Utorok, 23. apríl 2024 
Tarek Yacoob Už dnes sa začínajú Majstrovstvá sveta v para hokeji 2021. Pre Slovensko pôjde vôbec o prvú účasť v elitnej kategórii. V nej hrá len osem mužstiev a spolu so Slovenskom postúpilo medzi elitu aj silné Rusko.
Šampionát sa opäť odohrá v susednom Česku, dejiskom bude Ostrava, kde bola pred dvoma rokmi skvelá atmosféra. Pred začiatkom majstrovstiev sme sa o slovenskom tíme, para hokeji ako takom, či samotnom šampionáte porozprávali s generálnym manažérom našej para hokejovej reprezentácie, Miroslavom Drábom.
Čo všetko musí stíhať generálny manažér tímu a čo je hlavnou náplňou vašej práce?
Tých úloh je naozaj veľa. Generálny manažér zastupuje slovenskú reprezentáciu na všetkých vrcholných stretnutiach a rokovaniach, zastupuje ju počas mediálnych výstupov, tlačových konferencií a stretnutí so zástupcami médií. Po dohode s realizačným tímom tiež stanovuje ciele sezóny a jednotlivých akcií a spolu stanovuje plán sezóny a termíny sústredení (tréningov). Počas reprezentačných akcií (sústredenia, turnaje) je tiež hlavným vedúcim akcie, navrhuje výšku odmien, objednáva výstroje, spravuje stránky a je tam ešte viacero nemenej dôležitých úloh.
Aké sú vaše pocity pred premiérou slovenskej reprezentácie na MS v para hokeji?
Dnes si žijeme sen, o ktorom sme pred rokmi ani nesnívali. V roku 2010 sme začínali ako čistí amatéri od úplných začiatkov. Vtedy sme naozaj ani nesnívali o tom, že sa raz dostaneme takto vysoko.
K tomuto úspechu vám úprimne gratulujeme. Už v sobotu vypukne šampionát elitnej kategórie. Pre Slovensko je to veľký úspech. Turnaj sa opäť uskutoční v českej Ostrave, na turnaj sa chystajú aj slovenskí fanúšikovia. Čo ich okrem skvelej atmosféry na turnaji čaká?
Pre mnohých to bude prvý „live“ zápas v para hokeji. Je to veľmi atraktívny šport, veľmi dobré sa na to pozerá a nechýbajú ani správne emócie, či nemenej dôležitý ľudský rozmer. Na fanúšikov čaká aj skvelá fanzóna, ktorá môže prilákať najmä rodiny s deťmi. Budeme veľmi radi za každého diváka. K dispozícii dokonca máme viacero voľných vstupeniek na jednotlivé zápasy.
Z vašich videí na facebookovej stránke je vidieť, že tento šport je naozaj poriadna makačka. Od prvého turnaja so slovenskou účasťou ubehlo takmer desať rokov a je veru vidieť značný progres. Z bodu nula ste sa dostali medzi elitnú osmičku. Aké faktory hrali hlavnú rolu pri vašom obrovskom zlepšení sa?
Para hokej je jeden z najnáročnejších športov vôbec a najmä fyzicky je veľmi náročný. Od samotných začiatkov sa nám v tíme „premlelo“ asi 50 hráčov a za každým hráčom je aj unikátny osud, príbeh a hráči majú aj rôzne druhy zranení. Na Slovensku sme len jeden klub, spoločne trénujeme v Dolnom Kubíne. Chalani, ktorí sú s nami od začiatku si prešli všeličím a všetko vydržali. Viacerí chalani hrávajú v českej lige. Ak by ju pravidelne nehrávali, neboli by sme tak ďaleko a postup do elitnej skupiny by sa nám nepodaril. Máme ale problém s počtom hráčov. Celkovo je to obrovská drina a hráči musia mať veľkú sebadisciplínu a ctižiadostivosť. Chalani majú svoje hendikepy aj doma a aj samotné prevozy sú oveľa náročnejšie ako v iných športoch. Pomáhame ale aj novým hráčom. Spolu síce trénujeme v Dolnom Kubíne, ale ak chce niekto začať vo svojom meste, vieme mu spolu s trénerom pomôcť.
Na internete sa z individualít spomína najmä útočník Martin Joppa. Oficiálna stránka zas upozorňuje na kvality brankára Eduarda Lepáčka, ktorý bol na poslednom turnaji v Berlíne vyhlásený za najlepšieho brankára B-skupiny. Sú títo dvaja hráči oporami tímu?
