Pondelok, 22. apríl 2024 
Peter Vretenička Len jedna účasť vo štvrťfinále z posledných desať majstrovstiev sveta, postup na ZOH vybojovaný cez kvalifikáciu a mladý tím, v ktorom je viacero hráčov z českej a slovenskej extraligy. Tomuto tímu pred turnajom okrem slovenských fanúšikov zrejme málokto veril a aj z nich sa niektorí po prvých dvoch prehrách poriadne opustili.
Prinášame zhrnutie hlavných faktorov, vďaka ktorým sa slovenskí hokejisti po druhýkrát v histórii prebojovali do semifinále olympiády!
Systém trénera Ramsayho
Kým kedysi sme mohli pomýšľať na výhru vďaka kreativite a individuálnym schopnostiam zlatých chlapcov, v posledných rokoch nám dáva šancu na úspech systém trénera Ramsayho. Hráčov si nevyberá podľa štatistík alebo toho, čo dokázali v minulosti, ale podľa toho akú majú momentálne výkonnosť a či sú vhodní do systému, ktorý chce hrať. Vyberá si najmä rýchlych korčuliarov vhodných pre celoplošný hokej.
Nepozerateľný betón, ktorý sme hrali pred jeho nástupom, pretvoril na sympatickú aktívnu hru, ktorá postupne prináša ovocie. Pod jeho vedením sme prestali hrať o záchranu a zápasy proti papierovo slabším tímom pre nás už nie sú nočnou morou. Hoci nám štvrťfinále aj tak tesne unikalo, uplynulé MS sa to zmenilo a naďalej môžeme pozorovať herný progres. Hoci sme na olympiáde dva zápasy prehrali, v každom sme boli aktívni a súpera prestrieľali. Tréneri skvele pripravil tím na kľúčové stretnutia a zrazu stojíme pred šancou získať historickú medailu. Dokonca sme k tomu nepotrebovali ani streliť gól z presilovky.
Nikto nie je bez chýb a slovenský fanúšik ich za tých pár sezón isto našiel, silných stránok je ale podstatne viac. Momentálne je Craig Ramsay nepochybne najvhodnejším trénerom pre hokejovú reprezentáciu a má nemalú zásluhu na jej úspechu.
Nie je Rybár ako rybár
Ak pozorne sledujete olympiádu určite ste si všimli, že hlavný rozdiel medzi Patrikom Rybárom a obyčajným rybárom spočíva v tom, že čím lepšie chytá, tým má prázdnejšiu sieť. Hoci šancu dostal až v druhej tretine druhého zápasu, nenechal ju vypadnúť z lapačky. Odvtedy je jasnou tímovou jednotkou na turnaji. Svojimi istými zákrokmi vniesol pokoj do našej defenzívy a dokáže podržať mužstvo v momentoch, keď to najviac potrebuje. Pre významný tímový úspech je takmer vždy potrebný fantastický výkon brankára a my takého máme.
Aj keď ho tréneri našli až na tretí pokus počas štvrtej tretiny na turnaji.
Líderstvo Hrivíka a súdržnosť tímu
Určite ste si už na MS všimli, že každý náš hráč odchádzajúci po zápase z ľadu dostáva na cestu povzbudivý ťukes od Mareka Hrivíka. Inak tomu nie je ani na olympiáde. Úlohy kapitána sa zhostil perfektne, jeho vplyv je cítiť na ľade aj mimo ľadu. Podarilo sa mu zjednotiť kabínu, na ľade vidno ako naši hrajú jeden za druhého. Z tímu jednoducho srší súdržnosť, ktorá sa prejavila aj počas nájazdov proti USA, keď sa naši hráči pochytali za ramená ako českí hokejisti pri zlate v Nagane v roku 1998.
Sila kolektívu nás ženie vpred.
Posila z NHL
Keď je Juraj Slafkovský na ľade, nie sú v pozore len skauti NHL, ale aj defenzíva súpera. Potvrdzuje, že vek je len číslo a ako 17-ročný je na čele kanonierov turnaja. Jeho sila, pokrývanie puku, dominancia v osobných súbojoch, čítanie hry, výber miesta a strela sú na takej úrovni, že máte pri pohľade na jeho hru pocit, ako by ste sledovali hráča NHL. Kto pochyboval, že je pripravení naskočiť do NHL už na jeseň po drafte, zrejme už nepochybuje.
Pre slovenský tím je nesmierne dôležitý a keďže čoskoro bude hrať v NHL môžeme to trocha predbehnúť a povedať si, že máme v tíme posilu z NHL.
Túžba po úspechu, ktorú nezastaví ani únava
Proti USA bolo fascinujúce sledovať ako naši hráči našli v závere zápasu sily a dokázali pár sekúnd pred koncom poslednej tretiny vyrovnať. Ani v predĺžení nebudili dojem, že by hrali piaty zápas v priebehu siedmich dní. Túžbu po úspechu nezastavila ani únava, hráči nevypúšťali striedania a dreli naplno až do záverečnej sirény. Naplno sa ukázalo, že tím je zložený z hráčov, ktorí nielen držia spolu, ale majú aj veľké odhodlanie pobiť sa o výhru.
Toto tvrdenie skvele potvrdzuje taktiež skutočnosť, že náš tím je jediný na turnaji, ktorý dokázal uspieť vo štvrťfinále napriek tomu, že mal v nohách kvalifikačný zápas z predchádzajúceho dňa. Na minulej olympiáde sa rovnaký kúsok podaril Nemecku (neskôr 2. miesto), v roku 2014 v Soči to nedokázal nikto a vo Vancouveri, keď bol po prvýkrát v akcii tento herný systém, to dokázali Kanaďania (nakoniec brali zlato) a Slováci (#pokazilismesito).
Happy hour
Všetky víťazné zápasy na turnaji odohrali naši hráči v zápasoch začínajúcich o piatej ráno nášho času. V túto našu ,,happy hour“ nastúpime aj v piatok v semifinále proti Fínsku. Snáď zostane rovnaký nielen čas, ale aj mužstvo, ktoré sa zvykne v tomto čase po zápase radovať.
Držíme prsty!
Komentáre