Sezóna je víťazstvom televíznej rýchlosti a prístupu do hokejového zákulisia v čase pandémie

Športová redakcia RTVS pokračuje v trende, ktorý začala pri príležitosti MS 2019 v hokeji. Prináša hokejový obsah, ktorý má za úlohu pritiahnuť fanúšikov k televízorom o čosi skôr, ako sa začne zápas a ponúknuť mu viac, ako iba priamy prenos zo štadióna. Najnovšie vysiela dokumentárny seriál zo zákulisia hokejového klubu Vlci Žilina, s názvom Sezóna.

Na úvod disclaimer: pred tými dvoma rokmi v RTVS dva hokejové formáty (25Majstrovstiev a Hokejovú republiku) zverili autorovi recenzie, rozumej mne. Len aby ste vedeli, hoci keď ste na neobkejtívnom portáli, mali by vedieť hneď pri vstupe.

Aktuálna Sezóna je víťazstvom televíznej rýchlosti a prístupu do hokejového zákulisia v čase pandémie.

Sezóna Vlkov zo Žiliny

Premisa seriálu, ktorý RTVS vysiela na Dvojke vždy pred nedeľňajším televíznym zápasom, spočíva v monitorovaní prebiehajúcej sezóny ambiciózneho tímu zo Žiliny. Tamojší Vlci získali v minulom roku nových majiteľov a odstrihli sa od mesta, s ktorým bol hokej v meste roky spojený priam pupočnou šnúrou. Dnes sú na prvom mieste druhej ligy a smerujú medzi najlepších.

V trinásťminútových epizódach vidíme najčastejšie trénera (Dušan Gregor) hovoriť k hráčom v šatni, či kričať na nich na ľade počas tréningov a zápasov. Slovo dostanú aj hokejisti, obyčajne pochádzajú ich vyjadenia zo šatne, prípadne rozhovorov v priestoroch zimného štadióna v Žiline.

Prvé dve časti boli vystavané podobne, zhruba dve tretiny epizódy sme sledovali prípravu a v poslednej tretine samotný ligový duel.

Access v pandémii

Unikátne sú na seriáli najmä dve veci. Prístup do hokejového zákulisia v čase pandémie a rýchlosť, s akou je dianie v klube prenesené na televíznu obrazovku.

Kamery sa dostali do šatne, na tréningy, do kancelárií a aj na zápasy druhej najvyššej slovenskej súťaže. Aby sme sa rozumeli, už rok sa novinári, kameramani, vlastne nikto okrem povolaných, nedostane nikam. Existuje mixzóna, kde sa kladú otázky v primeraných rozostupoch a pri dodržaní ROR. Na vnútro šatne a prístup k hráčom na aký boli zvyknutí museli novinári na dlhý čas zabudnúť.

Pustiť televízny štáb vlastne stále uprostred pandémie do zákulisia v takom rozsahu, aby mesiace mohol natáčať dostatok materiálu, chcelo poriadnu odvahu na oboch stranách. Stavím sa, že filmári na celom svete musia RTVS závidieť, lebo niečo podobné je stále ťažko mysliteľné.

Na západ od Slovenska sa napríklad špekuluje, či sa novinári a kamery vôbec niekedy do šatní v rámci bežnej prevádzky po pandémii vrátia. Možno aj nie.

Rýchlosť vs príbeh

Druhou na naše pomery nevídanou výzvou je preniesť klubový život na obrazovky v takom krátkom čase. Vlastne v reálnom čase. V úvodnej epizóde 21. februára hrala Žilina so Spišskou Novou Vsou, zápas sa hral len jedenásť dní pred vysielaním. Druhý zápas proti Považskej Bystrici sa hral iba deväť dní pred nedeľou, počas ktorej už bežal na Dvojke.

Na podobné sme síce zvyknutí napríklad z produkcie HBO (Hard Knocks o americkom futbale), v našich končinách je taká rýchlosť brutálna. Najmä keď si uvedomíme, že podobný formát vyrába RTVS vo vlastných silách prvýkrát.

V takom prípade je pochopiteľné, že vysoká rýchlosť ide trochu na úkor príbehov, na ktorých je napríklad seriál Hard knocks postavený. Samozrejme, rozdiel v budgetoch je rádový a rozdiel v skúsenostiach s podobnými formátm detto. Mám pochopenie, majte ho aj vy.

Dobré

Okrem rýchlosti a prístupu ešte je čo pochváliť. V prvom rade výber klubu. Tipos extraliga bola pravdepodobne pasé, alternatívou mohol byť druhý bratislavský klub (Capitals), alebo iný z nižšej súťaže. Vlci sa snažia robiť hokej profesionálne a moderne čo potvrdili aj niektorí hráči v prvých dvoch častiach. Majú ambície, sú čerstvo po zmene majiteľov, v takom klube sa točí dobre.

