Zostáva už len trikrát po sebe vyhrať. O všetko hráme na MS vo Fínsku skôr, ako inokedy

Po Nemecku a Kanade, slovenskí hokejisti nestačili ani na Švajčiarsko a prehrali tretí zápas v rade. Hoci bol v akcii aj Jánošík, prekvapenie sa nekonalo a najsilnejšie tímy v skupine sme o body neozbíjali. Francúzsko tak na zozname krajín porazených Slovenskom zostáva osamotené.

Stále však netreba vyťahovať postupové kalkulačky, všetko máme vo svojich rukách. Stačí otočiť trend a po troch prehrách trikrát výhrať. Kazachstan, Taliansko a Dánsko síce budú proti, ale to našich nemôže rozhodiť.

Pomóóóc, hráme presilovku!

Nejednému fanúšikovi prebehnú zimomriavky po chrbte, keď rozhodca vztýči ruku a následne po prerušení hry vylúči hráča súpera na trestnú lavicu. Desivejší pohľad je už len sledovať našu následnú hru v presilovke. Kým tímy svetovej špičky veľmi často rozhodujú svoje zápasy práve v početnej výhode, naša reprezentácia ide proti prúdu.

Presilovka je náš dlhodobý strašiak, trápime sa v nej teraz a trápili sme sa v nej aj na olympiáde, či na domácich MS. Na druhú stranu treba uznať, že vyhrať olympijský bronz a zároveň prvú presilovku na turnaji využiť až v boji o 3. miesto je nevídaná frajerina. Avšak, nie na každom turnaji sa dá uspieť bez efektivity v početnej výhode.

Ok, je fér spomenúť, že vo Fínsku sme už dve presilovky premenili. Ale v ich využívaní sme s úspešnosťou 11,76% na 14. mieste. Horší sú len Kazaši a Briti. Zlatú korunu nášmu trápeniu nasadil zápas proti Švajčiarom, kde sme za vyše 16 minút presilovkového času vystrelili len trikrát, pritom z tohto času sme dve a pol minúty strávili v prevahe 5 na 3. V tejto ešte výhodnejšej situácii sme pre istotou radšej ani nevystrelili, čo je hodné zápisu do knihy rekordov.

Prehľadnú štatistiku urobil Patrik Mitas z RTVS.

Je frustrácia a utápanie v žiali cesta?

Zo zápasu proti Švajčiarsku boli frustrovaní nielen fanúšikovia, ale aj samotní hráči. Inkasovali sme po hrubých chybách a trestuhodne premrhali presilovky. Najsmutnejší pohľad bol, keď kamery počas prerušení sprostredkovali záber na nášho kapitána na striedačke. Tomáš Tatar tam sústavne frustrovane krútil hlavou a utápal sa v žiali. Z jeho hry bolo vidieť, že nás veľmi chce potiahnuť, do každého striedania dával všetko a vypracoval si viacero nádejných príležitostí. Veľmi túžil po výhre, no ľutovať spálené šance a smútiť na striedačke nie je cesta.   

Spomeňme si na olympiádu v Pekingu. Tam bol kapitánom Marek Hrivík, ktorý sa tiež snažil čo najviac pomôcť na ľade, no hlavne sa snažil pomáhať aj na striedačke. Zo záberov pri prerušení hry bolo vidieť, že bol celý čas sústredený, burcoval spoluhráčov a sršala z neho chuť po víťazstve. Pri pohľade na Tomáša Tatara bolo vidieť viac frustráciu a žiaľ. Vyzeralo to, že sme zápas už dávno prehrali, hoci sa ešte hralo.

Treba veriť, že deň voľna pomôže a hráči sa dokážu správne namotivovať do ďalších stretnutí. Koniec koncov, aj na olympiáde nám zlý vstup do turnaja v konečnom dôsledku pomohol. Nehovorí sa nadarmo, že všetko zlé je na niečo dobré.

Vyraďovačka začína tento rok skôr

Aj keď sme favoritov o body neozbíjali, nie je dôvod na paniku. Zostávame strojcami svojho osudu, ak najbližšie tri zápasy vyhráme, štvrťfinále nám neujde. Tento tím má napriek viacerým absenciám svoju kvalitu, akoby mnohí rýchlo zabudli na naše prvé tri zápasy. Veď od vstupu do turnaja výkony postupne gradovali a proti Kanade Slováci ukázali, že hokej hrať vedia.

Výpadok so Švajčiarskom treba hodiť za hlavu a dobre sa pripraviť na zvyšok šampionátu.

Odkedy je na striedačke Craig Ramsay, zvládame veľmi dobre zápasy, v ktorých sme favoriti. Toto konštatovanie môžeme potvrdiť už dnes proti Kazachstanu, ktorého hráči budú mať v nohách náročný včerajší večerný duel s Kanadou.

Hoci máme najmladší tím na turnaji, po príchode Fehérváryho vzrástol počet rozdielových hráčov v našej kabíne a proti tímom ako Kazachstan a Taliansko sa to musí prejaviť.

V utorok si to potom môžeme rozdať s Dánskom o všetko, vyraďovačka pre nás očividne začína tento rok skôr