Utorok, 09. august 2022

1982: Silný koňak, tichá dohoda na Tehelnom poli a čiapky Slovakoturist. Cesta na šampionát predznamenala prepadák

Former Skyblue Former Skyblue 05.07.2022
Zdroj: Facebook.com/VintageFootball

Po Mexiku 1970 sme na dvoch šampionátoch absentovali. V oboch prípadoch (1974, 1978) nám postavili závoru do cesty Škóti. Po dvanásťročnom pôste sme sa vrátili na najväčší futbalový festival. Ale Španielsko 1982 bol jeden veľký prepadák od začiatku až do konca…

Ďalší waleský direkt

V roku 1980 sme bodovali na dvoch frontoch. Získali sme bronz na ME v Taliansku a dokonca zlato na olympijskom turnaji v Moskve. Tieto dva triumfy nám dostatočne zalepili oči, aby sme si začali nahovárať, že s našim futbalom je všetko v najlepšom poriadku. Opak bol pravdou. Liga strácala dych a vlak na medzinárodnom fronte nám postupne začínal unikať. Už na talianskych štadiónoch sme to ukopali iba škaredou defenzívou a s veľkým šťastím. Na olympiáde, kde neštartovali najlepší hráči, sme polovicu turnaja hrali s futbalovými exotmi. Teraz nás čakala kvalifikačná skupina so súpermi ZSSR, Wales, Island a Turecko.  

Kombinácia zlata a bronzu sa vybrala na prvý kvalifikačný zápas do Cardiffu. Hoci sa nezopakovala škaredá streda spred tri pol roka vo Wrexhame (vtedy sme ako majstri Európy hanebne podľahli 0:3 a zamávali Argentíne´78), opäť sme sa vracali s prázdnymi rukami. Rozhodla 9. minúta – Thomas odcentroval, kompletný stred obrany si vybral náhradné voľno a Giles pohodlne do prázdnej bránky rozhodol. Zvyšok zápasu sme boli v ofenzíve jaloví ako tradične na Ostrovoch.

Do konca roka sme ešte v sibírskom mraze na Strahove porazili Turecko 2:0, keď loptu s farbou pomaranča (kvôli snehovej prikrývke trávnika) dopravil dvakrát do siete polmesiaca už v prvom polčase Nehoda. A zimovali sme opäť v kľude, že v roku 1981 tú účasť na šampionáte nejak dáme…

Mariáš medzi gejzírmi

Na jar sme vyhrali v Istanbule 3:0 a na Tehelnom poli nasúkali Islanďanom 6:1. Spokojnosť samých so sebou dosiahla vrchol. Už na jeseň sme však na oranisku v Reykjavíku dostali poriadne zaucho. V 5. minúte otvoril skóre Ormslev a potom sme celý zápas neefektívne búšili do domácich na príšernom teréne. Bod nám zachránil až v úplnom závere Ján Kozák st.

Horšia ako strata bodu (vtedy sa ešte za víťazstvo udeľovali len dva) bola laxnosť, s akou ju naši futbalisti prijali. Žiadna sebareflexia, žiadny smútok. Na letisku pred odletom veselo mastili karty akoby sa nechumelilo. Už vtedy rozčúlili Jozefa Vengloša, lebo to zaregistrovali aj novinári a samozrejme ho na to upozornili. Nebola to však posledná „karbanícka“ etuda – mala mať ešte horšiu formu. Rovno na MS v Španielsku. Iróniou je, že namiesto zákonitého trestu prišla nečakaná odmena. Islanďania totiž vybojovali „pre nás“ zlatú remízu 2:2 proti najväčšiemu konkurentovi na jeho pôde vo Swansea. My sme Wales na Strahove po tuhom boji zdolali 2:0 a opäť sme boli na koni…

Prisilný gruzínsky koňak

Šampionát v Španielsku sa mal odohrať po prvýkrát v histórii s 24 účastníkmi (dovtedy 16). Táto zmena znamenala, že z päťčlennej kvalifikačnej skupiny sa na MS kvalifikovali priamo prvé dva tímy. Každému muselo byť od začiatku jasné, že prvé miesto pripadne ZSSR, hrajúcemu v tom čase vo výbornej forme.

Základ tímu tvorili hráči Dinama Tbilisi, ktoré práve v roku 1981 vyhralo PVP, doplnené o spartakovcov – gólmana Dassajeva a stopéra Chidjatulina, či kyjevský rýchlik Olega Blochina. Preto nebolo prekvapením, že sovietska federácia vybrala za dejisko dvojzápasu s hlavnými konkurentmi dnešný Paichadzeho štadión v gruzínskej metropole. Bonusom boli aj dobré klimatické podmienky.

Hoci Jurkemik trafil za bezgólového stavu žrď, nemali sme po celý zápas nárok. Rýchlosť a dynamická technika súpera v červených dresoch pôsobila pri československom stereotype ako z inej galaxie a napokon sme mohli byť radi, že sme inkasovali iba dvakrát z kopačky Šengeliju. Walesania tam po nás prehrali dokonca 0:3. A tak nám vďaka lepšiemu skóre stačila v záverečnej odvete doma so ZSSR aj remíza…

Tichá dohoda na Tehelnom poli

Derniéra kvalifikácie sa odohrala 29. novembra 1981 v Bratislave. V ten deň už v metropole Slovenska naplno ohlásila svoj príchod Pani Zima. Dážď, silný vietor a teplota kúsok nad nulou vytvárali rozhodujúcemu duelu prostredie, ktoré malo od ideálu ďaleko.

