fbpx
štvrtok, 2. apríl 2020
Bratislava Capitals
Telovýchovný vedúci
Hokej

Na vlastné buľvy: Každá pani, každý pán, možno nebude musieť fandiť za Slovan

Keď chcete vidieť na vlastné oči hokejistov Capitals, nemusíte sa trepať do ďalekej Ameriky. Aj v hlavnom meste Slovenska hrá mužstvo s rovnakým názvom. Slovenskú Hokejovú Ligu (SHL), alebo Prvú Ligu Slovenského Hokeja (PLSH, vyberte si) aktuálne vedie hlavný favorit celej súťaže, Bratislava Capitals.

Bol najvyšší čas ísť opáčiť tridsiaty ligový zápas v sezóne Na vlastné buľvy. Ako inak, s kamarátom Jurajom.

Na Nepelu!

Treba hneď na začiatok napísať, že Caps netrochária, ako by sa niekto mohol nazdávať. Druhú najvyššiu (a zároveň druhú najnižšiu) súťaž hrajú na Zimnom štadióne najlepšieho krasokorčuliara. A údajne aj normále platia nájomné.

Poznajúc problémy s nemožnosťou zakúpiť si tradičnú hokejovú klobásku priamo v bufetoch na zimáku, zakotvili sme v dostatočnom predstihu v reštaurácii nalepenej na boku hokejovej haly. Klobáska mohla byť tým pádom lepšia, ako narýchlo a na stojáka počas zápasovej prestávky. Aj bola.

Lístky sa podujal zaobstarať Juraj. Nie v predpredaji, priamo v okienku pri schodisku. Prekvapený bol len dvakrát. Najprv keď zistil, že lístok na druhú najvyššiu a zároveň najnižšiu ligu stojí toľko, ak nie viac, ako v Nitre. Sedem Eur. Druhýkrát, keď sme po príchode do hľadiska zistili, že máme sedieť v štvrtom rade od ľadu a nie zhora. Slečna mala vyklikávacie hľadisko akosi naopak. Nevadí, voľných sedadiel bolo nakoniec takmer 9 700.

Intro

Prišli sme akurát včas aby sme nezmeškali impozantné intro. To preto, lebo sme sa pri štvorici roztlieskávačiek, vítajúcich divákov s klubovými kalendármi v rukách, ani nepristavili. Nevieme tak, či tie kalendáre predávali, alebo rozdávali, ani či na nich boli odfotení hokejisti, alebo tie slečny. Fotografia vznikla dodatočne.

V hale už medzitým prebiehal slávnostný úvod. Stíšené svetlá, moderátora na ľade v drese domácich a funky hymnu bratislavského klubu si užívali desiatky divákov. Viac ich určite nebolo. Možno až keď sme sa všetci povinne postavili a počúvali Nad Tatrou sa blýska dosiahol počet prítomných trojciferné číslo.

Ľudia časom pribúdali, v publiku nechýbali známe mená. Július Šupler, legendárny tréner hokejovej reprezentácie, či Dušan Radolský, bývalý tréner futbalovej reprezentácie. Dušan Pašek mladší sa prišiel pozrieť tiež. K Cecovi sa ešte dostaneme.

Bratislava Capitals – HK Levice, 5:0

Poďme radšej k zápasu. Boli sme zvedaví najmä na domácich Capitals, no slovo treba stratiť aj o súperovi. Hostia prišli z Levíc, čo sme síce vedeli vopred, zistili by sme to aj pohľadom na divákov v žltých dresoch s peknými zimnými klubovými čapicami. Aj na ich súpiske sme našli niekoľko známych hokejových mien. Michal Novák, Peter Konig, Juraj Cebák sú síce veteráni slovenských klzísk, fanúškovia od Trenčína po Košice si ich ale pamätajú. Najmä v Nitre, ktorá s hokejistami Levíc spolupracuje najviac. Neviem, či je rovno farmou Corgoňov, ale mohla by byť.

Oveľa nabitejšou je zostava lídra SHL. Hrá v nej hneď niekoľko bývalých reprezentantov, ktorí potili dres Slovenska aj na Majstrovstvách sveta. V bránke sa nudil Peter Hamerlík, pred ním vetrali hokejové svetre Vargovci, Marek Slovák, či Dávid Buc. Ten hral ešte v máji v Košiciach za národný tím aj na ostatných majstrovstvách sveta. Ako bonus s nimi korčuľoval Eric Selleck, s troma zápasmi v NHL a 44 bodmi v drese Baranov z Bystrice vo vlaňajšej sezóne na krku. Bratislava je farmou Bystrice, aj keby nebola.