Tréner Gregor sa nebál ísť do toho, aby bol v podstate celý čas pod najväčším drobnohľadom. Je určite najvýraznejšou postavou úvodných dvoch častí. Trénerský život nie je najľahší, jeden deň v klube si, na druhý nie. Stále vlastne trénuješ nielen pre klub, ktorý ťa platí ale aj pre nejaký, ktorý by po tebe mohol siahnuť, keď budeš bez roboty. Dušan Gregor nemá problém byť stredobodom seriálu a na ňom zatiaľ Sezóna dosť stojí.

Detaily

Bavili ma viaceré detaily, ktoré si všimlo moje oko hokejového fanúšika. Tréner napríklad chodí v robote v žabkách. Ako väčšina šatní, aj koberec v Žiline má na sebe logo klubu. Hoci je údajne posvätné a všade platí zákáz naň stúpiť, je na takom mieste, po ktorom sa špacíruje dosť často.

Alebo kustód, ktorý brúsi korčule. Vysvetľoval stupnicu brúsenia, zaujal hneď. Škoda len, že ho vybavili za minútu. Zaslúžil by si viac, ale k tomu sa dostaneme.

Všimol som si aj, že som si nevšimol vlastne asi žiadne rúško. Je možné, že sa niekedy niekde mihlo, no neuvedomil som si. Jasné, hokejisti sú jednak asi dávno komplet premorení kovidom, trénovať a hrať sa v rúškach nedá. Ale aj tak, edukovať o dôležitosti respirátorov sa dá aj podprahovo.

Páčil sa mi prejav niektorých hokejistov, najviac Igor Safarayelev. 26-ročný Rus má priemer bod na zápas a po vyhratom dueli s Považskou Bystricou hovoril sympaticky o tom, ako sa mu nepáčila reakcia Vlkov, keď na nich súper pritvrdil.

Čo tomu chýba

Najviac mi chýbajú príbehy jednotlivcov. Pár hokejových mien je známych aj priemernému fanúšikovi. František Skladaný, Jaroslav Markovič, či Patrik Koyš. Až na výnimky sa ale nedozvieme, prečo sú práve oni v Žiline, ako sa tam dostali a čo chcú dosiahnuť.

Niektoré záblesky by si zaslúžili rozvinúť. Napríklad Patrik Koyš. Kedysi veľký talent, ktorý pomohol Martinu šokujúco vyradiť Košice vo štvrťfinále playoff extraligy, hrá teraz v Žiline. Má veľmi príjemné vystupovanie a prejav a pekne o sebe porozprával. O chvíľku na to tréner Gregor niekomu povedal, že mu uňho chýba hokejový egoizmus. Čakal by som, že dobrá návnada zaberie a tým sa to neskonči. Ako ten kustód. Alebo hokejista, ktorému dcérke zatvorili škôlku pre vírus. Prípadne ako incident, po ktorom hráča súpera musela odviezť sanitka (a kamera šla s ňou).

Chýba aj “narátor”, hlas, ktorý by diváka previedol každou epizódou od začiatku po koniec. Pridal kontext, vysvetlil, čo sa nezmestilo na obraz, alebo povedal, prečo sa pozeráme práve na to. Pridal by dokumentárny feeling. Takto visí ťarcha významu na obraze a čiastočne na divákovi.

Detailom je poriadne označenie dôležitých ľudí. Napríklad by som rád vedel, ako sa volá asistent trénera Gregora. Stanislava Škorvánka som musel som googliť, lebo som si nezapamätal, či som videl titulok pri jeho mene, keď mal slovo.

Verdikt

Dôvody na nedostatky som naznačil vyššie. Sezónu nevyrábajú filmári, ale športová redakcia verejnoprávnej televízie. Podľa toho by sme ju mali aj hodnotiť. Ani to, aké logo svieti v rohu obrazovky, nie je jedno.

Hokejová Sezóna je odvážny projekt, ktorým RTVS zhodnocuje koncesie hokejových fanúšikov. Robí dobre a azda nie naposledy. Vyrábať originálny športový obsah sa v našich televíznych končinách veľmi nenosí. Ale malo by sa.

Bohumil udeľuje sedem hviezdičiek z desiatich.

Názov a vysielateľ: Sezóna, RTVS (Dvojka)
Počet epizód: najviac 12, podľa úspechu Žilinčanov v súťaži
Stopáž: 13 minút
Námet: Gabriel Tóth, RTVS
Odborný supervízor: Pavol Gašpar, RTVS
Réžia: Braňo Ramcsay
Výroba: Sekcia športu RTVS

TakUrčitee Newsletter