Pondelok, 22. apríl 2024 
Denis Bohumil Schvarcz Východniarske semifinále medzi Košicami a Michalovcami ponúklo počas Veľkej noci zážitok. Vypredanú Steel Arénu počas piateho zápasu série, vyrovnanej po prvých štyroch. Epický zápas, ktorému chýbalo pár sekúnd do rekordnej šiestej tretiny.
A dokonalú lúpež hokejistov od Šíravy.
VSŽ Košice – Dukla Michalovce 1:2 pp
V prvých štyroch semifinálových zápasoch rýdzo východniarskej série extraligového playoff sa zakaždým presadili domáci. Hoci úvodné dve stretnutia zvládli Oceliari s relatívnym prehľadom, na ľade protivníka sa im nedarilo. Dukla zaslúžene vyrovnala, piaty zápas v Košiciach preto sprevádzali zvýšené očakávania:
Vrátia sa Košice k dominancii v Steel Aréne?
Potvrdia Michalovce, že našli spôsob, ako prekonať víťaza základnej časti aj na jeho gigantickom klzisku?
A podarí sa Košiciam vypredať zimný štadión Ladislava Trojáka napriek tomu, že predaj lístkov majú na internete vo vlastnej réžii?
S troma, ktorým som na poslednú chvíľu pribehol do mesta robiť štvrtého, sme sa čakali na pľaci pred vchodom do Arény štvrťhodinku pred výkopom. Nikde žiadne davy, mal som trochu obavu. Ukázalo sa, že problémy s online predajňou lístkov sa podarilo vyriešiť, všetci boli dávno vnútri.
Na miesta v prvom rade za bránkou sme sa dostali asi po štyroch minútach hry. V prvom rade som nesedel sto rokov, mali sme výhľad rovnaký, ako televízne kamery za plexisklom. Najlepší možný. Jediný, ktorý v ňom mohol brániť, bol domáci maskot. V prvej tretine bol aj najaktívnejším účastníkom zápasu v košickom drese.
Najaktívnejši v košickom drese v prvej polovici zápasu proti Michalovciam. V prvom rade som dlho nesedel 🙂 🧡🖤 pic.twitter.com/KW1g3fT1ZO
— denis schvarcz (@TVBohumil) April 8, 2023
Prefíkané líšky
Začiatok zápasu vyšiel z môjho pohľadu lepšie hosťom. Najmä preto, že sa hra odohrávala dlhé minúty na opačnej strane klziska. Útoky domácich veľmi neprichádzali, opticky sa viac korčuľovalo pred Janusom. Dávid Buc jednu dorážku skúsene dostal za košického brankára a v krčme nad sektorom sa vo veľkom krútilo hlavou nad pomalším rozbehom domáceho kolektívu.
Ešte do polovice druhej tretiny sa Michalovce držali, až potom sa začalo zápasové kyvadlo prenášať na stranu Košíc. Tie do súpera búšili aktívnou hrou v útočnej tretine, neúnavným korčuľovaním popri mantineloch a posúvaním puku po obvode pásma. Inými slovami, namiesto hokejovej krásy sme sledovali úporný boj.
Prefíkané líšky eliminovali košických forwardov vytláčaním do rohov, strkaním hokejok do prihrávok a sústavným blokovaním striel. Oceliari vymýšľali, vymýšľali, no ofenzíve paradoxne chýbala kreativita. Jediný jej poryv – spiatočnú prihrávku Jääskeläinena – poslal krajan Leskinen konečne do siete.
Zábava graduje
Zábava gradovala v tretej tretine. Aspoň tak sme si mysleli. Košický kotol burcoval zaplnený štadión, atmosféra plnej Steel Arény bola finálová. Strely na gólmana v bielom drese s nápisom MI(chigan?) pribúdali. Zdalo sa, že je len otázkou času, kedy aj druhý puk pustí za seba.
Nepustil, v tretej tretine nikto neskóroval, hoci sa polovicu zápasu hralo na jednu bránku. Na sociálne siete začali pribúdať príspevky oslavujúce heroizmus maskovaného muža na michalovskom bránkovisku. Podľa mňa mu významným spôsobom asistovala obranná hra jeho spoluhráčov a absentujúca schopnosť Košičanov vymyslieť niečo iné ako hru v rohoch a nahadzovanie pred bránku.