Rýchly gól

Tí dvaja už spolu v Bratislave v ročníku hrali. Capitals rozbili žlto-zelených 12:3, aj vzhľadom k tomu sme očakávali podobnú predvianočnú gólovú nádielku. Kľúč k adventnému kalendáru našiel ako prvý Kľúčiar, svoj prvý gól v ročníku strelil v druhej minúte z prvej presilovky. Tešili sme sa, lebo sme si mysleli, že Caps otvoria bránku súpera aspoň toľkokrát, koľko dní zostávalo do Ježiška. Asi osem.

Prekvapujúco ale hostia z Levíc nešli okamžite do kolien. Korčuľovali, snažili sa hrať organizovane a nepúšťali do konca tretiny domácich do nebezpečných priestorov. Smerom dopredu to síce bolo kostrbaté, góly za Koziakom ale nepribúdali takmer do polovice zápasu. Až v 27. minúte sa presadil Matej Bača, pôvodom z Liptovského Mikuláša. Aj v druhej tretine sme videli len jeden gól.

Špekulácie

Keďže sa na ľade toho veľa nedialo, mohli sme s Jurajom spokojne špekulovať. Koľko peňazí musia platiť Capitals na hráčov? Viac ako v Mikuláši, alebo aj ako v Nových Zámkoch? Ako je možné, že na hokeji sú síce v malom počte, ale preda len iba slušne vychovaní diváci? Prečo nikto nefandí ani jednému tímu nahlas? Sedí oproti Craig Ramsay?

Skutočne, na protiľahlej tribúne, na ktorú sa ani nedali kúpiť lístky, sedel iba jeden človek. Z diaľky sa nám mohlo zdať, že ním je tréner slovenskej národnej reprezentácie. Predsa len, hodiť očkom na Dávida Buca a pár mladých hráčov mu mohlo stáť za to. Hoci, povedzme si na rovinu, z druhej ligy sa do repre nechodí. Z druhej ligy sa chodí po zápase domov spať.

Na skok k Cecovi

Spomínal som Ceca. Bývalý hokejista a dnes prezident Capitals kontroloval svoj tím pozorným okom. Na skok k Cecovi ale znamená návštevu baru U Ceca, tak sa tuším volá prevádzka hneď pod schodiskom. Cez druhú prestávku sme vyhodnotili, že bude dobré zbehnúť na kofolu, tak sme si k nej dali rovno párky.

Pán hlavný mal na hlave šiltovku Capitals a okolo krku šál Levíc a hoci by sme to naňho nepovedali, bol aj dosť environmentálne podkutý. Ponúkol nám dvojitú porciu na jednu tácky, aby sme nezaťažovali životné prostredie. Naozaj!

Odolali sme, hoci sme nemuseli. Tácky majú ozaj skvostné. Veľké, z tvrdého papiera, s mantinelmi, aby horčica nestekala a párky sa nerozkotúľali. K tomu obrovský kus chleba. Dobre bolo, stálo za to.

Späť na poslednú tretinu

Levičania svoje náznaky šanci nechávali na betónoch, či v lapačke Hamerlíkovej a tréneri domácich Oremus s Megom (oboch poznáte) nariadili svojim, aby z toho nerobili drámu, ale ôsmy tím tabuľky SHL v poslednej tretine dorazili.

Kapitán Buc s Vašašom vybavili pokyn za dve minúty, bolo 4:0 a hostí mohla opustiť aj nádej na prijateľný výsledok. Výrazné vedenie nezabránilo trénerovi Oremusovi, aby sa na striedačke nepostavil pred trojicu Selleck, Slovák, Kľúčiar (druhý útok) a nevenoval sa intenzívnemu kaučingu.

Desať minút pred koncom zavesil najkrajší gól zápasu Tibor Varga brankárovi pod brvno. Levičania sa úporne snažili aspoň o jeden gólik, asi aby sme mohli napísať, že dosiahli čestný úspech. Nedosiahli.

Záverom

S Jurajom sme pred koncom zápasu vyhodnotili nasledovné: hokej to nebol extraligový, ale ani na smiech. Tempo, nasadenie, súboje a schopnosti viacerých hráčov boli primerané súťaži, v ktorej sme sa ocitli. Marketing majú Capitals svetový.

Keď sme už boli na ceste k autám, na poslednej obrazovke pred schodiskom sme videli, ako podľa všetkého hráč zápasu (Vašaš, ak sa nemýlim) predvádzal divákom krasokorčuliarsku vložku s nádejnou krasokorčuliarkou. Zvláštna odmena pre top borca duelu, keďže si dievča domov odniesť s najväčšou pravdepodobnosťou nemohol.

Hokejová konkurencia v hlavnom meste nemusí byť na škodu. Keď bude jedného dňa v Bratislave každému známe, že na ZŠ Ondreja Nepelu majú domov dve mužstvá, nemusí každá pani, každý pán, fanúškovať za Slovan. Hoci musí byť všetkým jasné, že Capitals budú potrebovať najmenej 90 rokov, aby v popularite tradičný veľkoklub dobehli.

P.S. Craig Ramsay to s najväčšou pravdepodobnosťou nebol.