Pondelok, 18. marec 2024

Bývalo aj lepšie: Keď „koňare“ preháňali Bavorov, Švábov a vyliali z pohára Škótov

Former Skyblue Former Skyblue 02.04.2021

Dodnes mám v živej pamäti svoju prvú „zrážku“ s prešovským futbalom. Po troch sezónach mimo elity sa zeleno – bieli vrátili do najvyššej súťaže v sezóne 1977/78. A bola to obnovená premiéra ako hrom – do srdca Šariša zamierila na otvárací zápas pred televíznymi kamerami Dukla Praha, obhajca majstrovského titulu.

Z mazákov boli bažanti  

Vojaci nastúpili v plnej sile so všetkými reprezentantmi. V bránke bol Netolička, v poli Macela, Samek, Fiala, Rott, Štambacher, Vízek, Nehoda, Gajdůšek. Mala to byť pohodlná jazda proti nováčikovi, ktorý ešte pár týždňov dozadu brázdil druholigové vody. Domáci sa však pustili do takmer reprezentačnej jedenástky nebojácne a s pribúdajúcimi minútami im tak narástli krídla, že začali vyučovať. Napokon pražského súpera rozbili na atómy.

Na konci zápasu svietilo na tabuli neuveriteľných 4:0 a o tomto zápase sa v celom vtedajšom Československu hovorilo ešte ďalších pár týždňov.

Prirovnanie so súčasnosťou – ako keby postúpil do ligy Liptovský Mikuláš a v ouvertúre ďalšej sezóny porazil takýmto výsledkom kompletný Slovan. Dnes asi nemožné, ale večer 17. augusta 1977 to bola realita. Vojakov načal v prvom polčase dvoma gólmi Bartolomej Majerník. Tretí pridal krátko po prestávke Jozef Bubenko a dve minúty pred koncom pečatil výsledok Jozef Šálka. Ešte dlho po skončení zápasu doznievali pod reflektormi prešovského štadióna nadšené ovácie vypredaného štadióna.

Tento zápas by mohli premietať dnešným slovenským futbalistom ako inštruktážne video s témou „Ako má vyzerať viera vo vlastné sily“.  Tatran skončil na konci sezóny na peknom 7. mieste. Dukla druhá za Zbrojovkou Brno. K titulu jej chýbali práve tieto dva body…   

Štyrikrát tak blízko

Základy najstaršieho futbalového klubu na našom území boli položené ešte koncom 19. storočia – presne 25. mája 1898, keď sa ešte Prešov volal Eperješ. V najvyššej čs. súťaži sa prvýkrát predstavil v roku 1938 (ako Slávia Prešov) a odohral v nej 32 sezón. Dvakrát sa stal vicemajstrom Československa v rokoch 1965 a 1973, keď mu titul o jediný bod vyfúkla veľká Malatinského Trnava.

Rovnako dvakrát bol neúspešným finalistom Čs. pohára (1966, 1992), keď v oboch prípadoch ťahal za kratší koniec proti pražským gigantom Dukle, resp. Sparte.

Tesný postup Bavorov

Do európskych súťaží vstúpili Prešovčania ako porazení finalisti národného pohára v PVP 1966/67. A ako prvého súpera privial žreb na východ krajiny Bayern Mníchov. Jeho sláva ešte v tom čase nesiahala za nemecké hranice. Dokonca aj v bavorskej metropole bol v tom čase populárnejší TSV 1860.

Po remíze 1:1 v Prešove však doma tesne vyhral 3:2 a tešil sa z postupu. Olympijský štadión ešte neexistoval a tak sa hralo na starom Grünwalderi, kde sa dvakrát trafil Rudolf Pavlovič rovnako ako vtedy ešte len 21-ročný Gerd Müller. Okrem neho sa už predstavili v červenom drese aj ďalšie budúce hviezdy – Sepp Maier a Franz Beckenbauer, ktorí neskôr dobyli futbalový Olymp.

Na konci sezóny sa súčasný klubový kráľ sveta tešil zo zisku prvej kontinentálnej trofeje, keď v norimberskom finále (takmer doma) zdolal Glasgow Rangers 1:0.    

Aj Švábi sa triasli

Doslova thriller však ponúkol súboj s ďalším zástupcom vtedajšieho západonemeckého futbalu VfB Stuttgart tentokrát v Pohári UEFA 1973/74. Ešte pred tým vyprevadili Prešovčania v prvom kole Velež Mostar (4:2, 1:1), čo rozhodne nebola žiadna malina. V drese klubu od Neretvy nastúpili Enver Marič, Franjo Vladič a najmä Dušan Bajevič, ktorí si na konci sezóny zahrali v drese Juhoslávie na MS 1974.  

Vo švábskej metropole vyhrali Šarišania polčas 1:0, v druhom však trikrát inkasovali a tak boli šance do odvety otvorené. Domáci zápas vyhral Prešov rovnakým rozdielom a muselo sa predĺžovať. Na zápas si nedávno pre sport.aktuality.sk zaspomínal Jozef Bubenko, ktorý videl v 70. minúte červenú kartu:

Po trme-vrme v päťke som spadol a súperov brankár skláňajúci sa nado mnou mi z ničoho nič dal facku. V obrannej reakcii som zdvihol nohu a zasiahol ho. Švajčiarsky rozhodca Keller ma vylúčil a súpera nechal tak. Potom nám neuznal regulárny štvrtý gól a v predĺžení sme štyrikrát inkasovali. Ukázali sme však, že aj so špičkovým západonemeckým súperom dokážeme odohrať vyrovnané zápasy. Aj to svedčilo o skvelej úrovni vtedajších československých mužstiev a hráčov“.