Súhlasím s tým, že v bránke nám je oporou Eduard Lepáček. Z herného hľadiska má náš tím na týchto majstrovstvách osobnosti v každom jednom hráčovi. Náš tím je veľmi dobrou a vybalancovanou skladačkou. Každý chalan je jednou kockou z lega. Bol by veľký problém, ak by nám vypadol čo i len jeden hráč. Sme silní ako piliere. Platí to aj pre celý realizačný tím. Fyzioterapeuti, trénerka gymnastiky, ja s kolegom Radom Bielečkom (pozn. redakcie: hlavný tréner reprezentácie), proste všetci. Tu nie je priestor na nejaké rozbroje, musíme všetci držať spolu.
Pred mesiacom ste v rozhovore pre Hockey Slovakia hovorili o cennej skúsenosti trénovať na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Je tu potencionálne priestor hrať prípravné zápasy, či dokonca MS. Aká je tu budúcnosť a čo to môže znamenať pre progres v slovenskom para hokeji?
Našou víziou je vybudovanie troch centier, ideálne v horizonte piatich až šiestich rokov. Jeden už máme na Orave (Dolný Kubín) a ideálne by sme potrebovali ešte jeden v Bratislave a jeden v Košiciach. Každé centrum by potrebovalo aspoň šesť až sedem hráčov. To by bola „úplná bomba“. Na Zimnom štadióne zakúpil Slovenský zväz ľadového hokeja spolu so Slovenským paralympijským výborom mantinely, ktoré sú pre nás potrebné. Je tam pre nás vytvorená vhodná plocha na prípravné zápasy či turnaj. V Bratislave hrá veľké množstvo tímov. MS by sa tam ale hrať mohli. V Dolnom Kubíne sa odohral prvý medzinárodný para hokejový turnaj na Slovensku. Mali sme tam skvelé podmienky. V Kubíne by sa mohli hrať priateľské zápasy a medzinárodné turnaje.
Pred majstrovstvami ste odohrali prípravu v ruskom Soči. Aké ste tam mali podmienky?
Soči bol vrchol našej prípravy a splnili sme cieľ odohrať štyri reprezentačné zápasy. Dva zápasy sme odohrali s ruským áčkom, ktorý bol rozdelení na štyri päťky. Oba zápasy sme prehrali 5:0, no Rusi sú TOP3 na svete. Pre nás to boli super výsledky. Kazachstan bol ľahší súper, s ním sme vyhrali. Jedinou obavou bola korona. Našťastie, mali sme všetci negatívne PCR testy. Prípravu sme mali celkovo veľmi dobrú. Trénovali sme doma „na sucho“ a dvakrát do týždňa sme pridávali tréning na ľade v Liptovskom Mikuláši. Navyše, mali sme trojdňové sústredenia vo Zvolene. Mali sme to celkovo veľmi slušne nahustené.
Slovenskí para hokejisti urobili pred dvoma rokmi maximum. Na turnaji v Berlíne sme nepatrili medzi favoritov, no porazili sme Čínu a slovenská reprezentácia získala veľmi cenné druhé miesto. Ako hodnotíte výkony tímu po príprave v Rusku?
Príprava nám jednoznačne ukázala, že sme šli výkonnostne hore. Každý jeden chalan v tíme sa zlepšil. Bolo to vidno aj v prípravnom zápase s Južnou Kóreou v Ostrave, ktorú sme porazili 4:1. Južná Kórea skončila tretia na paralympiáde pred troma rokmi. Problémom ale ostáva nižší počet hráčov a kľúčové je, aby sme ostali všetci zdraví a bez zranení.
Na záver máte priestor odkázať čokoľvek našim čitateľom?
V prvom rade chcem poďakovať všetkým, ktorí s nami stoja od začiatku, ale aj tým, ktorí sa postupne pridávali k fanúšikom a držia nám palce. Chcem tiež pozdraviť všetkých bežných ľudí, ktorí doteraz možno o para hokeji nepočuli, alebo nevedia čo to je za šport. Chalani, ktorí para hokej hrávajú nám všetkým ukazujú, že ak človek niečo chce spraviť pre seba či spoločnosť, tak sa to naozaj dá a chalani urobili pre Slovensko veľký kus roboty. Tiež ľuďom ukazujú, že každý človek s akýmkoľvek hendikepom môže žiť svoj sen.
Komentáre