Nedeľa, 05. február 2023

Hrával za Žilinu, bol kapitánom Slovana, teraz študuje za kňaza: Ak bude šanca, s pápežom sa porozprávam o futbale

Ján Janočko Ján Janočko 24.12.2022
Foto: Archív A. Š.

Adam Štefanec mal spolu s bratom našliapnuté k zaujímavej futbalovej kariére. Hrával za žiakov aj dorast MŠK Žilina, ako aj za bratislavský Slovan, v ktorom bol kapitánom. Jedného dňa však dres nadobro odložil. Miesto preháňania sa po ihriskách sa rozhodol pre kariéru kňaza. Rozprávali sme sa o nedeľnom futbale v čase omší, o Dávidovi Hanckovi aj o spoločných znakoch futbalového a kňazského života.

Keď sa človek pozrie na váš futbalový životopis, uvidí tam Žilinu a bratislavský Slovan. Mnohí hráči z nich prestupujú do slávnych klubov. Prečo ste sa rozhodli prestúpiť do tímu kňazov?

Je pravda, že tieto dva kluby pútajú pozornosť, sú úspešné a slávne nielen na Slovensku. V mojom živote sa udiala vec, pri ktorej som si uvedomil, že moja cesta je niekde inde, ako na futbalových trávnikoch. Bolo to také silné, že som hneď chcel ísť za tým. Vedel som, že sa kvôli tomu budem musieť vzdať futbalovej kariéry a myslím, že som spravil správne rozhodnutie. 

Sledujete ešte výkony Slovana a Žiliny?

Určite. Žilina mi je trochu bližšia kvôli tomu, že som tam strávil dlhší čas. Bol som tam okolo desať rokov, kým v Slovane som bol asi rok. Fandím im a oba kluby sú mi blízke.

Kňazská rovnošata vám sedí viac ako futbalový dres?

(smiech)V podstate je to tiež taký dres, ktorý máme oblečený. Je tam veľa podobných vecí. Nástup na začiatku omše pripomína nástup na zápas zo šatní, keď sa vychádza na ihrisko. V mojej diplomovej práci riešim podobnosť medzi športovým svetom a duchovným prežívaním. 

Foto: Archív A. Š.

A spomínate v kázňach aj šport?

Sem tam ho spomeniem. Najmä keď som začínal, tak sa môj príbeh nedal obísť. Myslím si, že to je blízka téma pre mladých ľudí. Je to pre mňa kľúč, ako byť k nim bližšie a často si ním pomáham.

Nosili ste aj kapitánsku pásku, kapitáni mávajú polčasové preslovy. Aj kňazi musia byť dobrými rétormi. Mali ste predpoklady, že raz budete kňazom aj počas svojej futbalovej kariéry?

Myslím si, že v každom tom tíme som bol lídrom. Aj na ihrisku a verím tomu, že aj v kabíne. Snažil som sa vždy byť na blízku, radšej hovoriť pozitívne ako negatívne a držať so slabšími. Hovorí sa, že tím je taký silný, aký je silný jeho najslabší článok. V tomto si myslím, že tie predpoklady boli. Ale to, že by niekto na mňa povedal, že sa nakoniec vyberiem touto cestou, to asi nie. 

Foto: Archív A. Š.

Napadá mi ešte jedna paralela medzi futbalovým a kňazským životom. Ste ďaleko od domu, v jednom aj druhom prichádzajú prestupy na rôzne miesta. Ako si zvykáte na to, že nikdy nebudete úplne doma a ako na to reagovalo vaše okolie?

Pre mňa to začalo už prestupom do Slovanu kedy som šiel prvýkrát mimo domov. Keď som šiel do Bratislavy na akadémiu myslím, že som mal 18 rokov. Teraz to vidím ako predprípravu na to, čo malo prísť potom. V tom zmysle mi ten rok v Bratislave veľmi pomohol. Potom prešlo 5 rokov, ktoré som prežil v seminári a šiesty rok teraz. Bolo to posilnením na mojej ceste, na osamostatňovaní sa a zvykaní si na to, že budem sám sebe pánom. Zvykám si aj na samotu, na to, že nikdy nebudem mať partnerku a na život sám so sebou. 

Čo na to rodičia?

Je pravda, že to asi nečakali ani oni. Myslím si, že to obaja prijali veľmi dobre a od začiatku ma na tejto ceste podporovali. Domov sa vraciam celkom pravidelne a keď budem vo farnosti, tak to dokonca bude aj o niečo častejšie. V tomto zmysle si myslím, že o nich neprídem, práve naopak myslím si, že získam ďalšie rodiny, súrodencov vo farnostiach, kde budem pôsobiť. Nestrácam rodičov, alebo rodinné zázemie, ale naopak, získavam ďalšie. 

Veľakrát som videl, že na farnostiach existujú futbalové kluby. Je vašou ambíciou, že raz keď budete mať vlastnú faru, tak založíte aj nejaký športový tím?

Viem si to predstaviť skôr tak, že by som bol súčasťou, ako by som niečo také inicioval. Stál by som skôr niekde v pozadí. Skôr si viem predstaviť, že všetky veci, ktoré som sa naučil vo futbalovom prostredí viem využiť aj v kňazstve a v službe ľuďom. Stretol som sa s myšlienkou, že všetko, čo žijeme teraz, je prípravou na to, čo budeme žiť v budúcnosti. 

Foto: Archív A. Š.

