „padnutý na hlavu“. Veril som v rôzne konšpiračné hlúposti. Napríklad aj v to, že filmy s robotickou tematikou sú akýmsi  plánom na zotročenie ľudstva. Proste sa písal rok 2011, alebo 2012 a zatiaľ čo si mnohí moji rovesníci točili vodku, ja som brázdil stránky typu Zjem aj Vlek a odhaľoval svetové „sprisahania“.

Našťastie, po pár rokoch som začal venovať pozornosť aj príčetnejším zdrojom a dnes viem, ako smiešny som bol. O politiku a spoločenské problémy sa zaujímam stále, len už oveľa rozumnejšie. Pri hraní hry som si myslel, že patrím skôr k menšine, ktorá má pri hraní „Detroitu“ morálne dilemy. S postavami súcití, chce pre nich práva a pri niektorých scénach má zimomriavky a aj nejakú tu slzičku na krajíčku. Avšak, po prečítaní desiatok komentárov som zistil, že takéto pocity prežívala väčšina hráčov (aspoň z tých, ktorí vyjadrili svoj názor).

Bez preháňania možno tvrdiť, že najmä pre mladšieho človeka môže mať hra i edukačný charakter. Preto ak vy práve hry nehráte, ale máte v rodine dospievajúceho mladíka, ktorý ich hrá, Detroit: Become Human je skvelá alternatíva. Prinúti premýšľať, chytí aj za srdce.

Dostupná je stále len PS4 verzia, o chvíľu sa ale dočkajú aj „PCčkári“. Plánovaný dátum vydania je 31.3. a vy si hru môžete predobjednať u online predajcov.