fbpx
štvrtok, 3. december 2020
Foto SITA/AP
Hokej

Na vlastné buľvy: Derby o Alpy a vypadnutie

Na hokejovom šampionáte nehrajú len naši. Fakt. Ako mnohým, ani mne sa nepodarilo získať vstupenku na zápas vztýčených hokejok do Košíc, nuž, povedal som si, že kvôli atmosfére musím zájsť aspoň na jeden zápas. Vybral som si ten najlacnejší bratislavský. A že išlo v skutku o šláger.

Pred zápasom

Nebudem klamať, nakoniec sa mi podarilo ísť zhodou náhod a dobrých priateľstiev až na dve stretnutia. V predvečer rakúsko-talianskeho derby som mohol byť svedkom iného vystúpenia. Česi ale Rakúšanom nakladali toľko, až ma ten hokej od stavu 5:0 vôbec nebavil.

Na druhý deň som išiel už na svoj vytúžený zápas. Kamaráti boli aj na dramatickom predzápase Švédska s Lotyšskom a mali sme sa spolu stretnúť na jednom-dvoch medzizápasových. Sadli sme si s priateľkou do podniku v blízosti štadióna s tým, že ostatných počkáme a chytíme miesto pred tým, než na podnik zaútočia Vikingovia.

Dve plzničky

Čašník nám doniesol dve „plzničky“ s potmehúdskym úsmevom, vraj, keď sme naši a ešte sa hrá zápas, dá nám to za „bežnú“ cenu. Čiže 2,10eur za polliter. Popri čakaní na hostí zo zápasu sa s čašníkom z vedľajšieho zariadenia ponosovali, aké to majú ťažké počas majstrovstiev a chvalabohu, že už o týždeň končia.

Prišiel môj otec, pár známych Slovákov a neznámych Švédov a cena piva bola razom 3,90 eur. A dalo sa objednať len veľké. Na jedlo sa ani nikomu nechcelo za tie ceny čakať a radšej zašli do neďalekých potravín na predom pripravené sendviče.

V Košiciach sa traduje, že počas majstrovstiev zdvihli po dohode všetky podniky ceny o 20%. V tomto bratislavskom podniku to bolo o viac než 85%. Samozrejme, pre Švédov to je stále podpriemerná cena, takže poháre brali útokom. Len neviem, na čo sa tí čašníci sťažovali, keď im dva týždne majstrovstiev vykryjú tržby snáď aj na pol roka?

Pri vstupe

Každopádne, dali sme to na Slovákov, posilnili sa plechovkovým pivom z potravín a išli sme na štadión. Napriek tomu, že rad na vstup vyzeral byť siahodlhý, letisková kontrola prebehla pomerne rýchlo.

Druhá vlna, v ktorej sa kontroloval samotný lístok a snímala sa tvár, už bola z mojej strany zložitejšia. Kamere prekážali moje okuliare. Asistujúci dobrovoľník to na mňa skúšal angličtinou, odpovedal som mu, že ja som Slovák, môže po slovensky, na čo on kontroval, že je Talian. Imigrant jeden. Berie našim záslužnú robotu, navyše je (ne)príjemne milý a vyzýva ma, aby som fandil Taliansku. Tak ma opantal, že som mu úsmev opätoval a priznal sa, že budem.

V bufetoch dlhé rady neboli. Nebola už ani klobáska. Isto zas tí fúzatí v žltých dresoch všetku pojedli. Dali sme si cigánsku. Za 6eur. S tým sme ale počítali. Celkom ma však pobavili čipsy, tyčinky a pukance ako bufetové položky vo výklade. Zvlášť keď sa do hľadiska žiadne jedlo ani nápoje nesmeli vnášať. Jedlá na extrémne rýchlu konzumáciu. Úsmevné.

Tvár som si pomaľovať nenechal (ťažko mi tá farba vlani z futbalového zápasu s Maďarmi išla z fúzov dole), suvenírovú kľúčenku za 5eur som si tiež nekúpil a tak sme po časovanej cigánskej zamierili rovno do hľadiska. Z predchádzajúceho dňa som vedel, že sa oplatí sledovať intro, ktoré v televízore neukážu. Na tom sa grafici a technici pekne vybláznili. Klobúk dole. Musel som ukázať priateľke, keď už som ju vytiahol na hokej.

Počas zápasu

Rakúšanov som mal napozeraných. S Čechmi hrali zle, no proti súčasným Talianom mali aj tak hrať iné husle. Briti tesne predtým vyradili Francúzov. Niečo podobné sa mohlo udiať aj tu. Nestranní diváci drukovali Talianom. Vrátane mňa. Sľúbil som to tomu dobrovoľníkovi. Lepšie sa fandí outsiderovi.

Zápas mal byť vypredaný, väčšinu štadióna obsadili naši západní susedia, sem-tam sa v hľadisku mihol Talian, k tomu početné skupinky Slovákov a (opäť zas) Švédov. Počet divákov sa nakoniec ledva vyštveral cez 9000. Veľa divákov (rozumej Švédov) si určite zakúpilo vstupenku na dvojzápas a toto stretnutie už vidieť nepotrebovali. Ako veľmi sa mýlili.

Na súpiske Talianska bol pretlak germánskych priezvisk, čo naznačovalo, že skutočne pôjde o pravé derby o Alpy. Sever Álp proti juhu. Korčuliarov zo Sicílie pravdepodobne veľa nebude.

Rakúšania mali streleckú prevahu počas celého zápasu, lepším dojmom ale nepôsobili. Taliani v zápase dvakrát vyhrávali, no duel išiel za stavu 3:3 do predĺženia. Squadra Azzurra dala Orlom trojnásobne viac gólov, než dokopy za celý šampionát.

Traja korčuliari na každej strane zvyknú v predĺžení rozhýbať davy. V stretnutí jednookého so slepým ale nikto nechcel spraviť chybu a razom sa malo rozhodovať v nájazdoch. V sérii na sedem nájazdov boli okupanti južnej strany Álp úspešnejší v pomere 3:2.

Radovali sa diváci v bielych, modrých, aj žltých dresoch. Len tí červení ostali nechápavo sedieť. Rozhodol jeden zápas. V ňom jeden nájazd. Zvíťazil šťastnejší? Sústredenejší? Taký je hokej. Také sú majstrovstvá. Slováci to veľmi dobre poznajú…