Môžete byť konkrétnejší? Čo ste si napríklad vzali z futbalového prostredia?

Líderstvo, vystupovanie pred ľuďmi, pred médiami. Spolupráca so psychológmi a mentálnymi koučmi. Všetko nás to pripravovalo na to, ako byť mentálne silný. Naučil som sa disciplíne v športe, práci na sebe a všetky tieto dobré vlastnosti. Všetko môžem teraz zužitkovať ďalej vo svojom štúdiu a neskôr aj v službe ľuďom, kázňach, príhovoroch, ale aj v bežnom kontakte s ľuďmi, kde je najdôležitejšia ľudskosť. 

Existuje pre vás horší hrací čas ako nedeľa dopoludnia?

Asi nie (smiech). Poobede je to už lepšie. 

Hovorili ste, že niekedy by ste si aj zahrali, no to asi bude v nedeľu ťažké zladiť…

Na dedinách bývajú zápasy skôr poobede. Doobeda omša, poobede futbal. Keď som pôsobil v Rajci, tak ma aj volali. Neskôr, keď budem niekde vo farnosti, tak si to viem predstaviť. Kontakt s ľuďmi by bol ešte viac autentickejší. Hlavne ak by som mohol byť pre nich aj niekto iný ako len kňaz vo farnosti.

Z toho mi vychádza, že vaša vysnívaná farnosť je taká, ktorá je na dedine, kde sa hrá futbal.

Ja by som skôr chcel ísť do sveta. Ako futbalista som po tom veľmi túžil a ostalo mi to aj ako budúcemu kňazovi. Je možnosť ísť na ďalšie štúdiá do Talianska. Urobiť si doktorát, prehĺbiť sa v poznaní, byť prínosný v tom, čo budem robiť. V práci s ľuďmi, ako často futbaloví experti hovoria, nebyť len efektný, ale aj efektívny. Chcel by som vidieť svet a to ako funguje cirkev aj inde. Priniesť fungujúce veci na Slovensko a obohatiť našu krajinu.

Posolstvo Vianoc je jasné. Mnoho futbalových fanúšikov si ich však spája aj s 26. decembrom, Boxing Day, keď sa vracia anglická Premier League. Budete ju sledovať?

Ja som skôr fanúšik španielskej ligy. Teraz aj Paris Saint-Germain, kde prestúpil Messi. Ale rád si pozriem aj Premier League. Mne sa páči keď je sviatočné prepojené so svetským a bežným životom. Myslím si, že sa to nedá oddeliť a patrí to k sebe. 

Vrátil by som sa ešte k futbalu. Počas kariéry ste zdieľali šatňu s viacerými známymi menami. Zaujíma ma konkrétne Dávid Hancko. Ste spolu v kontakte? Rozprávali ste sa odkedy prestúpil do Feyenoordu?

Boli sme v kontakte keď som oslovoval chalanov v čase pred vysviackou. Mal prísť, ale v tom čase sa mu narodil syn. Verím, že sa to podarí o rok. Raz za čas sme v kontakte. Som na neho hrdý. Bol môj spoluhráč a doteraz si pamätám na jeho prvý tréning, keď prišiel z Prievidze. Vtedy by sme nepovedali, že raz bude hrať za Spartu Praha a potom aj za Feyenoord Rotterdam, takže mu to veľmi prajem. 

Foto: Archív A. Š.

Takže na prvom tréningu na vás neurobil dobrý dojem.

Prvý tréning je vždy všetko nové. Aj pre Dávida to bolo nové prostredie, nový kolektív. Ale rýchlo sme sa skamarátili, mali sme veľa zaujímavých rozhovorov a keď sa najbližšie stretneme, určite si budeme mať čo povedať.

Blíži sa koniec roka. Máte nejaké futbalové prianie do roku 2023?

Pre mňa bude nový rok špecifický práve prvým dňom. 30. decembra odlietam do Ríma a 1. januára budem sláviť s pápežom svätú omšu v Ríme. Dostali sme takúto možnosť byť s Františkom na Nový rok. Verím, že mu budem blahoželať k zisku trofeje Argentíny pre majstrov sveta. 

Asi si nestihnete pozrieť nejaký zápas Serie A.

AS Rím hrá s Bolognou 4. januára, my tam budeme až do Troch kráľov. Myslím si, že by to stálo za to, hoci lístky sa rýchlo míňajú. Pozrieť si naživo hviezdy typu Paolo Dybala či Marko Arnautović by bol určite veľký zážitok.

Ak bude šanca spýtate sa pápeža, ktorý je veľkým fanúšikom, na niečo o futbale?

Spýtal by som sa ho na majstrovstvá sveta. Ak ich aj nevidel, minimálne výsledky určite sleduje. Viem, že je veľký futbalový fanúšik Argentíny aj Argentínskeho mužstva San Lorenzo. 

Aké je vaše futbalové a vianočné posolstvo pre fanúšikov športu?

Práve tieto Vianoce sú úzko prepojené s futbalom, keďže majstrovstvá sveta sa odohrávajú v tomto predvianočnom čase. Moje posolstvo smeruje k tomu, že všetky krásne emócie, ktoré futbal prináša, súvisia s kresťanským posolstvom Vianoc. Želal by som si, aby sme ako ľudia aj fanúšikovia futbalu mali srdcia otvorené pre všetky prekvapenia, ktoré má Boh pre nás pripravené.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera