Pondelok, 22. apríl 2024 
Former Skyblue Jediný gól v nedeľňajšom zápase so Schalke 04 delil Union Berlín od prvého miesta v najvyššej nemeckej súťaži pred slávnym Bayernom. Síce to nevyšlo, ale aj aktuálne tretie miesto o skóre za Bavormi a Borussiou Dortmund je nad očakávanie. Donedávna pre väčšinu Európy neznáma značka žije svoj veľký sen.
Keď vás režim rozdelí…
Jeho vzostup ešte znásobuje fakt, že ani v niekdajšom východnom Nemecku (NDR) nebol tento klub prorokom. V európskych pohároch hrávali pravidelne Dynamo Drážďany, 1. FC Magdeburg (víťaz PVP 1974), Lokomotive Lipsko či ich berlínsky sused Dynamo. Jediným výrazným úspechom bolo prvenstvo v domácom pohári (FDGB Pokal) v roku 1968.
Klub pôvodne vznikol v roku 1906 ako SC Olympia 06 Oberschönweide (podľa názvu okrsku), o 14 rokov neskôr sa premenoval na SC Union. V medzivojnovom období bol jedným z popredných berlínskych klubov. Po druhej svetovej vojne a nástupe bipolárneho sveta utiekla väčšina hráčov a tréneri na Západ, kde pôsobil klub pod značkou Union Berlin, východná odnož sa etablovala ako SG Oberschönweide.
Union sa stal v Západnom Berlíne pojmom a jeho zápasy priťahovali veľké návštevy. V roku 1953 viackrát vypredal Olympijský štadión a v rozhodujúcom dueli berlínskeho šampionátu (víťazi ôsmich zón postúpili do celoštátneho finále) porazili Tennis Borussiu (TeBe). Po výstavbe Berlínskeho múru v roku 1961 to však začalo ísť s klubom rýchle z kopca a momentálne nájdete ten „západný“ Union 06 až v ôsmej lige, kde hráva svoje zápasy pred hŕstkou príbuzných či známych na zeleňou zarastenom Poststadione.
Na „východe“ sa z SG Oberschönweide stal v roku 1966 1. FC Union Berlin a tento rok si klub uvádza ako oficiálny dátum vzniku. Okrem spomínaného prvenstva v domácom pohári však v lige veľa vody nenamútil. A až do roku 1989, kedy došlo k znovu zjednoteniu Nemecka, viackrát dokonca absentoval v elitnej Oberlige.
Na pokraji priepasti
V Berlíne totiž musel uvoľniť pozície preferovanému Dynamu pod kuratelou tajnej služby Stasi, ktorý vďaka tejto „priazni“ vyhrával kontinuálne majstrovské tituly. Union bol naopak vnímaný ako nechcený klub, podporovaný miestnou robotníckou triedou z okolitých metalurgických závodov (odtiaľ pochádza prezývka Eisern Union – Železná únia), odporcami režimu či vlasáčmi, ktorých komunistický režim miloval ako koza nôž. Fanúšikovské skupiny dali o sebe neraz počuť už za „socíku“ a potom ich ako chuligánov a nebezpečné živly neraz pacifikovala polícia. Union však žil vo svojej vlastnej bubline – hoci bez pohárov a medailí, ale vždy s veľkou podporou a skvelou atmosférou. Aj preto mu prischli prívlastky ako rebelský, disidentský či rodinný…
Krátko po zjednotení sa červeno – bieli ocitli na pokraji skazy. A zachránila ich v poslednej, ako inak, mohutná podpora fanúšikov. Inak by boli dávno odišli do zabudnutia. Hoci to bolo, ako sa vraví o hubu, prežili a nakoniec dokázali získať sponzorov a odraziť sa smerom hore.
Raketa z Köpenicku
Na konci sezóny 2000/01 už oslavovali postup do druhej ligy a v roku 2019 historický do Bundesligy! Po 11. mieste v tej úvodnej, sa každým rokom zlepšujú. Nasledovalo 7. a 5. miesto, teraz sú v hre o titul. Druhýkrát za sebou hrajú Európu – po skupinovej fáze Konferenčnej ligy 2021/22 si v tejto zahrali skupinu Európskej ligy a postúpili z nej do jarného play off. Podľa postupnosti to vyzerá v budúcej sezóne na Ligu majstrov.
