Do neba a do pekla: 5 dôvodov, prečo dať šancu dokumentu o Spartaku

Pustili ich do obývačiek, do šatne a vlastne aj na toaletu. Dokumentárny seriál Do neba a do pekla: Spartak Trnava, má za sebou prvú polovicu. Prvý Voyo originál (teda prvý pôvodný seriál slovenskej streamingovej služby) si dá na nejaký čas pauzu. Ak ste ešte úvodné štyri epizódy nevideli, ponúkam vám päť dôvodov, prečo by ste to mali zvážiť – bez ohľadu na to či ste fanúšikom futbalu a trnavského Spartaka. Prečo teda sledovať Do neba a do pekla?

1. Pretože dodáva “robotom z ihriska” ľudskosť

Nahliadnutie do tajných zákutí súkromia aktérov seriálu stavia futbalistov, trénerov či zamestnancov klubu do úplne nového svetla. Nie sme predsa zvyknutí vidieť ich mimo prostredia štadiónov či občas mimo neho v rámci nejakej PR akcie.

Človek, ktorý inak futbal nesleduje, môže nadobudnúť dojem, že Spartakovci riešia podobné problémy, ako on sám. Výchova detí, víkendové služby, veľký tlak na (pracovné) výkony, nedostatok pozitívnej motivácie, nepokojné noci, stres. V hrubých rysoch naozaj vidíme, že aj ľudia z ihriska nie sú stroje, ale normálni jedinci, občas blúdiaci životom, hľadajúci šťastie a spokojnosť.

Práve vyššie spomenutý dojem často nekorešponduje so zaužívanou predstavou rozmaznaných hviezdičiek, ktorých jedinou činnosťou je kopanie do lopty. Iste, oproti ľuďom pracujúcim v inom odvetví je život športovcov iný. Ani oni sa však, ako seriál dokazuje, nevyhnú ničomu, čo sa v ľudských životoch obchádzať nedá.

2. Pretože ukazuje, že ľudia z klubu musia byť tak trochu robotmi

Tak trochu opak toho, čo som spomínal v prvom bode. Na mojich cestách za futbalom som sa naučil, že ak chcete hľadať chrbtovú kosť tohto krásneho športu na Slovensku, najčastejšie musíte ísť do útrob štadióna. Profesionálny ani amatérsky futbal sa nedá robiť stopercentne, ak nemáte poruke zanietencov, ochotných čo-to zo života obetovať. Občas zmeškajú rodinné oslavy, ich deti si ich neužijú v deň zápasov, okolie nad nimi často mávne rukou, lebo “však je to len futbal”. A oni sú napriek tomu tam – na každom jednom zápase, pri každej jednej príležitosti, pri ktorej ich klub potrebuje.

Do neba a do pekla ide hlbšie chodbami Štadióna Antona Malatinského a ukazuje že napríklad obyčajná farba dresov narobí vrásky aj najlepšej práčke. Ale napríklad aj úzky tím ľudí na výplatnej listine trnavského Spartaka, v ktorom musí každý tak trochu vynikať schopnosťou naklonovať sa. Aspoň občas. Ani v slovenskej najvyššej súťaži jednoducho nie je žiadny klub úplný kolos. Na čo inde majú celé oddelenia, u nás zvláda jeden človek.

3. Pretože ukazuje, aký je futbal jednoduchý, nepochopiteľný a nespravodlivý zároveň

Všetci, ktorí futbal milujú, nemajú jednoznačnú odpoveď na otázku “Čo na tom vlastne vidíš?”. Neexistuje univerzálny dôvod, aký by presvedčil každého. Futbal je vlastne jednoduchý – dáš viac gólov, vyhráš. Futbal je ale aj nepochopiteľný – môžeš mať x-násobne viac striel ako súper, môžeš dominovať v držaní lopty a aj tak prehráš s papierovým outsiderom. No a práve to, že futbalu každý rozumie a zároveň je najviac nepochopiteľnou vecou na svete, tento dokument ukazuje. Možno si po ňom každý futbal nezamiluje, ale aspoň dostane trošku širšiu odpoveď na “neuchopiteľnú lásku” k tomuto športu.

4. Pretože ukazuje, že každá (futbalová) sranda je pekne drahá

Už som to trochu naznačil v predchádzajúcich bodoch. Nabúranie stereotypov o tom, aké peniaze sa točia v slovenskom futbale môže podľa mňa len pomôcť. Naše kluby sú občas terčom kritiky za výsledky. Chýbajúce úspechy v európskych pohároch súvisia s finančnou podvýživou takmer všetkých klubov.

Od porovnania so Slovanom a Realom Madrid, cez skauting na diaľku až po vyjednávania kontraktov s hráčmi, o ktorých je záujem – to všetko ukazuje, že každé ušetrené euro je dobré a že nie každý sen fanúšikov môže byť a bude splnený. Dáva tiež podnet na zamyslenie sa nad pokutami pre kluby. Pre fanúšikov, kvôli ktorým sa pokuty platia, aj pre tých, ktorí ich rozdávajú – keďže jeden finančný trest sa neraz rovná ročnému platu z kategórie “hviezdny”.

5. Pretože autenticita je najlepšou reklamou

Existuje dôvod, prečo má Voyo originál prístupnosť od 15 rokov. Existuje aj dôvod, prečo mali Spartakovci ostych pred kamerami – aspoň v úvodných dňoch výroby a aspoň tie neextrovertné typy protagonistov.

Napokon sa seriál hemží autentickými debatami, vtipnými odbočkami, ale aj nadávkami či momentami, pri ktorých bežný smrteľník na sekundu zamrzne a premýšľa, či tí ľudia, ktorí sa mu prihovárajú z obrazovky, už úplne zabudli na to, že všetko je na zázname. A to je asi dobre. Autenticita zvýrazňuje emócie a dodáva na uveriteľnosti. Nepotrebujeme žiadne strojené vyjadrenia z tlačových konferencií, či rozhovory, pri ktorých sa použijú otrepané frázy. Toto je autentické dianie v klube, či sa niekomu páči, alebo nie. Platí to o odovzdávaní odmeny za hetrik, pri polčasových príhovoroch plných básnických otázok aj pri predpovedaní futbalovej budúcnosti ratolestiam.

Samozrejme ani dokument Do neba a do pekla: Spartak Trnava nie je bez chýb. Na kritiku však bude dosť času po odvysielaní všetkých epizód. Takýto projekt sa v našich končinách nerobí každý deň, preto som si vybral pozitíva, ktoré úzko súvisia s vecami, o ktorých píšem pravidelne. Ak ešte existujú spôsoby, ako prilákať ľudí na ligový futbal, takéto dokumenty sú určite jedným z nich.