Stĺpček Telovýchovného vedúceho: Nová veľká éra slovenského hokeja bude iná

Asi sa viacerí zhodneme – viaceré udalosti posledných mesiacov naznačujú, že možno naozaj stojíme na prahu novej veľkej éry slovenského hokeja. Ak sa jej v najbližších rokoch dočkáme, bude iná, ako bola naša prvá. Tú sme brali za samozrejmosť.

Úspešne a euforicky sme ju absolvovali v druhej polovici deväťdesiatych rokov posledného a prvej desaťročnici 21. storočia. Zlatá generácia je dnes takmer kompletne na hokejovom dôchodku (pozdravujeme nesmrteľného Zdena Cháru), postupne budú zapĺňať Siene slávy. Zaslúžene.

Posledných desať rokov sa potom Slovensku úspechy vyhýbali a na eufóriu dlho nebol dôvod. To sa v roku 2022 zmenilo.

Nová hokejová éra

Najprv historické striebro na Hlinka-Gretzky Cupe mládežníkov do 18 rokov takto pred rokom. Potom postup na olympiádu a na nej historická prvá medaila. Nakoniec len pred pár dňami unikátny výsledok na drafte NHL – po Kanade, Amerike a raz Rusku sme sa stali štvrtou krajinou, ktorá dodala jednotku a dvojku výberu profiklubov najlepšej lige sveta.

Všetky tri udalosti spájajú najmä dve mená, Juraj Slafkovský a Šimon Nemec. Dva rôzne príbehy, dve rozličné cesty ako sa v osemnástich dostať tak vysoko. Okolo nich spoluhráči, ktorí sa presadili v reprezentácii (Adam Sýkora), či slovenskej lige (Filip Mešár). V zálohe ďalší, o ktorých sa viac dozvieme možno už na blížiacich sa MS U20 v auguste. Jeden z nich, Dalibor Dvorský, sa objavil v zámorských medzi piatimi favoritmi na čelo draftu 2023.

Pre pamätníkov

Pred dvadsiatimi rokmi sme brali hokejové góly, body a medaily za samozrejmosť. Zvyknutí na úlohu spolufavoritov z čias Československa sme po získaní samostatnosti ešte chvíľu plnili kluby v severnej Amerike desiatkami borcov. Reprezentácia ťažila z ochoty najlepších obliekať si národný dres a byť prvými, ktorí sa postarajú o cenné kovy zo šampionátov pre mladú krajinu.

Námestia sme poslušne plnili, politici lietali na finálové víkendy a fotili sa s usmiatymi hokejistami. Hoveli sme si spokojne s televíznymi ovládačmi nad nočnými výsledkami NHL na teletexte a nemali čas na robotu. Potom to šlo s tým slovenským hokejom chytro dole z kopca.

Od dna pomohlo odraziť sa až keď jedna z najväčších osobností samostatného hokejového Slovenska prevzala zodpovednosť funkcionársku. Písali sme to neraz, teraz stačí jednou vetou: dno boli MS v Kolíne 2017, odraz z neho Craig Ramsay. Vďaka Bohu za Šatana platilo vtedy a platí doteraz.

Nová éra bude iná

Svet sa od začiatku tisícročia zmenil. Vtedy sme o Bondrovi, Hossovi, Višňovskom či Gáboríkovi vnímali najmä ich kanadské body a občasné gólové hajlajty vo večerných správach. Čítali sme novinové spravodajstvo, často len agentúrne správy. V lete pár rozhovorov pre naše noviny a časopisy. Takmer žiadny marketing. Boli hviezdami, ktoré doma málokto obťažoval. Najmä v porovnaní s kolegami z Kanady, či Ameriky.

Dnešný svet je oveľa rýchlejší. Videá z draftu sme mali na sieťach k dispozícii okamžite. Zábery z tréningu asi ešte skôr, ako sa skončil. Každý krok, takmer každé slovo mladých hokejistov – budúcich hviezd – je zaznamenané na kamere, mikrofóne. Hltáme všetko, článkov a postov na facebooku a twitteri vznikli len od draftu stovky. Minimálne.

Sociálne siete umožňujú jednak kontakt hráčov s fanúšikmi, druhak dávajú ľuďom možnosť ventilovať, čo majú na duši a na jazyku. To prvé je príjemné, Juraj Slafkovský má o sto tisíc fanúšikov viac, ako pred mesiacom. To druhé menej, veď to poznáte. Možno sa aj vám rozum zastavuje nad žlčou, ktorou Slovač neváha zadrístať internetové ovzdušie. Úspech, neúspech.

Vyzerajú pripravení

Je príjemné vnímať, ako dobre vyzerajú byť na nástrahy slávy pripravení mladí hokejisti. Žiadne ustráchané pohľady ani kusé odpovede. Primerané sebavedomie, na svoj vek úctyhodný nadhľad a pokora. V kombinácii so slušnou angličtinou to robí zo slovenských hokejistov atraktívny materiál aj pre najlepšie kluby na svete. Ten najlegendárnejší v Kanade, Montreal Canadiens, si vybral hneď dvoch v prvom kole. Juraj Slafkovský si navyše manažment získal okrem hokejového kumštu práve komunikáciou, bezprostrednosťou, úprimnosťou.

Tí chlapci vyzerajú byť na veľký svet pripravení. Aj preto, lebo sú jeho súčasťou často skôr, ako ich predchodcovia pred rokmi. Nejdú obrazne povedané z dediny rovno do New Yorku. Videli svet, alebo aspoň tú jeho časť, ktorá je pre ich budúcnosť dôležitá. Z klubov dobre vedia, čo je profesionálny prístup a zažili aj príkladnú dôveru Craiga Ramsayho a jeho realizačného tímu.

Tí chlapci to zvládnu.

Sme aj my?

Sme ale pripravení na úspech aj my? Nemyslím len fanúšikov, tí keď bude čo oslavovať, určite prídu. Myslím okrem nich aj na všetkých, ktorým sa môžu pričiniť, aby sa prudký mínus na sínusoide neopakoval. Celkom určite nie je v hokeji na Slovensku ani po rokoch zlepšovania všetko dokonalé. Stále je pod viditeľným povrchom obrovská kopa práce. Na infraštruktúre, aj medziľudských vzťahoch.

Teraz to bude inak.

Že to teraz bude inak?

Že?