fbpx
streda, 18. september 2019
Game of Thrones
SITA/AP Phto
Popkultúra

Game of Thrones: Dlhá noc

Dlhá noc prišla. Trvala cez osemdesiat minút čo je veľa a zároveň prekvapivo málo. V tretej epizóde ôsmej sezóny sme sa dostali ku základnej kataklizme celej ságy, k zaspievaniu si ľadu a ohňa. Nočný kráľ a jeho armáda zimy udrela na obrancov Zimohradu.

Oheň (To dobré)

Tak predsa prišlo k hlavnej bitke a dokonca nebola umelo rozseknutá cliffhangerom, ale dokonaná do konca. To vnímam ako pozitívum. Otvára to otázky, čo sa bude diať ďalšie tri diely a to je dobre. Rovnako samotná bitka bola urobená majstrovsky z hľadiska snímania a gradácie.

Autori sa nikam neponáhľali, nechali nás po dvoch dlhých čakaniach ešte minútu sliepniť do tmy a čakať čo sa na nás vyrúti. Očividný strach postáv, neistota a následne aj konflikt – brutálne telesný a chaotický sú presne v modernom štýle. Na miesto estetizácie bitky a ukazovania jej „v plnej kráse“ ju ukazuje ako strašný mlynček na mäso. Pravda, občas kamera zlyháva, keď sa nám snaží zároveň odovzdať dôležitú informáciu, ale v tom mlynčeku je ťažko pochopiteľná. Ktorý drak pohrýzol ktorého? Kto to zomiera v tej chodbe?

Niektoré postavy dostali dôstojnú rozlúčku, o niektorých nevieme, či žijú alebo nie. Nepatrím k tým, ktorí sa sťažujú, že zomrelo málo dôležitých postáv. To je vcelku povrchné merítko. GoT nikdy nebol o tom, že zomierajú postavy vo veľkom – to bol len vedľajší efekt ozajstnej neúprosnej logiky, že ak urobíš chybu – zomrieš. Ak máš smolu – zomrieš. Ak ťa zradia – zomrieš. A nepomôže ti, či si bohatý, silný alebo dobrák.

Ľad (To zlé)

Žiaľ napriek tomu, že si príbeh a kino užívam, zážitok mi kazia mnohé rozhodnutia autorov seriálu. Chápem, že seriál rozpráva z princípu média najmä obrázkami. Takže je možno aj zákonité, že obrázky prevzali moc nad slovom. No v mene pekných obrázkov, v mene veľkého kina a silnej prvej emócie sa kvalita príbehu a logika odsúvajú kamsi do krýpt. Aby boli menej na očiach, veď v tejto obrovskej bitke financií a masovej popularity sú bezmocné.

Toto sú veci, ktoré mi kazili zážitok:

  1. Prečo nevelil obrane Jon Snow, Jorah Mormont, alebo iný skvelý vojvodca? Ktoré dieťa, čo i len bez skúsenosti z Warhameru poslalo jazdu na samovražedný útok, postavilo katapulty PRED pechotu a v čase, keď bol nepriateľ odrezaný ohňom tak namiesto toho, aby ho zosmažili ohňom a katapultami čakali, kým oheň dohorí?
  2. Prečo povstali aj mŕtvi v kryptách? Nemal nočný kráľ moc iba nad tými, čo zomreli jeho zbraňami/vojskom? Ak mal moc nad všetkými mŕtvymi, tak vlastne už dávno mohol pobehať cintoríny westerosu a mať armádu, nie?
  3. Odolnosť voči dračiemu ohňu je efektná, ale veľmi, veľmi podivná. Dračie sklo (obsidián) funguje, valyrianska oceľ (kutá dračími pánmi) funguje, ale pôvodca toho všetkého – ozajstný dračí oheň nie? Zvláštne.

Absurdné velenie bitky mi kazilo dojem z tej inak grandióznej scény. A áno chápem, že vidieť cválať Dothrakov s horiacimi mečmi je silný obraz. Pokojne by som si ho dal na screenserver. Vidieť potom ako zhasnú je tak isto mocná emócia. ALE isto sa to dá napísať aj inak, ako samovražda. Škoda, pretože to nie sú nevyhnutné chyby a zmeny, ale skôr vedomé rozhodnutie autorov seriálu.

Seriál opúšťa to, čím bol – v skutočnosti to robí už druhú sezónu, takže žiadne prekvapenie – a stáva sa jednoduchším príbehom s veľkolepou výpravou a akciou. Keby nemal také silné základy, nemohol by si to dovoliť a naopak, ak by začal rovno takto, nikdy sa nestane fenoménom, akým je.

Čo je iné, ako na začiatku?

Hra o tróny je fenomén. O tom niet pochýb. Pre mňa je to aj skvelá dráma, revolúcia vo fantasy literatúre a aj v TV seriáloch. Je unikátna aj tým, že seriál síce začal ako adaptácia kníh, ale nakoniec knihy dejovo predbehol a stal sa samostatným dielom. Samostatným nielen tým, že má vlastné postavy a vlastný dej, ale žiaľ aj tým, že opúšťa základný princíp budovania drámy. Game of Thrones je už vlastne na nerozoznanie od klasickej dramatickej produkcie, ktorú na začiatku tak úspešne ignoroval.

Seriál zámerne dostáva postavy do nemožných situácii, aby ich potom spektakulárne zachránil. A pritom jeho  knižný orginál a aj seriál v prvých sezónach robil veci úplne opačne: Dostával hrdinov do situácie, ktorú by už-už mohli zvládnuť, a potom im vrazil dýku do chrbta. V závislosti od toho, ako veľmi vám to prekáža, si asi užijete aj zvyšné diely. Ja dávam tretíkrát to isté hodnotenie a pritom sú ide úplne odlišné epizódy.

Ó, a mimochodom – toto je situácia na ktorú vsádzala Cersei. Veľmi malá šanca na výhru, ale zato s obrovským kurzom. V tejto chvíli je mojim tipom práve ona ako tá, ktorá nakoniec naozaj zostane na tróne. Dávalo by to zmysel.

Hodnotenie: 6/10

(Autor patrí k nešťastníkom, čo začali čítať knihu v roku 2000 a devätnásť zím neskôr stále čakajú na jej dokončenie. Teším sa, že existuje seriálová náplasť a ak mi občas uletí meno, alebo informácia, ktorá patrí výhradne do knižného sveta, ospravedlňujem sa. Nie je to zámer)