Stretnutie, ktoré sa hralo na prešovskom trávniku 7. novembra 1973, vyhrali napokon hostia zo Stuttgaru hokejovým výsledkom 5:3. 

Škótske gajdy spľasli

V Prešove potom nastal dlhý európsky pôst. Prerušila ho iba účasť v upadajúcom Stredoeurópskom pohári (Mitropa Cup) v sezóne 1980/81. Ďalšie a zatiaľ posledné európske menu si Prešovčania dali v sezóne 1994/95, keď vstúpili do dnes už neexistujúceho, ale pre Slovensko najúspešnejšieho PVP. Dostali sa tam ako porazení finalisti symbolicky po prehre so Slovanom Bratislava (1:2 pp), ktorý sa zapísal do histórie ako jeden z jeho držiteľov.

V kvalifikačnom predkole prešli cez severoírsky Bangor FC, ktorý zdolali na Ostrovoch 1:0 a doma 4:0. Po tejto rozcvičke ich však čakal škótsky Dundee United, finalista Pohára UEFA 1986/87. Mnohí mali ešte v pamäti jeho ľúte boje s vršovickými Bohemians dvanásť rokov dozadu, kde jediný gól za 180 minút posunul ďalej Pražanov.

Oranžovo – čierni už v polovici 90. rokov takú hrôzu zďaleka nevzbudzovali, ale v súboji s Prešovom boli stále favoritmi. V Tannadice Parku 15. septembra 1994 však východniari rezko vykročili za postupom Skalkovým gólom z 10. minúty a keď sa tesne pred prestávkou Zvara nepomýlil z penalty, tesný výsledok a dva góly na súperovom ihrisku (2:3) dávali slušnú nádej postupovým úvahám.

A tie sa o dva týždne naplnili. Zeleno – biela družina pod vedením miestnej legendy Igora Nováka vybehla na hbitých Škótov a nezastavil ju ani gól Nixona z 2. minúty. Dvakrát Zvara a raz Kočiš rozvlnili sieť za chrbtom Alana Maina. Postupová poistka Zvaru (pred ňou ešte nepremenil penaltu) prišla 14 minút pred koncom a to už štadión až do záverečného hvizdu vrel ako svojho času pri demolácii pražskej Dukly…

Pohárová rozlúčka v Aragónsku

Tréner Milan Lešický používal svojho času vetu: „Keď do pekla, tak aspoň na krásnom koni“. Prešovčanom sa to bodky splnilo.

Na ich štadión totiž 20. októbra zavítal Real Zaragoza, ktorý o pol roka neskôr v parížskom finále drzým Nayimovým gólom (zo 40 metrov preloboval Seamana) v predposlednej minúte predĺženia pokoril londýnsky Arsenal a zdvihol trofej nad hlavu.  

Už na Šariši nenechali Španieli nikoho na pochybách, že mieria vysoko a keď sa jednou presnou trefou do vlastnej bránky pridal k Esnaiderovi (dvakrát) a Poyetovi aj Stano Varga, bolo z toho komfortné víťazstvo hostí 4:0 a pokoj pred domácou odvetou. 

V nej sa podarilo Prešovčanom streliť na rozdiel od domáceho ihriska aj gól (Róbert Kočiš) a ukopať čestnú prehru 1:2, ktorá sa stala na dlhé roky (snáď nie na večnosť) labuťou piesňou nášho zástupcu z východného Slovenska vo futbalovej Európe.

Oplatí sa tiež oprášiť zostavu, ktorá 3. novembra 1994 vybehla na trávnik štadióna La Romareda: Jakubech – Gerich, S. Varga, Höger, Matta, Skalka, Leško, Chihuri (Kocúrek), Zvara, Nenadič, Kočiš.

Zostali len ruiny

Federálnu ligu v roku 1993 zakončili „koňare“ na 11. mieste a až do roku 2002 boli prvoligovou stálicou v samostatnej slovenskej súťaži. Po šiestich rokoch sa do nej vrátili, ale s výnimkou prvej sezóny to vydalo iba na boje v dolných poschodiach o holé prežitie.

Následne začal prešovský klub pripomínať známy jojo efekt. Pri poslednej (zatiaľ) dvojsezónnej anabáze medzi najlepšími (2016 – 18), už musel dokonca do exilu v Poprade.

Zo štadióna sú po zásahu bagrov len ruiny, klub je aktuálne dokonca v III.  lige (!) – skupina východ a budúcnosť je neistá. Po internete síce koluje krásna vizualizácia nového štadióna, ale k jej realizácii je ešte ďaleko.

A k návratu Tatrana na staré pozície ešte ďalej.

Práve absencia starých dobrých značiek ťahá slovenský futbal dolu a prešovské obrodenie by určite bolo aj na jeho prospech.    

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera