fbpx
pondelok, 21. september 2020
Foto Lenka Ciesarová
Futbal

Na vlastné buľvy: Takmer hanba Slovanu – takmer sláva Beluši

Ako som po nejakom tom pivku obiehal na úzkom moste cestou domov dve tety na bicykli, ktoré na mne zbadali pamätný šál a belušskú polokošeľu, spýtali sa ma:

Ako tí naši hrali?“

„Prehrali 0:2.“

„Jój, tak to sme mohli ísť pozrieť, to je lepšie než nejakých 0:7.“

„A to mohla pokojne byť aj remíza.“

Krátky úvod

Moji fanúšikovia, ak nejakých vôbec mám, vedia, že v hierarchickom rebríčku fandím lokálne Beluši, ligovo Trenčínu, reprezentačne Slovensku a klubovo Dortmundu.

V pondelok som bol svedkom prehry druhého menovaného klubu so Slovanom. V piatok si pozriem našich s Čechmi. Vo štvrtok bol však na programe zápas „zet“, o ktorom sa hovorilo celý august. Opäť bol v pozícii hosťujúceho celku Slovan. Tentoraz ho privítala Beluša.

Slávnosť na jednu z najľudnatejších obcí preveľká aj napriek súčasnej nevábnej situácii. Po anulovaní minulej sezóny stále úradujúci majster tretej ligy – Západ, ktorý pre zachovanie ekonomickej stability odriekol ponuku pre účasť v druhej najvyššej lige a po prvých štyroch stretnutiach novej sezóny opäť líder súťaže, vyzval do tanca v pohári fortunaligistu po štvrtý raz.

Nevyšlo to s Moravcami a dvakrát s Dunajskou. Senzácia sa nekonala ani teraz.

Opisný stred

Cesty pozametané, usmernenia prezentované pre domácich priaznivcov z miestneho rozhlasu viac než raz v tento deň. Parkujte tam, choďte radšej pešo, príďte s rúškom, nenoste žiadne fľaše, zbrane a nebezpečné látky.

Ranný dážď pokropil trávu, v podvečer ideálnych slnečných dvadsať stupňov. Čo viac si priať?

Prosím nepreposielajte tento článok vedúcemu, ani tomu pánovi, čo sa mi nezmestí do televízora. Alebo viete čo? Pošlite. Nech vidia, aký je rozdiel mať tisíc divákov na dedinskom ihrisku s priemernou návštevou štyristo ľudí, ktorí ho aj tak naplnia požehnano, čiže pri maximálnej dovolenej kapacite dva a pol krát požehnano a štadióne s dvadsaťnásobnou kapacitou, kde pri tisícke divákoch ani neviete, že niekto s vami ešte ten futbal sleduje.

Čo býva v Beluši na ihrisku jeden riedky rad divákov na státie, teraz tvorili tri husté. Čo býva inde sedenie v každom druhom rade, tu si div že diváci navzájom nesedeli na pleciach.

V poriadku, končím s politizovaním. Len som chcel uviesť na pravú mieru dôležitosť stretnutia pre obec na Považí. Fanúšikovia Slovanu dostali do predaja sto lístkov, no keďže vo štvrtok o piatej všetci ešte muklujú v hlavnom meste, do hosťovského sektora prišli prevažne dôchodcovia a fanúšikovia belasých z blízkeho okolia.

Aspoň taký som mal dojem. Osobne som sa so žiadnym nestretol, no pokriky boli nesúrodé, staromódne, odfláknuté. Ako aj tie belušské. Na ne som už ale zvyknutý.

Futbalový záver

Podstatný bol aj tak futbal. Aspoň dúfam. Beluša nastúpila s tým najlepším, čo má zdravé končatiny. Dlhodobo pre zranenie absentuje najlepší kanonier a vychýrený exekútor pokutových kopov. Tento fakt si treba zapamätať.

V zostave hostí sa takisto nešetrilo vlastníkmi drahých áut. Tréneri sa údajne poznajú zo štúdia koučovskej licencie. Jeden sa chcel na druhého vytiahnuť, druhý nemienil nič podceniť. V základe Rabiu, Bozhikov, Abena, Henty, Čavrić a striedajúci De Kamps, Ratao, Dražić, aj De Marco.

Beluša mala z úvodu zviazané nohy a kopila nepresnosti. Jednu z nich využil Slovan do rýchleho brejku Daniela, po ktorého prihrávke domáci obranca zatiahol ručnú a po Hentyho premenenej penalte zo štrnástej minúty sa hostia ujali vedenia. Najhorší možný scenár sa začal napĺňať.

Ako čas pribúdal, príležitostí Slovana bolo ako šafránu. Jasné, mal územnú prevahu aj všetko, no pôsobil ako po čľapkaní v studenej vode, čo sa ofenzívy týka. V dobrej šanci Beluše musel Šulla na dvakrát zasahovať na bránkovej čiare.

Po zmene strán boli Belušania smelší. Nemali čo stratiť. Pád aj ruka v šestnástke hostí zaváňali pokutovým kopom. Už sa zdalo, že bude platiť pravidlo „keď Slovan nemôže, rozhodca pomôže“.

Dve minúty pred koncom riadnej hracej doby však prišlo to, na čo sa spoliehal málokto. Abena ratoval v jasnej príležitosti za cenu žltej karty a možnosti pre vyrovnanie z bieleho bodu v najlepšom možnom čase. Predĺženie v tejto fáze pohára neexistuje, kopal by sa penaltový rozstrel, v ktorom to už je čistá lotéria.

Možno aj toto vírilo hlavou mladému domácemu pokutovému kopačovi, ktorého meno v článku nespomeniem. Tento smutný moment ho bude prenasledovať poriadne dlho aj bezo mňa. Penalta sa skutočne dá len zle kopnúť a táto ozaj nebola dobrá. Ideálna výška, sila aj smer. Žiaľ, pre brankára.

Konečné nedáš-dostaneš kozmeticky pri vabanku Beluše vybavil v záverečnej minúte Ožbolt na 0:2. Ani sa z gólu veľmi netešil. Nebol to výkon hodný majstra a obhajcu pohára.

Beluša v predzápasovom rozhovore povedala, že musí hrať na viac než sto percent, aby potrápila Slovan. Hrala povedzme, že na deväťdesiat. Rezervy z nervozity veľkého zápasu tam boli. Aj tak ho potrápila. Klobúk dole pred našimi. Katarzia sa nekonala. Zápas mohol byť pamätnejší. Napriek tomu bude pamätný.