„Moje meno je Rising Phoenix. Pretože Fénix môže žiť, zomrieť, zhorieť a žiť znova“, tak znejú úvodné slová jednej z hlavných predstaviteliek nového dokumentu z produkcie Netflixu.
Rising Phoenix sa venuje hrdinom paralympiád, na ktorých sa stále mnohí pozerajú s dešpektom, v lepšom prípade nie dostatočným rešpektom. Sám som doteraz olympijské hry športovcov so zdravotným hendikepom nesledoval. Po pozretí skvelého dokumentu mám mierne výčitky.
Šport, ktorý všetci milujeme
Šport všetci milujeme. Mnohí ho aktívne hrávame, pravidelne sledujeme, polemizujeme, či nad ním filozofujeme. Mnohým však v plnohodnotnom aktívnom športovaní bráni hendikep. Paralympijské hry mali premiéru pred 60 rokmi v Ríme.
Odvtedy sa vždy konali popri “veľkej” olympiáde, aj keď naposledy reálne hrozilo, že sa kvôli nezodpovednému šafáreniu konať nebudú. V Aténach 2004 boli tribúny takmer úplne prázdne. V Londýne už hry sledovalo 80-tisíc divákov na štadióne a Briti ukázali, že si paraolympionikov obrovsky vážia.
Sedem rozdielnych príbehov, ktoré spája šport
Dokumentárny film otvára 23-ročná Talianka Bebe Vio Beatrice. Rodáčka z Benátok patrila ako dieťa medzi popredné šermiarky. Lenže v jedenástich ju takmer navždy zastavila meningitída – zápal mozgových blán. Mala iba 3 % šancu, že nezomrie do dvoch hodín.
Netrvalo dlho a museli jej postupne amputovať ruky aj nohy. Nevzdala sa. Šermovala, aby porazila hnusnú chorobu a ako 19-ročná v Riu vyhrala zlatú medailu.
Francúz, ktorého takmer zabili počas občianskej vojny
Ďalší pozoruhodný príbeh zobrazuje preživšieho nesmierne krvavej občianskej vojny v Burundi z roku 1993, počas ktorej zomrelo takmer 300 tisíc ľudí. Je ním Jean-Baptiste Alaize, ktorého chceli spolu s jeho matkou pri úteku zabiť. Mačetou mu odrezali nohu, mamu zabili, on našťastie prežil.
Zábery má stále živo pred očami a podľa vlastných slov pri skoku do diaľky sa snaží pred všetkým utiecť a „odletieť“.
Žiadne citové vydieranie nečakajte
Všetky príbehy sú jedinečné a zaujímavé. Nejde pritom o žiadne citové vydieranie, čo by bolo pri tomto dokumente prvoplánovo jednoduché. Dokument je dynamický, prináša unikátne a zaujímavé zábery, hudba opäť skvelo dopĺňa celý priebeh. Športovci posielajú svetu správu, že sú so svojim osudom stotožnení a denno-denne sa venujú tomu, čo milujú.
Na tých posledných hrách Paralympiády získali Slováci 11 medailí, z toho 5 zlatých. Získali sme skvelé 25.miesto, o ktoré sme sa delili s Belgickom.
Tri ponaučenia na záver
Podobne, ako z predošlého dokumentu, aj z tohto som si zobral tri veci:
1. Najlepší paraolympionici musia makať rovnako tvrdo, ako najlepší olympionici, ak nie ešte tvrdšie. Vidieť dynamicky spracované príbehy vás dostane a ja si preto o rok po olympiáde v Tokiu pozriem i rovnocenné pokračovanie v podobe Paraolympiády.
2. Šport nie je len o športe. Je aj o spolupatričnosti, rozširovaní obzorov či diverzite.
3. Klišé, ale zdravie je naozaj najcennejšie. Keď ho nezanedbávajú mnohí hendikepovaní, nemali by sme ho zanedbávať ani my.
Hodnotenie ČSFD: 85% (17 hodnotení)
IMDb: 8.2/10
Dĺžka: 105 minút
Komentáre