Už v 14. minúte vypálil z diaľky Blochin. Brankár Hruška sa neodlepil z blata a lopta sa od brvna odrazila do našej siete. Sám strelec sa čudoval ako mu to tam zapadlo, ale k dobrým zvykom patrí aspoň zdvihnúť radostne ruky nad hlavu… Našťastie o 20 minút neskôr trafil hlavou Panenkov roh ostravský stopér Vojáček a spolu s loptou doplachtil aj sám vlastným telom do siete, kde sa zakliesnil ako ryba – 1:1.

Po vyrovnaní sa už oba tímy radšej držali v úctivej vzdialenosti od súperovej bránky. Vtedy už každému súdnemu fanúšikovi muselo byť jasné, aká fraška na úkor Walesanov sa odohráva dolu na trávniku. Niekto z vtedajších aktérov si zaspomínal ako v druhom polčase nechtiac nakopol Blochina. „Pozor! Lebo sa naštveme a nikam nepôjdete…“, zakontroloval mu Oleg.  Sovieti mali v tom času formu na to, aby vyhrali rozdielom triedy aj u nás. Keby boli chceli…

A tak mohlo byť bratislavské obecenstvo spokojné akurát s postupom. K futbalovej produkcii sa bolo škoda vyjadrovať. Ale to nám nebránilo o pol roka neskôr moralizovať Nemcov a Rakúšanov za hanebné teatro v Gijóne, ktorým poslali predčasne domov Alžírčanov…  

Tatry tentokrát na škodu

Prvá časť úlohy bola s ťažko odretými ušami splnená. Rok 1982 mal priniesť ďalšie úskalia. „Šturmovalo“ sa s ligou, bolo treba odohrať aj nejaké prípravné zápasy reprezentácie. Cesta do Južnej Ameriky dopadla nad očakávanie: remizovali sme v Brazílii 1:1 a v Argentíne 0:0 a pomaly sme sa začali vidieť v madridskom finále. Vzápätí sme si pozvali do Prahy Grékov a katastrofálny výkon (napriek výhre 2:1) nás opäť vrátil do reality.

Príprava pokračovala aj ďalej ako na hojdačke. V Kolíne nad Rýnom sme prehrali s NSR po solídnom výkone 1:2, aby sme vzápätí prehrali rovnakým výsledkom v Prátri s Rakúšanmi. Ale po hre, z ktorej boleli oči.

Pred ME 1976 sa kolektív stmelil a výborne pripravil počas prípravy vo Vysokých Tatrách. Jozef Vengloš sa rozhodol uplatniť rovnaký model aj v roku 1982. Ale tentokrát bolo všetko inak. Rozvláčne 18-dňové tréningové sústredenie s viacerými prípravnými zápasmi v Revúcej, Bardejove, Michalovciach, Ružomberku, Košiciach a Poprade hráčov viac unavilo a rozladilo ako stmelilo. Navyše bol tréningový tábor často narúšaný vplyvmi zvonka, ktoré rozptyľovali pozornosť. Každý, kto dokázal navariť bryndzové halušky alebo zaduť do fujary, mal potrebu prísť osobne „podporiť“ reprezentáciu a bolo mu to umožnené…

Venglošova slepá dôvera

V takýchto chvíľach chýbal Venglošovi Václav Ježek, s ktorým tvorili ideálne trénerské manželstvo. Slušný a inteligentný Vengloš, futbalový vedec, volil dialóg aj tam, kde sa už žiadalo poriadne buchnúť päsťou do stola. Toto vedel práve Ježek, ale ten bol na zahraničnom angažmáne vo Feyenoorde…

A tak bizarnosti vyvrcholili počas prípravného zápasu v Ružomberku, kde zberači autogramov vbiehali do ihriska aj počas hry. Dlhoročný guru sparťanskej ofenzívy Honza Berger, ktorý si nikdy nedával servítku, už mal toho dosť a okomentoval to slovami: „Už nám mohli rovno dať na hlavy čiapky Slovakoturist…“.    

Jozef Vengloš stále veril osvedčeným menám a prejavoval im až nezdravú dôveru. Viacerí ho varovali, že toto nemusí dopadnúť dobre. On však dúfal, že hráči, ktorých roky poznal, mu ju splatia. Veď pre mnohých, ktorí už veľa urobili pre československý futbal, to bola posledná možnosť zahrať si na MS. Ako sa pán docent tentokrát hlboko mýlil…

Jeden bonmot z dobovej tlače po niektorom z nevydarených zápasov čs. reprezentácie: „Viete, čo vznikne, keď zlúčite zlato s bronzom? Neušľachtilá zlúčenina…“ A tak to aj vyzeralo.    

Ale to najhoršie československý futbal ešte len čakalo… (pokračovanie zajtra).

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera