Martin Bukata: Pozvanie do trnavského kotla by som neodmietol

Nenápadne sa tvrdou prácou vypracoval na jednu z opôr trnavského Spartaka. Dobre rozbehnutú sezónu mu pribrzdilo zranenie. Počas jednej z mojich futbalových ciest som stretol Martina Bukatu na čerpacej stanici a spýtal som sa ho, či nespravíme rozhovor. Teraz nastala správna chvíľa. A tak si môžete prečítať aj o tom, ako prežíva odlúčenie od rodiny, prečo má jeho číslo na drese symbolický význam a aj to, prečo mu jedno tričko pre víťaza pohára nestačilo.

Zvykli ste si už na tlak v Spartaku?

Myslím, že áno. Vedel som už keď som prichádzal, ako to tu funguje. Hrá sa o najvyššie priečky a pozície, na tlak som sa pripravil.

Boli ste v Košiciach, v Poľsku, chvíľu v Taliansku. Sú tu najnáročnejší fanúšikovia?

Ťažko povedať, pretože každý chce vyhrávať. Poľsko má tiež náročných fanúšikov. Zažil som situáciu, kde sme to dotiahli na vicemajstra a potom sme dva roky hrali o záchranu. Bol to obrovský tlak. Keď som odchádzal, hrali sme posledný zápas o vypadnutie. Kto vyhrá, ostáva v lige. Vtedy sme vyhrali a mne spadol taký obrovský kameň zo srdca, že to som už dlho nezažil. Aj kvôli tlaku od poľských fanúšikov.

Vy ste v Trnave, žena a syn sú väčšinu času na východe. Ako zvládate odlúčenie od rodiny, keď ste takto ďaleko?

Nie je to ľahké, ale už som niečo podobné zažil aj predtým. Je to náročné, ale funguje tak veľa hráčov. Prvoradá je pre mňa stále rodina, preto sa vždy dokážeme prispôsobiť.

A ako si zvykáte na maródku? Máte zvláštne zranenie, o ktorom ste ani nevedeli, že ho máte…

Vedel som, že niečo nie je v poriadku, ale dalo sa s tým hrať, takže som to vydržal. Niektoré dni však boli tréningy veľkým trápením. Začali sme to teda riešiť. Nečakal som, že to bude prasklina v kosti. Myslel som si, že to bude z nárazu, nejaký opuch. Trochu ma to zaskočilo. Rehabilitácia šla dobre a myslel som si, že po repre pauze bude všetko okej. Bol som na kontrolnú magnetickú rezonanciu, ktorá ukázala, že to ešte nie je v poriadku. Potreboval som ešte ďalšie dva týždne a dať to dokopy na sto percent.

Prečo máte číslo 28?

Bolo to číslo ešte z Košíc. Ide o dátum, kedy sme sa dali s priateľkou dokopy. Takže pre mňa šťastné číslo.

Chcem sa ešte vrátiť k domácemu zápasu proti Rakowu v EKL toto leto. Bol to náročný zápas, prehrali ste ho. Spravili ste chyby, ktoré boli vidieť, padli po nich góly a napriek tomu ste predstúpili pred novinárov. Aké to vtedy bolo?

Mali kvalitu, šance, ktoré prišli využili. Chyby, čo som urobil ma veľmi mrzeli a nedokázal som len tak odísť do šatne. Potreboval som k tomu niečo povedať. Bol som si toho vedomý a veľmi ma mrzelo, že to tak vyšlo práve v takom dôležitom zápase.

Pýtam sa preto, lebo som už zažil že hráč po chybe, ktorú v zápase spravil, odmietol ísť pred novinárov… Vy ste urobili presný opak.

Nemám s tým problém a práve naopak, chcel som sa vyjadriť. Nie kvôli nejakej ľútosti, ale cítil som to tak. Chyby robí každý, ale veril som, že v ďalšom zápase to napravíme. 

Minulá sezóna vám aj Spartaku vyšla. Prišla na vás nejaká ponuka na prestup do iného klubu? 

O ničom konkrétnom neviem. Šumy sú, ale na ne už ani nereagujem. 

Počas maródky sedávate na tribúne. Neuvažovali ste, že by ste šli do spartakovského kotla, ako Martin Škrtel?

Na tribúne sme všetci spolu. Tí, ktorí nie sme nominovaní, alebo sme zranení. V kotli som nikdy nebol. Keby ma však fanúšikovia zavolali, určite by som neodmietol.

