Nedeľa, 22. máj 2022

Útočník Michaloviec Matúš Marcin: Stačilo by nám tritisíc divákov, ľudia si ale cez pandémiu od futbalu odvykli

Ján Janočko Ján Janočko 21.04.2022
FOTO TASR - Lukáš Grinaj

Momentálne strieľa góly v Michalovciach, v minulosti skúšal aj Česko či Poľsko. Útočníka Matúša Marcina pribrzdili v kariére zranenia, ale dnes si futbal vychutnáva naplno. Aj o náročnom období, keď musel v 25 rokoch prerušiť kariéru, rozpráva v našom rozhovore.

Máte radšej futbalovú jar, alebo jeseň?

Nerobím v tom rozdiel. Na jedno aj druhé sa snažím pripravovať maximálne zodpovedne a podávať čo najlepšie výkony.

V jeseni ste ešte bojovali s atraktívnymi súpermi, teraz je to napínavý boj o záchranu. Čo si hráči užijú viac?

Na jeseň mali Michalovce sériu výhier a bolo to pokojnejšie obdobie. A potom sa to, paradoxne, zlomilo v Senici, keď sme remizovali. Prišla naozaj dlhá séria, kedy sa nevyhralo. Do hornej šestky sme nepostúpili, nastali nejaké systémové zmeny, ale myslím si, že zase si to nejako sadá a ide to k lepšiemu.

Michalovce síce na konci základnej časti hrali dobre, ale nevyhrávali. Hrali lepšie ako tímy, ktoré boli aj v tabuľke nad nimi, ale výhry neprichádzali. Čo to podľa vás zlomilo?

Myslím si, že asi góly. Futbal sa hrá na góly a my sme na to dosť doplácali. Herný prejav bol dobrý, ale keď sme nestrelili žiaden, alebo len jeden gól, tak potom sa to ťažko otáčalo. V zápasoch, keď sme dali prvý gól, tak nás to po psychickej stránke nakoplo a vedeli sme zápas doviesť do víťazného konca, alebo prinajhoršom remízovať. Myslím si, že tam je trochu problém – inkasovaný prvý gól môže nalomiť mužstvo a niekto potom neverí, že sa to dá otočiť. 

Hráte v tej skupine o záchranu, s každým súperom sa stretnete štyrikrát v sezóne – ak vám ho náhodou pohárový žreb nepridelí aj piatykrát. Máte sa so súpermi ešte čím prekvapiť?

Systém je navrhnutý tak, že sa hrá skupina na udržanie a skupina o titul. Paradoxne to napríklad vyšlo tak, že s Moravcami sme hrali posledné kolo základnej časti a hneď v úvode nadstavby, takže dva duely v priebehu troch kôl. Či sa môžeme nejako prekvapiť, to je ťažká otázka. Pripravujeme sa na každý zápas a hľadáme nejaké informácie z toho minulého. Ak sa však medzi zápasmi nehralo veľa ďalších stretnutí, asi sa tam toho veľa nezmení.

Michalovce si prešli výmenou trénera, hovorí sa, že nová metla dobre zametá. Tak čo ten Noro Hrnčár, dobre zametá?

Z môjho pohľadu je tam veľa pozitív či už v šatni, alebo na ihrisku. Dal nejaký herný systém, ktorý chce na ihrisku aplikovať a sú to jednoduché veci. Jasne povie, čo chce od hráčov na ihrisku. Kto to plní, tak bude hrať a kto nie, tak má smolu. Je trénerom, ktorý si potrpí na disciplínu a je to vidieť. 

Vnímali ste Nora Hrnčára ako trénera aj predtým ako prišiel k vám? Mali ste na neho nejaký názor, ktorý sa zmenil?

Určite som ho vnímal aj predtým. V sezóne 2013-2014 som šiel na hosťovanie do Banskej Bystrice, kde ma tri mesiace trénoval. Mali sme dobrý vzťah, naozaj na profesionálnej úrovni. Hrával som vtedy tiež na hrote útoku, potom sme boli pár rokov v kontakte. Neskôr som mal zdravotné problémy, tak sa to trochu stratilo. Vnímal som ho, chodil po Slovensku, trénoval Trnavu, Myjavu, Trenčín, Ružomberok a teraz sme sa stretli opäť a je to pre mňa pozitívna zmena.