Na bránkovisku bol ale buď puk, alebo hráč VSŽ, skoro nikdy nie oboje naraz. Aj preto musela rolba na ľad aj po tretíkrát.
Overtime
Prvé predĺženie bolo najlepším úsekom hry. Hosťom pomohli dve presilovky, ktoré dostali z pľúc sektora s krikľúňmi prvé vulgarizmy. Nebolo ich veľa, no pán vedľa mňa ich zaregistroval. Okolo neho a vlastne v celom sektore súsediacom s kotlom sedelo veľa detí. Nabudúce si asi kúpia sedadlá na opačnú stranu Steel Arény.
Dukle pribúdali strely, Janus v košickej bránke odolával. Treba ale napísať, že nepôsobil rovnako istým dojmom, ako kolega krížom cez ľad. Ani Košice nevyužili presilovku, ani na začiatku a ani na konci prvého overtajmu. Na jeho konci sme s prekvapením zistili, že sa nepôjdu nájazdy. Pokračujeme.
Mičigen sa nekonal
V druhom predĺžení už bolo na všetkých prítomných poznať únavu pokročilého večera. Deti upadali do letargie, na jumbotrone som videl jednu dámu zívať. Prebrali sme sa, keď v rámci zábavného spestrenia porovnali jednu z diváčok k Zdene Studénkovej. Mala zhodu púhych 25%, ale aj tak. Tento spôsob zábavy sa mi zdá trochu infantilný. Ale možno len starnem s menšou gráciou, ako pani herečka.
Keď sme už pri veteránoch, vymýšľali sme, aký koniec zápasu by bol najviac štýlový. Mišo povedal, že je viac unavený ako hráči, ktorí už sa sebou len vláčili nohy. Aj tak hlasoval za koniec v desiatom predĺžení o tretej hodine ráno. Ja som navrhoval Mičigen Mareka Hovorku. Mali by sme ho pred očami a tak som v každom striedaní tlačil skúseného forwarda za bránku.
Koniec. Ticho. Zmar
Po očku sme sledovali pribúdajúci počet zákrokov Stana Škorvánka, na twittri som už strácal trpezlivosť.
Vzťahuje sa aj na OT v 5. zápase semifinálovej série 👇🍺 https://t.co/nylWAfwTZ8
— denis schvarcz (@TVBohumil) April 8, 2023
Počet striel Košíc sa na počítadle zastavil na čísle 50. Čože je to päťdesiatka, keď máme v bráne Škorvánka, si možno spieval sektor fanúšikov hostí, zaplnený rovnako ako domáce. Do posledného sedadla, plný oranžovo-bielych vlajok. Keď sa už zdalo, že z rozpočtu Steel Arény ubudne ďalšia nafta potrebná na odkrúženie Zamboni a vyžehlenie ľadu, šokoval osemtisíc ľudí Lotyš Zabukovs. Po akcii dvoch Rusov Pereskokov preveril dres Janusa, z ktorého puk vypadol na bránkovisko. Zabukovs pri ňom bol prvý a dorazil ho do bránky.
Koniec, hotovo. Ticho v Aréne bolo ešte ohlušujúcejšie, ako ticho po zápase Slovenska s Kanadou na MS 2019. Na konci druhého predĺženia, po piatich tretinách, z ktorých v štyroch VSŽ dominovali, nikto nechápal, čo sa práve stalo. Nikto z fanúšikov Košíc nepočítal s tým, že eúfória sa obmedzí na jeden malý sektor v rohu pod strechou zimného štadióna.
Michalovce ukradli piaty semifinálový zápas v Košiciach. Hlavným vinníkom lúpeže je Stanislav Škorvánek, pravdaže bez výdatnej pomoci udatných líšok pred ním by to nedokázal.
Dukla môže postúpť do finále, musí ale vyhrať ešte jeden zápas. Košice môžu vstať z mŕtvych na Veľkonočný pondelok. TO by bolo štýlové.
Keď ale Michalovce na ceste do finále slovenskej extraligy prekonajú Trenčín, Slovan a aj Košice, bude treba sňať klobúk, potriasť rukou a zablahoželať.
Komentáre