Strojcom úspechov je Švajčiar Urs Fischer, ktorý sedí na ich lavičke od roku 2018. Oporami sú stopér Robin Knoche, stredový motor Rani Khedira, zakončenie do súperových sietí najlepšie zvládajú Kevin Behrens a najmä výbušný surinamský krídelník Sheraldo Becker. Kapitánom a najdlhšie slúžiacim členom tímu je rakúsky reprezentant Christopher Trimmel.
Malý podiel na vzostupe Unionu si môže pripísať aj naša najvyššia súťaž – práve z nej sa sem predal bývalý hráč DAC a maďarský reprezentant András Schäfer. A ten pokiaľ nie je zranený (ako teraz), je pevnou súčasťou základnej zostavy. Z nedávnych konfrontácií Slovana sú známi aj americký forward Theoson Siebatcheu (predtým YB Bern) a najčerstvejšia posila Tunisan Laidouni z Ferencvárosu.
Práve rozumná prestupová politika charakterizuje prácu v tomto rodinnom klube. Ak sa hráči ukážu a dobre predajú, môže Union za získané peniaze priviesť aj viacero kvalitných posíl. Do tejto kategórie patrí aj tohtosezónny prestup nigérijského kanoniera Taiwa Awoniyiho do Nottinghamu Forest.
Vernosť až za hrob
Najväčšou oporou klubu sú však jeho fanúšikovia. Oni sa zjednotili a zachránili ho, keď bol na pokraji záhuby. Neskôr robili zbierky či chodili darovať krv, aby mohol štadión Alte Försterei prejsť rozsiahlou modernizáciou a vyhovel náročným bundesligovým kritériám. Každoročne sa tu organizuje aj hromadné spievanie vianočných kolied, ktoré prináša do pokladnice ďalšie prostriedky. Jedna z legiend hovorí, že klub pripomína Šípkovú Ruženku, ktorú bolo treba nájsť v Köpenickom lese a prebudiť ju zo spánku. Ale dnes už odborníci radia Union Berlin medzi najlepšie vedené kluby v Nemecku a možno aj v Európe za posledných desať rokov. A zodpovedajú tomu aj výsledky.
Hádam ani netreba hovoriť o tom, že 22 tisícový štadión je pravidelne vypredaný a dostať sa na zápas takmer nemožné. Pokúšal som sa o to pri návšteve Berlína ešte pred koronou, ale sekcia predaja lístkov na stránke hlásila „Ausverkauft“ (vypredané). Pod ňou iba výzva na prihlásenie sa do žrebovania o pár vstupeniek… Na môj mail prišla distingvovaná odpoveď, že oni lístky vôbec nepredávajú, lebo majú 45 tisíc členov a len polovicu miest na štadióne. A to ešte nehrali o titul
Nemecký Leicester City? Možno
Nedávno vyšla kniha „Scheisse! We´re going up!“, ktorej autor Kit Holden poodhaľuje zvláštne čaro klubu v červených dresoch: „Pokiaľ na ostatných štadiónoch ako v Dortmunde či v Mníchove je hlasná a robí atmosféru iba jedna tribúna, na Alte Försterei tri a niekedy aj všetky štyri. To je výnimočné. Zatiaľ je predčasné hovoriť o nemeckom Leicesteri City, ale ľudia si to užívajú ako prekračujeme všetky očakávania!“. Narážka na klub z textilného mesta v centrálnom Anglicku nie je samoúčelná – marš Unionu v mnohom pripomína sezónu 2015/16, keď Foxies vypálili rybník milionárskym klubom.
Ak by ste sa predsa len chceli vybrať na zápas a veriť, že vám niekto predá lístok, musíte zamieriť ďaleko na juhovýchod od centra nemeckej metropoly. Zabudnite na metro a obrňte sa trpezlivosťou na cestu S – bahnom (mestskou železnicou). Už keď vyjdete zo stanice Köpenick, vhupnete rovnými nohami do sveta stále dýchajúceho niekdajším „ostblokom“ v šedi panelákov z Honeckerovskej éry. Ale štadiónik, ukrytý v príjemnom prostredí na okraji rozsiahleho lesného komplexu ako skutočný futbalový raj dnešnej doby, vám to plne vynahradí.
Apropos, viete ako si momentálne vedie niekdajší prominentný sok Dynamo, ktorý sa Eisernu ako chudobnému príbuznému desaťročia vysmieval? Pôsobí v Regionallige Nordost (štvrtý level) na svojom pôvodnom, zubom času poznačenom, štadióne Sportforum Steffenstrasse. A keďže aj slávna Hertha hrá v Bundeslige opäť iba o prežitie, súčasný hit futbalového Berlína sa volá Union!
Komentáre