Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Keď som Erika Grendela uvidel v útrobách trnavského štadióna, chvíľu trvalo, než som ho oslovil so žiadosťou o rozhovor. S každým si totiž podal ruku a prehodil pár slov. Nezabudli tu naňho napriek tomu, že už dávno hrá v Podbrezovej. Nielen o jeho pôsobení v tíme nováčika, o akčnom maskotovi či o plánoch po kariére sa rozprávame v našom rozhovore.
Hovorilo sa, že Podbrezová bude čiernym koňom Fortuna ligy. Po prvých štyroch zápasoch proti štyrom najlepším tímom minulého ročníka ste bez prehry. Očakávali ste, že na tom budete až takto dobre?
Išli sme do zápasov s veľkou pokorou a nevedeli sme, čo od toho čakať. Skok do prvej ligy z druhej je veľký, ale očividne sme sa s tým dokázali popasovať dobre. Máme šesť bodov a tak musíme byť spokojní, hoci pri zhode okolností tých bodov mohlo byť dokonca aj viac.
Úloha čierneho koňa vám vyhovuje?
Neviem, toto neriešim. Veríme vo svoje schopnosti a dokázali sme si, že vieme byť konkurencieschopní a že sa chceme pohybovať vo vrchných priečkach tabuľky.
Takže cieľ bude prvá šestka?
Áno, aspoň za mňa určite.
A čo osobný cieľ do tejto sezóny?
Byť prospešný pre mančaft, pomôcť mužstvu a odohrať čo najviac minút. Ja už sa predávať nikde nejdem, takže nejaké ambície, čo sa týka individuálnych štatistík, nemám. Stačí mi, keď bude tréner so mnou spokojný a keď budem pomáhať chlapcom na ihrisku.
Hovoríte, že sa predávať nejdete. Nemali ste po sezóne žiadne ponuky?
Keďže nie som voľný hráč, tak ponuky neboli. Uvidíme po konci tejto sezóny. V Podbrezovej mi končí zmluva, uvidíme, čo život prinesie. Chcem byť hlavne zdravý a ostatné… čo má prísť, príde.
Čo vás na Podbrezovej najviac zaujalo? Ako ste si zvykli na celé prostredie, mesto a nové pôsobisko?
V prvom rade ma zaujal projekt, ktorý tu bol nastavený v čase keď som sem prichádzal – vízia pracovať s mladými chlapcami podporená skúsenými hráčmi. Cieľom bol postup do ligy a s tým som tam aj šiel, že si ešte chcem zahrať ligu. Myslím, že to je dobre nastavené, výborný tréner so super tréningovým procesom. Baví ma to a obohacuje aj po inej stránke.
Takže v budúcnosti bude Erik Grendel trénerom?
Možno áno.
Stále je ale výber pôsobiska prekvapivý, ak existuje možnosť, skúsený hráč si nižšiu súťaž nevyberie. Vy ste išli do rizika.
Áno, hlavne kvôli ambícii, ktorú Podbrezová mala. Budem hrať radšej o prvé miesto v druhej lige, ako sa pohybovať na ôsmom mieste vo Fortuna lige, nehrať o nič a byť v strede tabuľky. Najviac ma motivuje snaha niečo vyhrať a byť na vrchole v dobrom mužstve.
Viacerí skúsení aj mladí hráči predĺžili zmluvy v klube, hoci pri postupe často dochádza k výrazným obmenám v kádri. Čo udržalo strojcov úspechu v Podbrezovej?
Myslím, že to, že vidia kam klub smeruje a že sa môžu zlepšiť pod skúseným trénerom. Chcú byť konfrontovaní v lige, v tom systéme, v ktorom prešli z druhej ligy do prvej. Ešte viac sa zviditeľniť a možno sa ešte lepšie predať. Nemajú sa kam ponáhľať. Myslím si, že to bol dobrý krok vedenia, že ich ešte podržali.
Aké je futbalové prostredie v Podbrezovej?
Povedal by som, že je to taký rodinný klub. V druhej lige nechodilo veľa divákov 500-1000. Možno to bolo ovplyvnené aj pandémiou a ľudia si odvykli chodiť na futbal a teraz je na nás aby sme ich prilákali späť. Myslím, že prvé kroky sme už urobili. Verím, že ľudia začnú chodiť a uvidia dobrý futbal, na ktorý v Podbrezovej dlhšie čakali.
O viacerých kluboch sa hovorí, že sú rodinné. Čo to znamená v prípade Podbrezovej?
Výborné vzťahy medzi hráčmi, ľuďmi z realizačného tímu a ľuďmi, ktorí sa starajú o chod klubu. Žiadna závisť, nikto tu nehrá na seba a tvoríme výbornú partiu, ktorá sa postupom ešte viac utužila. Myslím si, že to je silný základ pre to aby bolo mužstvo úspešné.
Povedzte mi viac o vašom maskotovi. Budí rešpekt, ak by som na tribúne rozlieval nápoje, asi by mi dal tou železnou tyčou po hlave.
(Smiech) Je to náš Železiarko a myslím, že je pre náš klub dosť výstižný. Páči sa aj mojim deťom, ktoré chodia na zápasy, takže si myslím, že to bol dobrý krok od vedenia a snáď bude baviť divákov aj naďalej.
Váš tréner na tlačovke v Trnave povedal, že Podbrezová uplietla z hovna bič. Vždy má takéto veselé narážky, alebo to nie je jeho bežný štýl komunikácie?
Je to priamy človek. Čo si myslí, to aj povie a mohlo to byť vidieť aj na tej tlačovke, kde s ním lomcovali emócie. Bol šťastný, že sme remizovali, na druhej strane bol trochu smutný z výkonu, ktorý nebol podľa jeho predstáv. Dokázali sme získať bod, čo je, myslím si, že skvelé, pretože do polčasu mohlo byť 3:0 a nikto by nemohol nič povedať. Tím však ukázal charakter a vôľu, že sa to dá a získalo bod aj napriek tomu výkonu.
Skúste trochu popísať aký je to tréner. Má dobrú povesť, ktorú si so sebou nesie a potvrdil ju aj v Podbrezovej. V čom je to jeho čaro?
Je to osobnosť, ktorá má svoju víziu a verí jej. Vie akým štýlom chce hrať futbal, či už sa darí, alebo nedarí. Postaví sa za nás a bude za nás bojovať aj v zlých chvíľach.
Keď hovoríte, že drží s vami, znamená to, že sa vami chodí aj oslavovať po výhre?
Toto zase nie. Sem tam máme nejakú spoločnú akciu. Minule sme boli spoločne splavovať Hron, kde bol s nami aj realizačný tím.
Splavovanie mu ide rovnako dobre ako trénovanie?
(smiech) Myslím, že trénovanie mu ide lepšie ako splavovanie.
Ste zaujímavo poskladaný káder, kto je u vás v tíme najväčší vodca?
Asi tí skúsenejší hráči, ale pomaly sa chytajú aj mladí. Bol by som najradšej, keby každý v základnej zostave bol takým vodcom aj na ihrisku. To je sen každého trénera, aby sa nemusel spoliehať len na jedného-dvoch hráčov, ale aby sa vytvorilo jedenásť lídrov. Sú tam mladí hráči, z ktorých by sa postupne mohlo niečo stať.
Máte tip, kto bude v budúcnosti kapitánom?
Rišo Ludha pri neúčasti Borisa Godála je kapitánom ako brankár. Možno jeden z lídrov budúcnosti. Peťo Kováčik, Mikuláš Bakaľa, je tam dosť mladých chlapcov, ktorí si zaslúžia pozornosť.
Hovorilo sa, že ste červenú kartu v zápase s Ružomberkom dostali zámerne, aby ste nemuseli hrať na Spartaku. Je na tom niečo pravdy?
Určite nie (smiech), naopak ja som sa na ten zápas veľmi tešil. Tešil som sa, že si zahrám na štadióne Antona Malatinského pred divákmi, ktorí ma majú radi. Veľmi na to mrzelo a nemohol som dva dni spať. Som rád, že ma aspoň privítali, keď som prišiel na tribúnu pozrieť si zápas.
Keď ste šli dole ku šatniam, každý si vás pamätal, zdravil, asi ste v Trnave zanechali dobrý dojem.
Určite áno, vždy som sa v tom klube cítil príjemne. Fanúšikov som si musel, samozrejme, získať výkonmi, inak by to nešlo. Vždy boli ku mne veľmi milí a aj preto ich nosím doteraz strašne hlboko v srdci. Z Trnavy mám veľa známych.
Kde ste mali počas kariéry šťastie na najlepších fanúšikov?
Takto kategorizovať by som to nechcel, pretože každý klub má niečo do seba. V každom jednom som sa cítil dobre. Z každého klubu a zápasov som si odniesol veľa zážitkov a fanúšikovia boli výborní a nemôžem povedať ani na jedných, že by sa správali ku mne nejak zle.
Derby Slovan – Spartak – komu fandíte?
Ťažké otázky mi dávate (smiech). Nebudem na to odpovedať, lebo nemám jednoznačnú odpoveď.
Máte pochodené rôzne kluby. Máte v zbierke aj nejaké suveníry, dresy, kopačky možno niečo, čo ste si vymenili počas veľkého zápasu so zaujímavým menom?
Mám doma dosť dresov z pohárových zápasov, čo som odohral či už za Slovan, alebo s Trnavou. Hamšíkov dres z Neapola je pre mňa taký najvzácnejší, keď sme hrali proti nim v skupine Európskej ligy. Škrtela si počas zápasu v tej sezóne zobral niekto iný, toho naháňali viacerí.
Najväčší zápas aký ste kedy hrali?
Doteraz si spomínam na môj prvý európsky zápas keď som mal 16 rokov proti Newcastlu, ešte za Dubnicu, keď hrali proti mne Alan Shearer, Nicky Butt, James Milner a podobní borci. Majstrovské zápasy, keď sme šli autobusom námestím po Bratislave, alebo víťazstvo v pohári s Trnavou, postup do európskej ligy s Trnavou.. Bolo tam toho strašne veľa, vážim si tieto momenty a ostanú mi navždy v pamäti.
Máte ešte nejaký sen, ktorý by ste si chceli stihnúť splniť počas vašej kariéry?
Zahrať si s Podbrezovou ešte raz aspoň predkolá európskych pohárov.
Do akej miery je to splniteľné?
Pokiaľ nesnívate, tak sa vám to nesplní. Ja osobne mám takýto sen a pôjdem si za ním. Či sa to podarí neviem, ale snívať treba.
Vidíte nejakého nasledovníka v lige, ktorý hrá na vašej pozícii, alebo v nejakej podobnej? Niekto, kto by raz mohol byť ďalším Grendelom?
Ako hráč som sa vyvíjal. Bol som iný ako mladý hráč a iný som teraz keď som po tridsiatke. V Podbrezovej vidím napríklad Samuela Ďatka. Veľmi dobrý hráč.
Ak by ste mali vytvoriť sám seba na FIFE, aký by ste si dali overal? Aké by ste si dali najlepšie vlastnosti? Aké by boli tie najhoršie?
Na FIFE som bol keď som hrával v Poľsku a dali mi 69. V čom vynikám je presnosť prihrávok, finálne prihrávky, štandardné situácie a ich zahrávanie je na dobrej úrovni. Vytrvalosť je dobrá tiež, horšie to je s rýchlosťou, možno už aj s dynamikou a fyzickou stránkou, čo samozrejme, s vekom ide dole. Nemám prehľad ako sa hýbu hráči podobného typu ako som ja. Ale v slovenskej lige… možno 72.
Komentáre