Utorok, 23. apríl 2024 
Ján Janočko Olexandr Volodymyrovyč Zinčenko. Tak znie celé meno muža, ktorý sa stal futbalovým aj skutočným utečencom. Do života sa mu votrela vojna, súdne spory aj odmietanie z vlasti.
Dobrodružná cesta na východ
Keby nenabral v 11-tich rokoch malý Olexandr zo severoukrajinskej Radomyšli dosť odvahy a nevydal sa na 11-hodinovú cestu cez pol Ukrajiny, možno by dnes proti Angličanom nastúpil iný tím. Na tú spomínanú cestu sa, chudák, musel vybrať sám. Vystúpil na zastávke v Černomorsku a tu sa mu konečne dostalo čo-to z futbalového vzdelania.
Východná Ukrajina bola svojho času pre futbalistov dobrá adresa. Olexandr to najprv skúšal v akadémii v Černomorsku, neskôr sa dostal do mládežníckych tímov Šachtaru Doneck. Kto futbal sleduje, ten vie, že nielen vo východnej Európe je tento tím pojmom. Práca s dospelými aj s mládežou mu ide, no a kariéra malého Olexandra vyzerala sľubne. A malý Olexandr rástol, a hoci ešte celkom nedorástol, v 16-tich rokoch už ťahal tím Šachtaru do 19 rokov z pozície kapitána. Nie zlé vyhliadky pre mladého futbalistu.
Svoje iste spravilo aj to, že si ho pod svoje krídla vzal jeden z miestnych trénerov. Ten sa mu stal náhradným otcom, a to doslova, keď si vzal Olexandrovu mamu za ženu. Svojho zverenca, resp. syna obaja podporovali a boli ochotní podriadiť všetko jeho kariére. Lenže, ono je to niekedy tak. Človek mieni, vojna mení.
Ešte jedna dobrodružná cesta na východ
Z dobrej futbalovej adresy sa stali ruiny. Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou tvrdo zasiahla aj oblasť, v ktorej hrával hlavný hrdina tohto článku. Šachtar si hľadal nové bydlisko, ale to aj Olexandrova rodina. Mama sa rozhodla, že je čas pobrať sa na sever, rovno do Ruska. Nečakaný ťah spôsobil viacero veľkých problémov. V prvom rade ten, že Olexander nemal kde hrať. Zmluvne bol stále viazaný v Šachtare, a tak sa vo forme 5 mesiacov udržiaval pri miestnych amatéroch. U nich skúšal šťastie aj jeho tréner, mama si zase privyrábali upratovaním. Zinčenkova rodina vtedy prebývala v malej garáži. Vojna im nezobrala život, v tej chvíli sa však zdalo, že im vzala všetko ostatné.
O veľkú ukrajinskú nádej však bol zo strany futbalových klubov stále záujem. Veľa nechýbalo a Zinčenko mohol hrať za Rubin Kazaň. S tímom aj trénoval, lenže vedeniu sa veľmi nechcelo sporiť so Šachtarom, a tak sa budúcej hviezdy Manchestru City radšej vzdali. Zdalo sa, že práve toto bude výrazným problémom v napredovaní budúceho kapitána ukrajinskej reprezentácie.
V ruskej Ufe sa však právnické oddelenie vyzbrojilo a hlavne nezľaklo. Súboj o práva na Olexandra dotiahli do úspešného konca a v Ufe potom Zinčenko debutoval v seniorskom futbale.
Smer Anglicko
Nepobudol tam dlho. Čochvíľa si už jeho služby vypýtali skauti Manchesteru City. Anglickému gigantovi sa odolávalo ťažko, hoci neponúkol ani dva milióny. V tej chvíli zrejme dostal ukrajinský reprezentant veľa gratulácií, že sa naozaj presadí, očakával asi málokto.
Výnimku možno tvorili ľudia z vedenia ukrajinského futbalového zväzu. Tí za podivných okolností a búrky nevôle spískali debut v najcennejšom drese pre Zinčenka. Nastúpil na posledné 3 minúty zápasu so Španielskom. Mal vtedy len 18 rokov. Legendy hovoria, že sa tak stalo preto, lebo sa Ukrajinci báli, že by sa dal na ruskú stranu a reprezentoval by krajinu, s ktorou boli vo vojne. To sa nepáčilo niektorým fanúšikom napriek tomu, že ich Olexandr ubezpečoval, že sa na niečo také nechystá.