Prezraďte mi viac o fanúšikoch v Michalovciach, akí sú?

Myslím si, že na Slovensku je s fanúšikmi trochu problém. Nechodí ich na štadión veľa. Keby prišlo na michalovský štadión aspoň 3000 ľudí, tak by kulisa bola fakt fantastická. Bohužiaľ aj covidové opatrenia spôsobili, že ľudia trochu prestali chodiť. Možno keby sme hrali o zaujímavejšie priečky, tak by to bolo lepšie. 

Máte pocit, že diváci si počas covidu odvykli od chodenia na futbal? 

Ja osobne si myslím, že hej. Dva roky, to je dlhá doba. Osobne, keď som mal nejaký voľný víkend, tak som tiež šiel na dedinský futbal, pozrieť si nejakú štvrtú, piatu ligu a povzbudiť kamarátov. Počas opatrení boli zakázané všetky nižšie súťaže a myslím si, že ľudia si trochu odvykli. Možno sa mýlim, ale keď bude krajšie počasie a tiež aj naše výsledky budú lepšie, tak ľudí prilákame na štadión. Uvidíme či sa to nejak v lete zmení. 

Máte pochodené Česko aj Poľsko, hrali ste tam tamojšiu súťaž. Čo vám najviac na Slovensku chýba, čo sa týka futbalových vecí?

Rozdiel v lige je asi trochu v tej agresivite. Prvá Česká liga je v tempe o niečo vyššia oproti slovenskej. Ťažko povedať, čím to je, ale možno kvalitou hráčov. Česi aj Poliaci tiež vedia pritiahnuť viac ľudí na svoje štadióny. Myslím si, že prvé ligy majú určite väčšiu kvalitu ako tá slovenská. Hlavný rozdiel však vidím v európskych pohároch. Slovan je štvrtýkrát po sebe majster, ak by postupil do skupiny Ligy majstrov, bol by to zázrak, ktorý by nikto nečakal. Naproti tomu, pražská  Slavia hrá štvrťfinále Konferenčnej ligy s Feyenoordom a nikto sa tomu ani nečuduje. Takže asi tam je trochu ten rozdiel.

Ak by prišla nejaká dobrá ponuka, máte chuť vrátiť sa ešte do Česka, alebo Poľska?

Keď človek hrá futbal, tak by si chcel zarobiť aj nejaký peniaz a ja som bol dlho zranený. Pomaly som už ani neveril, že by som sa mohol vrátiť. Teraz keď hrám ligu, futbal mi opäť chutí, po dlhšej dobe som zdravý a stále sa viem presadiť, tak si hovorím: prečo nie? Ak by prišla zaujímavá ponuka, rád by som ešte okúsil aj zahraničie.

Vráťme sa ešte do Michaloviec, zvykli ste si?

Z Prešova to mám blízko, s manželkou sme si poriešili aj bývanie, lebo sme nechceli pendlovať hore-dole. Sú tu priateľskí ľudia, či už majitelia, športový riaditeľ, tréner a v klube sme tiež fantastická partia. Môžem povedať, že asi najlepšia akú som kedy mal. Určite mi Michalovice prirástli k srdcu.

Ostanete aj budúcu sezónu?

To je vždy otázne, niečo sa môže zmeniť. Tak to chodí vo futbalovom živote. Môže prísť ponuka, ktorú klub akceptuje a prestúpim. Ale ak sa nič výrazné nezmení, tak by som mal aj ďalšiu sezónu pôsobiť v Michalovciach.

Dokedy máte platnú zmluvu?

Platná je ešte na celú ďalšiu sezónu.

Chýba vám Matej Trusa? 

Chýba, ale povedal by som, že už začínal prevyšovať našu ligu. Na to, ako je mladý, dozrel a bol to správny krok. Posunul sa vyššie a opäť našiel novú motiváciu. Plzeň je jeden z najväčších klubov v Českej republike. Je to pre Trusu obrovský krok a posun. Chýba nám v partii, ktorá bola v šatni, ale to je futbalový život. Teším sa však, že sa v lete stretneme a posmejeme.

