Richard Pánik a najväčší slovenskí hokejoví pendleri v NHL

Richard Pánik sa stal po výmene z Detroitu do NY Islanders rekordérom v počte vystriedaných klubov v NHL. Isles budú siedmym dresom, ktorý bude mať po kariére zarámovaný v obývačke. Nie je jediným Slovákom, ktorý v rámci najlepšej hokejovej ligy sveta pendloval hore-dole. Aspoň desať hokejistov z pod Tatier vo svojej kariére vymenilo dresov minimálne päť. Poďme si ich pozrieť.

5 – Róbert Petrovický

Byť draftovaný ako číslo 9 znamená vysoké očakávania. Práve s touto ciachou vstupoval do NHL Robo v roku 1992. V drese Hartfordu Whalers strávil tri roky pendlovaním medzi farmou a prvým tímom. Následne presun do Dallasu na jeden rok. Ďalší jeden rok v drese St. Louis a ročník 1997/1998 pre istotu celý na farme. Dva roky v Tampe boli veľmi podobné, raz NHL, raz farma. Ešte posledný rok v Islanders s absolútne rovnakým priebehom ako všade inde a kariéra nabrala sme Európa, kde sa striedali ligy v pravidelných intervaloch. Petrovický netrávil v kluboch dlhý čas, čo je škoda, lebo pri lepšej adaptácii, by mohol byť platným hráčom.

Fun fact: Bol posledným hrajúcim hokejistom, ktorý kedy nosil dres Whalers.

5 – Andrej Sekera

Začínal v Buffale v sezóne 2006/2007. Počas ďalších šiestich sezón bol očitým svedkom transformácie Sabres na čiernu dieru ligy. V roku 2013 si ho na rok a pol adoptovala Carolina, aby ho vymenila do Los Angeles Kings. Tam aj sezónu dohral, ale nový ročník už korčuľoval za Edmonton Oilers. Napriek štyrom rokom na severe, kvôli zraneniam odohral reálne dva. Podpis v Dallase znamenal sťahovanie cez pol kontinentu, ale hneď prvá sezóna vypálila do finále. Druhý rok bol bez nadstavby.

Andrej má šancu sa posunúť v rebríčku vyššie, bol ponúknutý do draftu pre Kraken.   

5 – Andrej Meszároš

Päť klubov vystriedal počas zámorskej kariéry aj Andrej Meszároš. Prvé tri roky v Ottawe boli na jednotku. Presun do Tampy na dva roky sa zdajú sklamaním. Skoro plné štyri sezóny vo Philadelphii pripomínali hojdačku, haprovalo zdravie. V sezóne 2013/2014 tesne pred uzávierkou výmen presun do Bostonu, pohár z toho nebol. Derniéru si odkrútil v Buffale, jedna sezóna a presun do KHL uzavreli zámorskú kapitolu Andreja.   

5 – Miroslav Šatan

Prvá šanca prišla v Edmontone Oilers v roku 1995. Jeden a pol roka nebol dostatočne dlhý čas, aby sa v Kanade presvedčili o kvalitách pána Miroslava a tak nastal presun do Buffala. Tam už bol čas a priestor na rozvoj potenciálu a sedem rokov bolo stabilných. Po lockdowne lockoute sa Šatan vrátil do New Yorku Islanders. Po troch rokoch zmena do Pittsburghu, trpkosť platového stropu, hra na farme, návrat na playoff, výhra v Stanley Cupe. Poslednú sezónu za Atlantikom si ešte odkrútil v Bostone Bruins.

5 – Pavol Demitra

Ďalší klenot slovenského hokeja s pomalším štartom. Tri roky pendlovania medzi farmou a prvým tímom Ottawy museli byť nepríjemné. Rok 1996 je rokom presunu do St. Louis a štart epochy v Missouri. Vyzerá to ako klasická cesta: Osem rokov v drese Blues, lockdown lockout, presun do Los Angeles. Po roku v Kalifornii presun do Minnesoty. Dva roky stačili, takisto ako v poslednom pôsobisku – Vancouveri Canucks.

5 – Marián Gáborík

Prvá a zároveň najvyššia voľba na drafte v histórii Minnesoty Wild. Osem rokov, jeden z nich kapitán iba potvrdili akú mali o Mariánovi mienku. V roku 2009 prišla nová výzva zvaná Rangers. Zo začiatku super, ale potom boli problémy s trénerom, ktoré vyústili do výmeny k Blue Jackets. Minimálna porcia zápasov, kvôli zraneniam, znamenala ďalší presun do Los Angeles a výstup na piedestál. V roku 2017 presun do Ottawy, kde sa dohrala sezóna. Odvtedy krúžila v NHL iba Gáboríkova zmluva. Preto Tampu nerátam.

5 – Marián Hossa

Sedem rokov v Ottawe mu stačilo, aby sa z neho stala absolútna hviezda. Po lockdowne lockoute (rovnako ako Šatan a Demitra) zmena klubu. V Atlante dve a pol sezóny, avšak túžba po pohári bola silnejšia. Výmena do Pittsburgu a ďalší ročník v Detroite smäd neuhasili. V Chicagu bolo vody dosť aj na trikrát. Tam sa aj Mariánova kariéra skončila. Zmluva si tiež odletela na anabázu v Arizone.

5 – Jaroslav Halák

Štyri roky v Montreale, kde bol vždy preferovaný Carey Price. Nasledovala tri a pol ročná skúška v St. Louis. V roku 2014 to bol kolotoč. Pred trade deadline výmena do Buffala, kde odchytal presne nula zápasov, aby bol opäť presunutý do Washingtonu. Po sezóne mu skončila zmluva a upísal sa New York Islanders. Štyri roky boli o vzostupoch a pádoch. Podpis v Bostone pred troma rokmi mal jasné kontúry. Keď na Raska dôjdu jeho stavy, pôjdeš chytať! Za tri roky si zachytal dosť. Jarovi však končí zmluva a je pravdepodobné, že pred sezónou by mohol na rebríčku ešte stúpnuť.

6 – Michal Handzuš

Začal v roku 1998 v St. Louis. Po dva a pol roku sa presunul do Phoenixu Coyotes, kde dohral sezónu a potom pridal ešte jednu. Tri roky následne prežil vo Philadelphii. Osemzápasovú sezónu 2006/2007 poznačenú zranením strávil v Chicagu. Ďalšie štyri pridal v Los Angeles Kings. V San José sa nikdy Slovákom nedarilo a Michal Handzuš je toho živým dôkazom. Po necelých dvoch sezónach prišiel presun do Chicaga a tentokrát to bol veľmi plodný angažmán.  Aj Stanley Cup, aj tisíci zápas v kariére. Teoreticky menil klub Handzuš v NHL sedemkrát, ale za Chicago hral dvakrát, čiže kráľom ostáva Pánik.  

7 – Richard Pánik

Začalo to v Tampe v roku 2012. Po dvoch rokoch pokračovalo v Toronte a následne na farme Toronta. Vykúpenie v podobe prestupu do Chicaga trvalo tiež iba dva roky. Jeden a pol roku v Arizone a skúška voľného trhu. Podpis vo Washingtone a opäť necelé dve sezóny. Výmena do Detroitu, kde sezónu dohral, ale zrejme nepresvedčil. Ďalšia výmena, zatiaľ posledná bola do New Yorku Islanders. Tempo zmien narastá a Richard môže mať v roku 2023 na konte aj klubov desať. Snáď to ale nebude tento prípad.