fbpx
nedeľa, 22. september 2019
Peter Sagan
SITA/AP Photo
Cyklo

Aké to je, keď Sagan nevyhrá?

Cez víkend vyvrcholil prvé belgické klasiky, karty odkryli všetci favoriti. Vrátane Petra Sagana. V piatok na E3 BinckBank Classic a v nedeľu na Gent – Wevelgem. Počet výhier najrýchlejšieho Slováka na kolesách? Nula.

Z Gentu do Wevelgemu

To boli preteky! Na rovine fúkalo, na nespevnených cestách sa prášilo a na hellingenoch cyklistom tuhli nohy tak, že bicykle išli opačne. A Sagan opäť bavil.

Vietor fúkal z boku, spredu, asi odvšadiaľ a nasekal pelotón na skupinky. Peter stavil na útočnú kartu a bol dvesto kilometrov v čelnej skupine, čo nie je žiadna sranda. Z toho vyše 50 kilometrov to štyria jazdci v ťažkých podmienkach ťahali na porážku a slovenský cyklista pracoval z nich najviac. Na prašných cestách potiahol celú skupinu sám a len protivietor a silný Quick – Step zamedzili tomu, aby to únik dotiahol až do konca. V šprinte unavený Peter už šancu nemal. Vyhral Alexander Kristoff, ktorý po rokoch oslavuje triumf na klasike.

Sagan však urobil aj napriek veľkému výkonu chybu. Dovolil si nevyhrať.

Slovenský fanúšik

Povolebná nedeľa v domácnosti slovenského fanúšika mohla vyzerať asi takto: v obývačke pripravené chlebíčky, koláč od babičky alebo vychladená desiatka k poobednej tlačenke. K tomu kávička, samozrejme. V televízore zvolený Sagan. (Teda aspoň pre tých, ktorí sa nerozhodli navštíviť nové Tehelné pole, kým je ako sa hovorí in.)

Fanúšik je po rokoch Petrovými kúskami natoľko presýtený, že pri sieste v obývačke očakáva jeho ďalšie a ďalšie víťazstvá. Prečo by sa malo niečo zmeniť na jarných zvyklostiach?

Internety tak po pretekoch pravidelne otvárajú svoje brány, aby frustrovaný fanúšik mohol vypustiť ventil. Národný hrdina nesplnil misiu.

Slepo píšu hore-dole, nevidiac Saganovu silu v nohách v dvesto kilometrovom úniku. Bežný človek len na mape kuká ako puk, že aký kus cesty. Nevidiac jeho silu v nohách v San Reme, hoci na víťazstvo nevydalo.

Je už Sagan slabý?

Kritizovať ale skutočne nie je čo. Sagan si zaslúži uznanie aj keď nevyhrá, takého cyklistu nebudeme vidieť v pelotóne veľmi dlho. A vo farbách Slovenska už vôbec.

Je jasné, že Peter, povedzme ročník 2016, nie je ten istý Sagan aj v roku 2019. Aspoň zatiaľ, to treba dodať jedným dychom. Vrcholy jari sú len pred nami. Na bergoch (čítaj v kopcoch) jazdil už istejšie, dominantnejšie. O tom je však cyklistika a čo nie je teraz, môže byť o týždeň opačne.

Mláďa Sagan nám dozrelo a už ho neuvidíme naháňať každú mláku alebo dieru na ceste, ako kedysi. Preteky, v ktorých chce byť najsilnejší si vyberá a formu časuje. Minulý rok to napríklad vyšlo na Paríž – Roubaix. Dlažobná kocka z pekla severu je vďaka tomu na polici s trofejami v Monaku. Alebo v Žiline.

O Saganovu silu sa nemusíme báť, ostatné je už o šťastí a súperoch. A tí sú tento rok rovnako silní.  

Nikto nevyčnieva. Až na Quick – Step

Z toho, čo sme doteraz videli je jasné jedno. Ak sa niečo radikálne nezmení, tím Deceuninck Quick – Step bude valcovať všetku konkurenciu. Zdeněk Štybar jazdí vo vrcholovej forme.

Návod ako na nich predviedol v piatok GVA, o niečo podobné sa pokúšal v nedeľu Sagan. Práve to sú cyklisti, ktorí spolu s mladými puškami ako Wout van Aert alebo Mathieu Van der Poel môžu miešať karty a zdramatizovať priebeh pretekov.

Favoritov bude ale stále viacero a Peter Sagan ešte vždy patrí medzi nich. Už najbližšie týždne ukážu, kto miešal akými kartami v úvode jari. Pre Petra by bolo najlepšie, ak by si namiešal jedno Flámsko, jeden Roubaix, k tomu jeden Amstel a jeden Liege – Bastogne – Liege. To je ale scenár pre maximalistov.

Ak ho uvidíme pretekať ako v Belgicku, odmena príde. A z kritikov sa opäť stanú fanúšikovia. Veci sa znova vrátia do normálu a v pondelok bude cesta do roboty opäť krajšia.