V Česku ste už boli a tiež ste pôsobili v útoku. Dávali ste mu pred prestupom nejaké rady?

V Česku som toho veľa nenahral, kvôli mojim zraneniam. Ale jasne, je to mladý futbalista a rady si pýtal aj sám, čo je pozitívne. Chce sa učiť a napredovať. Rady som mu dával, ale ani nie až tak tie futbalové, ale skôr praktické – aby si zachoval chladnú hlavu a nelietal niekde v oblakoch. Veľakrát sa stáva, že mladí chlapci majú vyššie platy a potom ich to môže zlákať na iné chodníčky. Matej je však profesionál a v tom by problém byť nemal.

Čo máte na pôsobení a Michalovciach úplne najradšej?

Ja som si to malé mestečko obľúbil. Hlavne asi tým, že sú tu naozaj dobrí ľudia a keď si sadnete po ľudskej stránke, tak aj v meste sa dá o to jednoduchšie fungovať. Na Michalovce nemôžem povedať zlého, čo sa týka hráčov, trénerov, tak je to na dobrej úrovni. Ak by sme hrali o vyššie priečky, v hornej šestke, tak by to bolo o to lepšie. Čo však nebolo túto sezónu, môže byť ďalšiu. 

Spomínali ste, že ste chodili na dedinský futbal, stále to platí? Baví vás to?

Jasné, keď som mal 25 rokov prerušil som kariéru a šiel do štvrtej ligy lebo som mal dlhodobé zdravotné problémy. Na štvrtú ligu to malo celkom dobrú úroveň. Trénoval nás terajší tréner Prešova, Róbert Petruš. Tréningy aj zápasy mali úroveň možno aj tretej ligy. Keď mám trochu voľna, chodím pozrieť chlapcov a niekedy povzbudzujem brata, ktorý hrá v šiestej lige.

Takže môžete povedať, že vám dedinský, poloamatérsky futbal, dal niečo do kariéry?

Mne dal veľa. Štyri, päť rokov som sa trápil a chodil po operáciách. Vždy som sa chcel vrátiť na najvyššiu úroveň, ale telo proste povedalo, že nie. Potom sa to vďaka nižšej záťaži a fyzioterapeutovi, ktorého som mal v klube v Ľuboticiach, zlepšilo. Denne sa o mňa staral a za ten polrok ma dal dokopy. Radil mi, čo robiť po tréningoch, ako regenerovať. Strašne mi to pomohlo a telo si nejak zvyklo. Po pol sezóne ma zobrala Podbrezová do druhej ligy a postupne som si zvykol na vyššiu záťaž. Od roku 2018-2019 už to potom bolo dobré.

No a na záver 5 otázok, na ktoré chcem krátke odpovede

S kým si v kabíne rozumiete najviac?

Je tam viac ľudí, ale keď mám povedať len jedného, dvoch, tak Filip Vaško a Dano Magda.

Aký by bol podľa vás optimálny počet tímov v lige?

To je tak záludná otázka (smiech). Ja by som povedal, že podľa mňa je počet nepodstatný, hlavne nech tam sú kluby, ktoré v lige majú čo robiť a spĺňajú podmienky súťaže.

Máte nejakého vysnívaného trénera, pod ktorým by ste si chceli zatrénovať?

Jurgen Klopp. 

Kto je váš futbalový vzor, alebo možno bol v detstve?

V detstve Wayne Rooney a podľa prístupu a toho ako všeobecne pôsobí na ihrisku tak Cristiano Ronaldo.

Ak by ste mali vyskladať vlastný tím na malý futbal čisto len z hráčov zo slovenskej ligy (5 hráčov + brankár) kto by v ňom bol?

Určite by tam bol Igor Žofčák, ktorý je fakt na technicky neskutočnej úrovni a vo svojom veku dokazuje, že do ligy patrí medzi top hráčov. Do brány by som dal svojho kamaráta Patrika Lukáča zo Zlatých Moraviec. Ďalej by som zobral Filipa Vaška z Michaloviec, Kuba Kadáka, ktorý sa dobre ukazuje v Trenčíne a Vlada Weiss mladšieho zo Slovana. No a do obrany by som si ešte vzal Martina Škrtela.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera