Pondelok, 18. marec 2024

Na vlastné buľvy: Bubny, holuby a rekord v selfíčkach. Finále malého futbalu bolo veľké

Ján Janočko Ján Janočko 12.06.2022
FOTO TASR/František Iván

Keď som si plánoval cestu na východ kvôli ME v malom futbale, očakával som, že v posledný deň turnaja ešte stihnem Slovákov na ihrisku. Žiaľ, to mi nevyšlo. Napriek tomu som sa vybral na finále na jedno z najobľúbenejších miest slovenských športových fanúšikov – do košickej Steel Arény.

Atmosferický šampionát

Ešte predtým som si stihol pozrieť v Múzeu Vojtecha Löfflera krásnu výstavu o posilňovaní a na Hlavnej do seba hodiť pizzu za 80 centov. Cestou cez Mestský park ma zbadali reprezentanti Anglicka (ako mi povedal kamarát Viktor, ktorý robí SBSkára v Steel Aréne, čiže ho pokojne pozdravte, keď tam budete) a začali pokrikovať liverpoolske pokriky. Hráči malého futbalu hrali basketbal a moja červeň na šiltovke ich zjavne dráždila.

Keď som konečne dorazil na štadión, nasával som. Atmosféru, samozrejme. Vďaka rovnošatám som spoznal aj to, že niektoré skupinky sú zjavne členmi spoločnej reprezentácie. Niektorí si púšťali hudbu z reprakov, iní trhali rekordy v počte selfíčiek na betóne pred Steel Arénou. 

Hneď ako som si vybavil akreditáciu, vybehol som do fanshopu. Kto z výletu neprinesie magnetky, ten na ňom akoby ani nebol. Faktom je, že v rade pred stánkom som sa necítil komfortne. Neustále sa na mňa lepila akási tmavá postava a ja som bol pod tlakom. Som dosť nedôverčivý typ a tak som aj peňaženku vyberal len nenápadne. Napokon sa ukázalo, že “kupujúcim” za mnou bola figurína. Okej, zdanie klame, povedal som si, ale v momente, keď som bezprostredne vedľa fanshopu uvidel barbera, to už som si nebol istý, či by som nemal navštíviť očného. Napokon tam však naozaj bol. Však čo budeš robiť medzi zápasmi? Dáš sa ostrihať. Pozorné oko majstra s britvou hľadelo striedavo na vlasy a do zrkadla a ja veľmi oceňujem, že sa nenechal rozrušiť ani burácajúcou halou. Teda, dúfam v to, nástroje vyzerali riadne ostro!

Bubny a holuby

V bronzovom zápase som nevedel či skôr fandiť Kazachom alebo Bulharom, prevahu v hľadisku mal druhý menovaný tím. Najhlučnejší tak boli fanúšikovia z obľúbenej dovolenkovej destinácie Slovákov. Druhou najpočuteľnejšou skupinkou boli deti hádajúce sa o to, kto chytí loptu a či si ju vezme domov. To sa napokon nepodarilo ani jednému z nich, hoci o to po zápase prosili aj trénera Kazachov. Ten im síce prikývol, ale keďže nie je známe, že by Kazachovia vo veľkom vedeli po slovensky, zmizol v útrobách štadióna. Ešte predtým však s jeho hráčmi rozdal malým nedočkavcom aspoň pár autogramov. 

Prestávku medzi zápasmi vyplnila bubnová šou, ktorá bola tak dobrá, že na ňu nestačia ani všetky prívlastky zo slovníka Laca Borbélyho. Ten sa už v Steelke nevyskytoval, miesto neho brázdil priestor nad ihriskom zblúdený holub, ktorého organizátori pustili bez lístka a ktorý skúšal všetky tribúny. Miestni mi povedali, že je tam zrejme od série hokejového play-off s Michalovcami. Ak je to naozaj tak, zatiaľ čo sa týka vstupeniek ušetril slušné peniaze. Bubeníci na sebe mali zaujímavý červeno–žlto-zelený outfit a so spolusediacim kamarátom sme sa zhodli, že nám pripomína niečí dres. On tvrdil, že je to klub z Turecka, ja že z Rumunska alebo Španielska. Diplomaticky hovorím, že si myslím, že sme obaja nemali pravdu.

Veľké finále obstarali Rumuni a Azerbajdžanci, ktorí nevyslyšali moje prianie a nedotiahli zápas do penaltového rozstrelu. Aj keď sa Rumuni snažili, ich lopty lietali do minižeriavu (alebo čo ja viem ako to nazvať?), na ktorého konci bola kamera. Chlapík, ktorý ho za bránou obsluhoval, mal na konci závažia z činiek a čo sa týka manipulácie, išlo mu to tak šikovne, že by si mohol založiť vlastnú sektu.

Majstrovstvá Európy – a nie je to málo?

Vyhral teda Azerbajdžan, ale to už asi viete. Záverečný ceremoniál bol pekný, lebo druhý a tretí tím vytvoril víťazom uličku, aká sa robí, keď chcete vytlieskať šampiónov. Bolo aj šampanské, podľa záberov na kocke bol vonku ohňostroj (neviem potvrdiť) a podľa miestnych divákov zvýšený dopyt o hráčske dresy (viem potvrdiť). Niektorí si dresy dokonca pýtali aj od členov realizačných tímov, ktorí im však v zrozumiteľnej angličtine vysvetlili, že masérom, manažérom či kustódom veru taký artikel pred šampionátom nevydali.

Nestihol som viac, len finálový deň, ale okrem nasávania príjemnej atmosféry som nasal aj veľkú ochotu z ľudí všade navôkol, brilantné dvojjazyčné moderovanie Slava Jurka a organizáciu medzinárodného podujatia na vysokej úrovni. Na záverečnom slávnostnom ukončení turnaja sa otvorene spomínala aj snaha organizovať Majstrovstvá sveta. Hádam to, čo malý futbal na Slovensku načal týmto šampionátom, bude prekvitať.

Hádam sa na tých majstrovstvách sveta aj všetci stretneme.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera