Zakliate San Remo

Tristo kilometrov v nohách, nevyspytateľný záver a asi dvadsať možných víťazov. Miláno – San Remo ani tento rok nesklamalo a v závere sme videli napínavý súboj najlepších cyklistov na svete. Žiaľ, s nevydarenou koncovkou Petra Sagana. Ani deviaty pokus na talianskych cestách neskončil triumfom rodáka zo Žiliny.

San Remo aj naďalej ostáva nedobytnou pevnosťou. Štvrté miesto však musíme brať ako úspešný výsledok, či sa nám to páči alebo nepáči.

Prehra, ktorá bolí

Na Poggiu sme videli starého dobrého Sagana, ktorý nič nenechal na náhodu a  v rozhodujúcich momentoch bol pripravený. Skvelú robotu odpracovali na čele jazdci Deceuninck Quick – Step, ktorí zrýchleným tempom natiahli pelotón a vytvorili pozíciu pre Juliana Alaphilippa. Jeho útok zachytil slovenský cyklista v správnom momente a po vyselektovaní rozhodujúcej skupiny sa začal taktický boj.

Sagan, vedomý si svojej pozície najrýchlejšieho pretekára v skupine, musel doťahovať Trentinov pokus o únik v záverečných dvoch kilometroch. Do záveru mu preto neostalo toľko síl a po taktickej chybe sa už nedokázal v šprinte dostať včas do čela. Škoda, že sa do vedúcej skupiny nestihol dotiahnuť Daniel Oss, nechýbalo veľa a mohlo byť inak. Julian Alaphilippe využil veľkú jarnú formu a zaknihoval prvé víťazstvo na monumente.

Pre Petra je to prehra, ktorá bolí, pretože bol opäť veľmi blízko. Potvrdilo sa tvrdenie, aké je Miláno – San Remo nevyspytateľné. Vyhrať môže len cyklista, ktorý v deň D neurobí žiadnu chybu a je v stopercentnej pohode.

Aj tak skvelé výsledky

17, 4, 2, 10, 4, 12, 2, 6, 4. To nie sú čísla do športky, ale všetky Saganove umiestnenia na Primavere. Po jeho odchode do dôchodku už nebudeme mať čo hodnotiť. Preto treba brať každé podobné umiestnenie všetkými dvadsiatimi, aj keď prehra v srdci fanúšika vždy zabolí.

U Petra sme si natoľko zvykli na víťazstvá, že zdravý úsudok ide občas bokom. Chceme ich, požadujeme ich a musíme ich mať. Pýtame sa: Prečo išiel prvý, prečo nezačal šprintovať skôr, prečo?

Občas zabúdame na to, že cyklistika je šport, kde rozhodujú detaily a jazdci nejdú na baterky. Konkurencia sa pribúdajúcimi rokmi rozširuje a vyhrávať na veľkých a ťažkých pretekoch nie je samozrejmosť. Od čias Eddieho Mercxa, ktorý vyhral v San Reme sedemkrát sa cyklistika zmenila. Deväť Saganových účastí bez víťazstva, hoci je dlhodobo považovaný za najväčšieho favorita, sú zreteľným dôkazom.

Primavera je pre Petra jednoducho zatiaľ zakliata. Nebol by prvým velikánom, ktorý by tento monument nepokoril. O rok však budeme veriť znova.

Dobré vyhliadky do ďalších týždňov

Posunutie začiatku jarnej časti sezóny a viróza nespôsobili Saganovi priveľa ťažkostí. Do rozhodujúceho záveru sa dostal ako jediný zo šprintérov, aj keď Peter vlastne čistokrvný šprintér nie je.

Už v piatok je na programe E3 – BinckBank Classic, kde uvidíme prvé tohtoročné boje na kockových bergoch. Všetko už bude postupne smerovať k druhému monumentu sezóny. Preteky Okolo Flámska sú na programe v nedeľu o dva týždne. Dovtedy je ešte more času, aby Sagan v plnej kondícii predviedol na belgických cestách to najlepšie.

Flámske kocky mu sedia viac ako San Remo.