Na vlastné buľvy: Futbalovo – trdelníková romantika v Skalici

Keďže fodbal patrí k víkendu asi ako reprezentanti Kapverd k AS Trenčín, vyšiel som si takto na výlet. Lebo cestovanie je otrava, ale písanie cestovateľských zážitkov je sranda. Najmä keď súvisia s fodbalom.

Bol som v Skalici, meste známom tým, že všetci moji spolužiaci na vysokej škole sem chodili na výlet, že je tu romanticky a že sa tu dokonca často žiada o ruku. Teda, tak písali pod posty na Instagrame, plné srdiečok. A keďže aj mňa hreje láska, tak som sem zavítal. Samozrejme, mňa už hreje len láska k futbalu a k písaniu. O futbale, samozrejme.

Tak teda MFK Skalica – AS Trenčín.

Prvé stretnutie so Skalicou

Celkom nenásilne sa priznávam, že som mal (a stále mám) zafixovanú Skalicu skôr ako hokejové mesto. Už pri príchode na štadión som videl viacero fanúšikov v hokejových dresoch. Hovoril som si, že možno fakt nemám ďaleko od pravdy. A že ak záhorácka motyka vystrelí, stretnem dnes na štadióne Žiga.

V športovom areáli je rušno, výkop sa blíži a premávka je taká hustá, že väčšinu cesty prechádzam po tráve, lebo sa uhýbam autám. Následne prechádzam niekoľkými kontrolami, tunajšia SBS-ka si dôkladne obzerá moju akreditáciu, ktorú som si nechal v mobile, lebo však šetrím životné prostredie. Zakaždým povie “dobre” a kým oni skúmajú displej môjho mobilu, ja skúmam unimobunku, ku ktorej vedie dlhý rad. Buď sa tam predávajú lístky, alebo som zmeškal ďalšie kolo hromadnej celoslovenskej atómovej bomby plošného AG testovania.

Keďže som v Skalici v živote nebol, som tu stratený ako Kelvin Pires pri každom odkope a tak to skúšam cez atletickú dráhu. Tá, napriek tomu, že je po daždi, nesmrdí, čo veľmi oceňujem, lebo také sa mi ozaj ešte nestalo. Napokon sa dostávam vďaka PDFku v mobile až do útrob najhlavnejšej tribúny a popri trofejách vchádzam na prvé miesto, ktoré si musí každý správny redaktor takticky vyhliadnuť. Áno, hovorím o toaletách, ktoré v sebe skrývali aj jednu tajnú miestnosť. Nahliadol som. Sprcha. To asi keby ste sa potrebovali schladiť po drsných slovách domáceho trénera.

Cesta na tribúnu lemovaná miestnou pochúťkou

Cestou pri hľadaní môjho pľacu nachádzam bufet a na kolieska nakrájané čosi, čo neviem z fleku identifikovať. Do pár sekúnd zisťujem, že takto tu servírujú – pozor, prichádza stereotypná chvíľka – TRDELNÍK! Vzal som si teda na koštovku a už som sa rútil na tribúnu. Do svojho “skyboxu”, či ako nazvať trojmiestny stolík s plexisklami po bokoch, ma pozval Marek Arpáš, ktorý hlasom sprevádza našu najvyššiu súťaž. Mohol som tak nechať odpočinúť moje Voyo.

V novinárskej “kóji” mám pred sebou čarovný televízny kufrík. To je taký, aký majú komentátori, aby videli prenos. Keby mali tento kufrík v Pulp Fiction, tiež by sa pýtali, či majú radosť. Lebo z tohto čarovného kufríka ide futbal. A to je radosť. Radosť som mal aj z miestneho fanklubu. Najprv som si myslel, že je trošku tichší ako inde, ale on nebol tichší, on bol len… ďaleko. V rohu a za atletickou dráhou.

Futbal bol napínavý. Keďže trávnik bol o čosi vyššie než tartan, vždy som bol v napätí, či sa niekto pri rozohrávaní autu potkne. Nestalo sa, alebo som si nevšimol, lebo kdesi vzadu v rohu som videl Atomium z Wishu. Modrá konštrukcia nápadne pripomínajúca skutočnú bruselskú budovu. Pravdepodobne je to len preliezka, ale bola príliš ďaleko, čiže ma, prosím, nechajte žiť v tejto ilúzii.

Historický priamy kop

Čo ilúziou nebolo, boli rezne, ba až rizky, ktoré som stihol zahliadnuť cez polčas v bufete. Vizuálne ma však ešte viac zaujal jeden priamy kop, ktorý rozohrávali dvaja hráči a každý u nich najprv k lopte pribehol a potom od nej odbehol. Dvakrát. Ako už tušíte, dopadlo to tak, že z toho gól nebol…

V sobotu to však bola v Skalici pekná návšteva (nielen tá moja), futbalové prostredie a futbalová romantika, ako z instagramovej fotky.

Cestovateľské hodnotenie

Ubytovanie

VIP tribúna, na ktorej sú krásne boxy a pri troche predstvivosti ich môžete volať skyboxy. Tri a pol bočného plexiskla z piatich.

Jedlo

Všetko ostatné musí návštevník ignorovať, keď vidí trdelník pokrájaný na kolieska. Nabudúce už možno nebudem tak unesený a ohodnotím to objektívnejšie.

Dostupnosť

Do Skalice chodia vlaky, busy, ja som ale išiel autom, lebo by som sa nedostal večer späť. Cestou ale môžete obzerať krásne stromy popri ceste a, tak ako ja, možno aj vidieť auto s humenskou ŠPZkou, čo bola krásna čerešnička na torte. Plus po ceste je benzínka s dobrými bagetami a kolou, ktorú popíjam aj pri písaní tohto článku. 4 prázdne nádrže z piatich.

Personál

Veľmi seriózne sa tváriaca bezpečnostná služba so šibalským úsmevom a ochotou poradiť. Spoľahlivo vám prezrie akreditáciu a poradí, ak ste stratení. Alebo len pokynie rukou, alebo len kývne hlavou. V Pressku však môžete mať problém, ak neovládate češtinu alebo tunajšie nárečie. 4 záhorácke “né” z piatich.

Oplatí sa vidieť

• Opulentná obrazovka, z ktorej vám pred zápasom pustia Škrtela, aj Ester Ledeckú. V reklame na tipovaciu službu
• Tribúny krížené s betónovým oválom (hybrid je dnes v móde)
• Mužstvá nastupujúce na pofidérny disko remix známej Seven Nation Army
• Ďakovačka domáceho fanklubu
• Vrchol peknej vežičky v diaľke
• MOMka zmenená na predajňu vstupeniek (alebo aj nie)
• Atomium z Wishu
• Trdelník!!!