Peter Čögley: Je mi ľúto, že sa niekto nevie zachovať férovo

Nie je veľa slovenských futbalistov, ktorí by boli tak verní domácej lige ako on. Nie je ani veľa takých (zatiaľ 8), ktorí majú na konte 100 štartov v drese Zlatých Moraviec. On sa k nim už v pondelok pridá. Peter Čögley, nekompromisný obranca je chodiaca reklama na fair-play, aká sa na trávnikoch tak často nevidí. A, ako tvrdí aj autor tohto rozhovoru, je aj dvojníkom Brocka Lesnara.

Povedzte mi aké to je bojovať o záchranu vo Fortuna lige?

Je to ťažké a samozrejme nepríjemné pre hráčov, pre trénerov, pre majiteľa. Chceme sa zachrániť, robíme pre to všetko. Zažil som to štyri roky dozadu. Myslím, že vtedy sme mali horšie mužstvo a dokázali sme sa zachrániť. Nepochybujem, že to zvládneme aj teraz.

Počas jesene ste mali sebavedomé vyjadrenia. Aj doteraz mám z vás taký pocit, že si to stále nepripúšťate. Stále to neberiete tak, že je tu šanca, že môžete vypadnúť?

Verím, že na 12. mieste už neskončíme a tiež je tam baráž, ak by sme boli len o miesto vyššie. Nemáme zlé mužstvo, ale na jeseň sme mali strašne veľa zranených hráčov. Tréner to nemal jednoduché a niekedy nemohol postaviť ani poriadnu jedenástku. Doslova nás lepili dokopy. Dáme si občas vlastný gól, nie sme tak efektívni v útočnej fáze ako minulú sezónu, niečo tomu chýba. Nechceme robiť tlak, hlavne my starší na mladších. My už máme niečo za sebou, do konca nám ostáva šesť kôl, čo je strašne veľa bodov o ktoré sa hrá a môže sa stať hocičo.

Nepomohol by nejaký teambuilding, aby ste sa stmelili?

Máme spolu rôzne akcie, hrali sme spolu golf a sme spolu dennodenne. Oproti jeseni sme sa výrazne zlepšili aj v hernom prejave, akurát, že sa strašne nadrieme na jeden gól a nie to ešte na dva, tri. Chvalabohu sme teraz všetci zdraví, čo je strašne dobré, lebo konkurencia na postoch sa zvyšuje a na tréningoch sa pracuje inak. Nepripúšťame si ani to jedenáste miesto, stále bojujeme o svoje mená a o svoju budúcnosť. Niektorí už budeme pomaličky končiť, vek neoklameš a nechceš mať nálepku vypadajúceho, alebo účastníka baráže.

Ako ste si zvykli na život v Zlatých Moravciach?

Na začiatku to bol trochu problém, keďže ja som kávičkár a tu sú len dve kaviarne. S chalanmi sme najprv chodili do Nitry. Už som si ale zvykol, navyše, dosť často cestujem domov za rodinou.

Čoskoro vás čaká stý ligový zápas za Zlaté Moravce, čo to pre vás znamená?

Dali mi možnosť odvádzať svoju prácu za ich klub a som rád za to, že tréneri mi dávali šancu. Je to zaujímavá méta, ktorú si vážim. Nie každý ju dosiahne v jednom drese. O to viac, keď nie ste odchovanec.

Pokiaľ sa nemýlim, pochádzate z Trenčína. Za akých okolností ste odchádzali z klubu keď ste odchádzali druhýkrát?

Druhýkrát to bolo ešte horšie ako prvýkrát (smiech). Bolo to ťažké. Ale už je to za mnou a nevracal by som sa k tomu.

Máte ešte na Trenčín ťažké srdce?

Vychovali ma. Ako som povedal, už to prebolelo.

Je to pre vás špeciálne, keď proti bývalému klubu nastupujete v lige?

Už nie. Na začiatku to bolo zvláštne. Predsa len – 16 rokov som tam bol a zbieral som tam najväčšie úspechy. Ale dnes je to iba spestrenie ligového zápasu a z hráčov tej silnej generácie tam už nikto nie je.

Keď sa povie vaše meno, ako prvé mi napadne fair-play a legendárna penalta, ktorú ste rozhodcu “donútili” odvolať. Prebleslo vám vtedy v hlave aspoň na sekundu, že to nespravíte?

Veľakrát som hovoril, že kto nehral futbal, asi to nikdy nepochopí. Vedel som, že to nie je penalta. Je to inštinkt, zrazu to príde a ty vieš čo máš robiť. A ja som vedel, že takúto penaltu nechcem. Bolo to správne rozhodnutie a som na to hrdý.

Vyčítal vám to niekto?

Nie, ale bol som prichystaný na jednu vec. Ak by sme ten zápas nevyhrali a chalanom by som zobral víťazstvo, tak by som zaplatil prémie za víťazstvo zo svojho za to, čo som spravil. (zápas napokon skončil výsledkom 1:0 pre Zlaté Moravce, pozn. red.)

Čo vám na to povedali doma?

Moja dcéra je ešte maličká, ale chcem jej raz ukázať to video – nie ako simulujem, nie som taký hráč. Dcéra vás dosť zmení, no nečakal som, že až tak veľmi. V tej chvíli som netušil, aký ohlas to na verejnosti vyvolá. Každý mi hovorí, že som prvý futbalista na Slovensku v lige, ktorý to spravil.

Pred pár týždňami ste hrali proti Seredi a tam to bolo s penaltou presne naopak. Zrejme nemala byť, niektorí hráči chceli penaltu férovo zakopnúť, napokon ju však súper kopal a to zmenilo dej zápasu. Vraciate sa v myšlienkach ešte niekedy k tomu momentu?

Už nie. Iba mi je ľúto, že niekto nevie zachovať tak ako ja – teda fair-play. Dokonca ani vtedy, keď máte prvú šestku istú.

V zápase ste mali ostrú slovnú výmenu so súpermi. Čo si najbližšie poviete s trénerom Jarábkom a hráčmi zo Serede, keď sa stretnete?

Niektorí hráči Serede boli po zápase za mnou a hovorili, že im je to ľúto. Niektorí arogantne odišli preč. A s Jurajom Jarábkom? Ešte k tomu nedošlo a bude to zaujímavé (smiech).

Videl som, že Sereď u vás dostane dočasný azyl na jeden zápas. Ak bude taká šanca, pôjdete sa na to pozrieť ako divák?

Nepôjdem, nezaujíma ma sa pozerať na Trnavu a Sereď, máme trochu iné priority a nemám tam ani nejakých spoluhráčov. Jedine z Trnavy ešte Maťo Mikovič, s ním som hrával, alebo Martin Škrtel, s ním sa občas stretávame stále v Trenčíne, ale nepôjdem sa na ten zápas pozrieť. Radšej budem doma s rodinou a plnohodnotne sa im venovať.

Nelákala vás futbalová exotika? Niektorí hráči chodia do afrických krajín, nechceli ste si to niekedy vyskúšať?

Chcel som si to vyskúšať, akurát som asi nemal také šťastie na manažérov. Na druhej strane, pravdou je, že som mal tiež veľa zranení a operácií a to ma strašne ovplyvnilo. Ani neviem či by som prešiel lekárskou prehliadkou niekde v zahraničí.

Vidíte v lige nejakého svojho nástupcu?

Napríklad taký Fabiš z Ružomberku. Je stále mladý, páči sa mi ako chodí do súbojov, je nepríjemný a šikovný.

S kým si v kabíne najviac rozumiete?

Sme spolu stále. Stretávame sa deň čo deň. Sme veľká partia. Chodíme spolu na kávy, večere, obedy… Nemám problém s nikým.

No a teraz klasických 5 otázok, na ktoré chcem krátke odpovede.

Kto má najlepší trávnik v našej lige?

Trnava.

Kto má najkrajšie dresy v našej lige?

Trenčín.

Najpamätnejší zápas vašej kariéry?

Európska liga Hull City v Anglicku.

Najzvláštnejší moment vašej kariéry?

Keď sme postúpili v Európskej lige cez Vojvodinu Novy Sad a síce sme doma vyhrali 4:0, ale tam sme prehrali 0:3 a bola to riadna divočina, ale postúpili sme a šli sme do Anglicka na Hull City.

Ak by ste si mali vyskladať vlastný tím na malý futbal čisto z hráčov Slovenskej ligy. Päť hráčov a brankár, kto by bol v tíme?

Viedol by to tréner Weiss. Do brány by som chcel Paťa Lukáča. Obrana – ja, vedľa mňa Škrťo, v jednom tíme s Vladom Weissom ml. a do toho ešte Kuba Paura a Martina Bukatu z Trnavy.