Hanebný úvod Dunajskej Stredy? Ale no tak, upokojme sa prosím…

Štvrtková prehra v Belehrade s Partizanom a nedeľný výbuch v Michalovciach rozpútali búrlivé diskusie na oboch stranách futbalovej verejnosti. Tí, čo nemajú radi dunajskostredský klub sa doširoka smejú a posielajú ho do tretej ligy. Nájdu sa aj takí vo vlastných radoch, ktorí zatracujú svojich miláčikov už po prvom súťažnom týždni.

Všetci sa pekne upokojíme, dobre?

No fans = no party

Pred časom sa majiteľ DAC-u, Oszkár Világi vyjadril, že vďaka korone klub za dva roky prišiel o približne 2,5 milióna EUR. Drvivú väčšinu týchto peňazí tvoria príjmy zo zápasov. Ako jeden z možno troch klubov na Slovensku, je DAC životne závislý od počtu ľudí na tribúnach. Pri priemernej návštevnosti 7000 divákov tvorí príjem zo vstupného zhruba 80 000€ za zápas. K tomu treba prirátať bufety, keďže drvivá väčšina divákov si pivo alebo klobásu kúpi, takže už sme na nejakých 100 000€ za zápas. Ročník má 16 domácich zápasov, takže za jednu sezónu to činí zhruba 1,6 milióna EUR. A to som ešte nerátal otvorený fanshop. Pre porovnanie, ak príde do Senice, pri všetkej úcte, zhruba 700 divákov, na vstupnom zarobia 3500 EUR, plus pár stoviek v bufetoch. Je to zásadný rozdiel.

Otázny káder

Lenže diváci za posledné dva ročníky veľmi nemohli chodiť a klub to hlboko finančne zasiahlo. Je takmer zázrak, že manažment dokázal aj s obrovským výpadkom udržať konkurencieschopný tím, ktorý vybojoval pohárovú Európu. Minulú sezónu priviedli dve zvučné a dovolím si povedať rozdielové mená, Schäfera a Balića. Na väčšiu kvalitu asi nebolo viac peňazí.

Pred touto sezónou mnoho fanúšikov cítilo krivdu, keďže odškodňovanie permanentkárov bolo viac trápne ako solidárne a doteraz nebolo predstavené poriadne posilnenie kádra. Prišli síce Vantruba a Ciganiks, čo sú talentovaní hráči, ale ľudia očakávali viac. Je však dosť možné, že po prestupe Ramireza do Dinama Kyjev za zhruba 3 milióny EUR ešte pred koncom leta príde nejaká veľká ryba. Počul som, že Messi je momentálne bez zmluvy. Treba držať balónik a čakať.

Lazaret kľúčových hráčov

Myslím si, že európske predkolové leto je vrchol sezóny pre každý tím našej ligy. Práve v tomto období má DAC k dispozícii najslabší káder za posledné mesiace. Až štyria najlepší hráči tímu nie sú k dispozícii.

Všetko sa začalo pred ME, keď si Kalmár privodil vážne zranenie a vyradilo ho to z hry minimálne do decembra. Ďalším nešťastníkom je Cesar Blackman, ktorý sa tiež zranil a jeho návrat sa očakáva až niekedy koncom leta.

Samostatnou kapitolou je Eric Davis. Pre mňa osobne je nepochopiteľné, prečo klub dovolí aby jeho kľúčový hráč opustil mužstvo až na tri mesiace (čo je štvrť roka). Hneď po skončení ligy v máji sa Davis pobral domov do Panamy, kde si užil krátke voľno a potom sa už hlásil na reprezentačnom zraze. Najskôr hrali kvalifikáciu na MS a potom prišiel Gold Cup, čo je severnejšia verzia Copa América. Našťastie Panama vypadla už v skupine, takže už tento týždeň sa môže hlásiť v klube. Toto sa ale nestalo prvýkrát. Každé leto sa to opakuje, a vždy je výsledkom toho Davisov výrazný pokles formy, únava a fakt, že jeden z najlepších hráčov ligy je v podstate do novembra nepoužiteľný lebo sa len trápi na ihrisku.

Štvrtým do partie je samotný Eric Ramirez, ktorého klub chcel počas leta predať a tak nezasiahol do prípravy ani do žiadneho zápasu. Je možné, že do toho prišlo aj nejaké utajené zranenie, keďže Ramirez údajne neprešiel lekárskymi prehliadkami v jednom – dvoch kluboch, ktoré ho chceli kúpiť.

Náročný úvod ročníka

Je obdivuhodné, že napriek veľkému výpadku v kádri dokázali uhrať s Partizanom sľubný výsledok. Nebyť fantastického Jedličku v bráne, štvrtková odveta v MOL Aréne by bola zbytočná. Takto žije nádej na postup. Treba si tiež uvedomiť, že aj Trnava dokázala prehrať na Malte, Žilina na Cypre a Slovan v Írsku. Všetci štyria slovenskí zástupcovia prehrali v úvodnom predkole ale DAC mal jednoznačne najsilnejšieho súpera a totálne pozliepanú zostavu. Napriek tomu sa udržal pri živote.

Ďalším faktorom je trochu nešťastný žreb Fortuna Ligy. Hráči si v stredu sadli do autobusu, nabrali smer Belehrad, odtiaľ v piatok do Košíc, v sobotu tréning v Košiciach a v nedeľu cesta do Michaloviec na zápas. Prehra sa samozrejme nedá ospravedlniť, ale existujú isté poľahčujúce okolnosti. Domov sa chlapci vrátili až v pondelok nadránom a najazdili skoro dvetisíc kilometrov v autobuse.

Treba byť optimistom. Na všetko sa zabudne ak sa vo štvrtok doma postúpi a v nedeľu vyhrá nad Liptovským Mikulášom.