Streda, 31. júl 2024 
Ján Janočko Jeden les, jedna hlavná cesta, jeden Hažín a jedna Cirocha delili súperov v okresnom derby medzi tímami ŠK Slávia Lackovce a TJ Ptava NV Ptičie.
Derby o záchranu
Aj keď domáci neboli najhorší v štatistikách strelených ani inkasovaných gólov, boli na poslednom mieste v tabuľke. Hostia na tom boli len o korunu (teda tri centy) lepšie. Takisto bojujú o záchranu, bod zvonku by sa im do veľkonočného košíka hodil.
Tráviac všetky dary sviatkov jari vybral som sa po štrkom vystlanej lackovskej ceste na ihrisko stojace v kúte obce. Zaujal som miesto pre stojaceho diváka pod strieškou, konkrétne pri stĺpe, aby som sa mohol oprieť nielen o svoje futbalové nevedomosti, ale aj o masívny kus dreva.
Za hostí, ktorých klub má, ako by povedal básnik, podmanivý názov, hral Tomáš Opiela, ktorého pozorné oko muselo vďaka kľučkám vidieť napriek jeho nevysokej výške. Pamätám si ho z pôsobenia v Humennom, tak na ihrisku, ako aj na futsalovej palubovke. Na strane domácich by ste márne na lavičke hľadali trénera. Ruslan Ljubarskij totiž hlásil výskyt na ihrisku. A bolo ho cítiť, keď si pre seba uchmatol prvú šancu v zápase. Jeho strela skončila v sieti, lenže v tej ochrannej, aby lopta nešla do poľa.
Futbal nezahrial ani otužilejšieho diváka
Futbal v Lackovciach bavil otužilejšieho diváka, nezahriala ho ani láska ku krásnej hre. Jeden pekný moment však prišiel v 6. minúte, to keď si únik zľava dovolil zakončiť domáci Havrilčák zoči-voči gólmanovi hostí. Ten loptu ešte pohladil, ale nebol to zákrok, len posledné pomaz(n)anie pred cestou do siete. 1:0 pre domácich.
Agresívny a vetrom ošľahaný výkon oboch tímov ukazoval, o čo sa v 17. kole Vihorlatsko-dukelskej lige hralo. A že išlo o veľa ukázal aj regionálny futbalový zväz, keď poslal až 3 (slovom TROCH) rozhodcov. Vážne to brali aj domáci organizátori, veď tunajšia usporiadateľská služba skasírovala každého prítomného – dokonca mám pocit, že pri obchádzaní ihriska sa pokúsili vypýtať si vstupné aj od brankára hľadajúceho loptu po neúspešnom pokuse súpera pár metrov za svojou svätyňou.
Členky hráčov oboch tímov dali zabrať, nehralo sa v rukavičkách, ako povedala vedľastojaca diváčka “Pať tam sudí, jak ho cahá za ruku, drzaň jeden!”. Vietor robil z niektorých centrujúcich hráčov Robertov Carlosov a pri ojedinelej šanci na konci prvého polčasu, keď loptu krútilo viac ako bežného Slováka po segedíne, si ju zmätený obranca hostí zrazil za vlastného gólmana. Našťastie preňho, stihol ju ešte odkopnúť z čiary.
Peňeži beru, ale ňebavia
Futbalová krása to nebola, nielen podľa mňa, ale ani podľa obecenstva “Hrajú jak Bejľ u Reaľe Madrid. Peňeži beru, ale ňebavia.” Okrem podchladenia si jeden z divákov mohol zobrať aj inú pamiatku, to keď pri jednom z odkopov do autu inkasoval “loptovú pečiatku” priamo do tváre. Z diaľky to však vyzeralo tak, že divák neutrpel trvalé následky a videl aj penaltu, ktorou domáci zvýšili na 2:0.
Chudobnému aj z hrnca vykypí a kto nezamrzol, na konci ho pokropil ešte aj skromný dážď. Vďaka mokrému terénu mali futbalisti také ladné pohyby, že by boli slušnou konkurenciou Jankovi Koleníkovi vo večernom Let´s Dance. V 77. minúte si ešte hostia stihli kopnúť do tyčky, to keď domáci únik zakončili slabou strelou a jeden z obrancov hostí skúsil dať gól, hoci vlastný. Nevyšlo.
V prvom polčase hráči 5. ligy bojovali, akoby hrali minimálne o pol ligy vyššie. V tom druhom už však bolo na oboch stranách vidieť, že toho majú “plné kecky” a futbal robil takú radosť, ako posledné série Dva a pol chlapa všetkým skalným divákom.
Spravodlivý veľkonočný výsledok
Domáci ukázali viac filozofickej duše, pretože na rozdiel od tímu od rieky Ptavy ich hre nechýbala myšlienka. Ptičiemu chýbalo k lepšiemu zakončeniu najmä… zakončenie. Ako zhodnotil jeden z prítomných “ši mal ľepši braňic obsajt”. Zápas skončil výsledkom 2:0 a ja si myslím, že je to rezultát, ktorý je spravodlivý.
Mužmi (aj ženami) zápasu, sú pre mňa všetci, ktorí si vypýtali povolenie z domu, odolali pokušeniu veľkonočného stola, naobliekali sa a prišli.
Komentáre