Tretia sezóna Teda Lassa: Nevyhráš ak neprekvapíš

Nepoznám žiadneho fanúšika futbalu, ktorý siahol po seriáli Ted Lasso a nepodľahol mu. Keď prišla prvá sezóna, všetci sme boli hotoví z toho, ako dobrý produkt nám jabĺčková streamingová služba ponúkla. Vedeli sme, že bude mať len tri série. Ak ste však na konci ostali dojatí, aj ste si poplakali, úplne vás chápem. Na niektoré momenty vo futbale a živote vás nikto nevie dostatočne pripraviť.

Návrat k elite

Tretia sezóna bola najdlhšia a zároveň najautentickejšia z hľadiska zasadenia do reálií britského futbalu. Už sme tu nemali len pár tímov, ktorých mená sme už počuli, tabuľka Premier League bola plná skutočných mužstiev. Ostatne, už na konci sezóny s poradovým číslom 2 sme vedeli, že významnú časť príbehu bude tvoriť rivalita medzi fiktívnym AFC Richmond a dobre známym West Hamom – nielen preto, že druhý menovaný tím prebral Tedov ex-asistent, ale aj preto, že majiteľka Richmondu je exmanželkou majiteľa West Hamu.

Tu však prišlo prvé sklamanie. Ona rivalita sa poriadne ani nekonala. Spočiatku to vyzeralo nádejne, Nate sa prejavoval ako neskutočný darebák, ale trvalo to len krátku chvíľu. Bolo ťažké uveriť takej rýchlej katarzii, ako aj tomu, že by mu po tom všetkom, čo spravil, bolo odpustené prakticky okamžite.

Funkčná chémia

Kým v prvých dvoch sériách som si najvac užíval interakciu Teda Lassa so zvyškom partie, na tretej sezóne sa mi najviac páčila chémia medzi Jamiem Tarttom a Royom Kentom. Ich trénersko-hráčske puto bolo plné uletených hlášok, humoru, ale aj nenápadnej nenávisti jedného voči druhému.

Zamýšľam sa len nad tým, či to nebol jediný vzťah, ktorý priniesol niečo nové…

Návrat k tomu tradičnému

Tretia sezóna sa vracia k tomu tradičnému, čo sme si na príbehoch z Richmondu zamilovali v premiérovej sezóne. Ted Lasso je opäť hlavne o futbale, dianie na ihrisku je rovnako dôležité ako to mimo neho.

12 epizód prináša viacero silných prejavov, súvisiacich s rôznymi životnými útrapami aj futbalom. Majú naozajstnú hĺbku napriek tomu, že ide o komediálny seriál. Najsilnejším momentom celej sezóny a možno aj celého seriálu pre mňa bol preslov, ktorý predviedla Rebecca pri rokovaní o akejsi superlige. Máločo vystihuje podstatu lásky k futbalu, ako aj vzťah aktérov tohoto športu k fanúšikom, ako práve slová majiteľky Richmondu. Tesať ich do kameňa by bolo málo.

Momenty prekvapenia

O tom, či by mohol byť nováčik v prvej sezóne po návrate do Premier League natoľko úspešný, môžeme polemizovať. Vzhľadom na to, ako sa dianie v Richmonde uberalo, si dovolím skromne povedať, že tu tvorcovia divoko prestrelili.

V tretej sezóne som sa nemohol zbaviť pocitu, že scenáru chýbal moment prekvapenia. To, že sme sa vrátili k obľúbeným postavám, ešte neznamená, že nás niečím novým prekvapili. Koniec bol (aspoň pre mňa) očakávaný, viaceré potenciálne zaujímavé zápletky sa nerozvíjali dobrým smerom. Finálny boj Jamieho a Roya o srdce Keeley bol prinajmenšom otravný.

Poukazovanie na jednotlivé spoločenské problémy, ktorým sa Ted Lasso obvykle nevyhýba, mi prišlo kŕčovité. Psychické problémy Jamieho Tartta sa mi zdali zosmiešnené, vzťah Keeley s priateľkou bol akosi “nasilu”. Na druhej strane, Colin a jeho trápenie sa s vlastnou orientáciou mi prišlo pomerne uveriteľné a uchopené ľudsky. Veľmi silný bol aj záver epizódy, v ktorej sa Ted stretol so svojou mamou.

Na záver

Možno to naozaj bol posledný hvizd za vydareným seriálom a možno sa ešte Ted Lasso vráti. Ak ste si pri poslednej časti povedali, že svet už nikdy nebude ako predtým, chápem. Bola to krásna jazda pre milovníkov aj nemilovníkov futbalu. Je super, že sme mohli byť svedkami niečoho tak krásneho a výnimočného – bez ohľadu na muchy, ktoré tvorcovia nevychytali. Minimálne pre mňa ostáva v duši istota, že keď si na Teda Lassa spomeniem, budem mať úsmev na tvári.

P.S.: Ak je tu nejaký odborník, prosím, povedzte mi, do akej brankárskej školy patrí Zoreaux/Van Damme? Lebo ten jeho štýl chytania je ako z inej planéty.