Chorály viete?

Áno, už som sa naučil.

Ktorý sa vám páči najviac?

Najviac sa mi páči niečo iné – keď sa v dvadsiatej minúte začne kričať Spartak a tlieskať. 

Čím to je, že Spartak má v tejto sezóne radšej zápasy vonku ako doma?

Ťažko povedať. Ja si myslím, že nie je nič lepšie ako hrať doma pred množstvom fanúšikov, ale možno niektoré zápasy nám sedia preto, že doma hrajú súperi inak ako v Trnave. Doma si viac veria, viac otvoria hru a my to využijeme.

Ako to máte s Košicami? Stále im fandíte aj keď tam už nie ste?

Samozrejme, som Košičan a poznám tam veľa dobrých ľudí. Sledujem ich a držím im palce, aby sa im konečne podarilo postúpiť do ligy. Majú na to kvalitu aj podmienky.

Ak by postúpili, na budúcu sezónu by ste najviac tešili práve na zápasy v Košiciach?

Ak by som ostal v Spartaku neviem, či by som sa tešil práve na tieto zápasy. Bola by to pre mňa zvláštna konfrontácia, hrať proti svojim kamarátom, ale určite ich rád uvidím v najvyššej súťaži.

Zažili ste viacerých trénerov, nielen slovenských. Niektorí tréneri pracujú s negatívnou emóciou, iní s pozitívnou. Čo vám vyhovuje viac?

Najlepší typ trénera je pre mňa taký, ktorý sa vie do nás vcítiť a rešpektuje nás. Futbal hral a vie, čo hráč potrebuje. Vie, aké mu dať pokyny a vidí na hráčovi ak ho treba povzbudiť. Tréner, ktorý chápe, že chyby sa robia. Každý tréner mi dal veľmi veľa a som im za to vďačný. 

Takže najlepší typ trénera pre Martina Bukatu je pozitívny motivátor.

Tak by sa to dalo zhrnúť.

Viem, že v Spartaku patrí kapitánska páska domácim hráčom. Ako to máte s vodcovskou rolou vy? 

Ja som typ, ktorý chce s každým vychádzať. Kapitán som bol párkrát v živote, ešte v doraste. Keby som mal byť kapitánom, musel by som na sebe zmeniť pár vecí. Určite by to bola pre mňa česť a veľmi by ma to motivovalo. 

S kým v Spartaku vychádzate najlepšie?

Sme super partia a s každým mám veľmi dobrý vzťah, všetci spolu super vychádzame.

Bolo víťazstvo v Slovnaft Cupe najväčší úspech vo vašej kariére?

Určite áno. Toto, aj víťazstvo s Košicami v roku 2014 boli tie najväčšie úspechy.

Ešte stále nosíte tričko pre víťaza pohára – minimálne podľa vášho instagramu.

Dokonca som ho dal vyrobiť aj pre môjho malého syna a veľmi rád si ho obliekam. Je to obrovský úspech, ktorý si vážim.

Chýba vám Jakub Grič?

Chýba aj v tíme, aj ako kamarát. Aj ako sused (smiech). Nemôžeme sa teraz navštevovať. 

Kto je u nás v kabíne najväčší zabávač?

Určite Miki.

Kto je u vás najlepší vo Fife?

Mám viac kandidátov. Ja som asi najhorší. 

Keby ste neboli futbalistom, čo by ste robili?

Venoval by som sa inému športu. Som športový typ, stále niečo robím. 

Ak ste nehrali v zálohe tak kde inde? 

Asi v obrane. 

Kto bol vašim vzorom keď ste boli dieťa?

Veľký vzor pre mňa bol Iniesta. Keď som hrával v Košiciach veľmi sa mi páčilo, ako hrával Marko Milinkovič, ktorý neskôr hrával za Slovan a bol vynikajúci. Takisto aj Nemanja a Uroš Matičovci – tí tiež prešli cez Košice. 

Slovenská liga na FIFE nie je, ale keby ste mali sami seba vytvoriť, aké by ste si dali hodnotenie? A aké najlepšie a najhoršie vlastnosti?

Pridal by som si lepší dribling, súboje a úspešnosť prihrávok. Je čo zlepšovať, ale asi by som si dal takú zlatú strednú cestu a zhodnotil sa asi na 69.