Chystal sa však presadiť v tíme City. Predpoklady, že mašinéria a prestupová politika giganta ho zomelie, sa nenaplnili, hoci spočiatku to tak vyzeralo. City najprv poslalo Zinčenka na hosťovanie do Eindhovenu a potom sa rysovalo ďalšie zapožičanie. Futbalista však využil maródku na ľavej strane obrany City a pomaly sa dostával do povedomia fanúšikov aj trénera. Podarilo sa mu odohrať slušnú porciu minút a skalnejších divákov naučiť dôležitú vec – aby ho napriek podobe rozoznali od spoluhráča de Bruyneho.
Ako sa Šaňko zaťal
Písal sa rok 2018. Na kúpu Zinčenka prišla ponuka z Wolverhamptonu. Klub ho pustil, Guardiola s tým problém nemal, ale namiesto odchodu začal Ukrajinec písať ďalšiu kapitolu príbehu s názvom Ako sa Šaňko zaťal. Rozhodol sa bojovať o svoje miesto a zdá sa, že urobil dobre.
Svoj prvý titul v Premier League získal, keď mal len 21 rokov. Potom si radosť zopakoval ešte dvakrát, hoci fukncionári najvyššej anglickej súťaže sa na oslavy pozerali so strachom v očiach. Pri prvom titule totiž Zinčenkovi vypadla trofej z rúk. Dnes už na to spomína s úsmevom, rovnako ako na epizódku, pri ktorej sa jeho pani manželka posťažovala na Pepa Guardiolu a na to, že Šaňo nedostáva dosť priestoru v tíme Citizens. Šaňa konflikt trápil, napokon sa ospravedlnil a Guardiola na to zabudol. Teda, občas ešte zavtipkuje a pripomenie, že okrem spokojnosti jeho hráčov je dôležitá aj spokojnosť pani Zinčenkovej.
Aj vďaka nej mu zrejme Ukrajinci odpustili. Svadba s populárnou reportérkou bola sledovaná udalosť a v krajine, ktorú Olexandr reprezentuje, mu trošku napravila povesť. Či už ho Ukrajinci definitívne vzali za svojho však ešte nie je celkom jasné. Výhra nad favorizovaným Švédskom, pri ktorom jeden gól strelil a na jeden gól prihral, však takisto mohla výrazne pomôcť.
V kabíne národného tímu hovorí veľa. Jeho preslovy zvyknú spoluhráčov motivovať. Ak by ste mali euro, stavte si na to, že hviezda tohto príbehu bude trénerom. Snaží sa odsledovať prácu koučov a manažérov a cenné rady nachytané v Anglicku posúva ďalej na Ukrajine v národnom tíme. Ktovie, ak by bola prax iná, možno by si ho Ševčenko, tréner Ukrajiny, vzal za hrajúceho asistenta. A ktovie, možno práve vedomosti získané v Anglicku dnes večer pomôžu práve proti tomuto súperovi.
Vďačný za každú minútu
Jeho povahu mu môžu mnohí hráči závidieť. Zinčenko bojuje o svoje miesto na ihrisku zo všetkých síl, ale ak ho náhodou Guardiola do zostavy nezaradí, nereptá a nesťažuje sa. To na ňom španielsky kouč viackrát vyzdvihol. Je vďačný za každú odohranú minútu, ktorá mu pomôže zlepšovať sa. A jeho tréner musí byť rád, že takmer nenápadný futbalista sa najmä vlastnou snahou vypracoval až na jednu z opôr jeho tímu. Mimochodom, do City prišli takmer v rovnaký deň, Zinčenkov príchod oznámili len pár hodín po tom Guardiolovom.
Ak by Ukrajina dnes večer prešla cez Anglicko, bola by to megasenzácia. Náš východný sused postúpil do play-off ako úplne posledný možný tím, len s tromi bodmi a dokonca so záporným skóre 4:5. Spoliehať sa pritom Ukrajinci museli na zhodu okolností a na zápasy v našej skupine. V zápase so Švédskom sa zasa museli spoliehať na to, že im ostane dosť síl na predĺženie.
A na čo sa budú Ukrajinci spoliehať proti Angličanom? Možno na motivačnú reč od Olexandra Zinčenka. A možno aj na nejaký diss track na Albion. Zinčenko totiž svojho času v Rusku skúšal aj kariéru rappera a podľa spoluhráčov z Ufy to myslel dosť vážne. Tí, čo ho poznajú, sú vraj napokon radi, že v nej nepokračoval. No a po dnešku možno bude celá futbalová Ukrajina rada, že Zinčenko napriek vojne, ktorá mu nevzala lásku futbalu, pokračuje aj v drese svojej domoviny.
Komentáre